Kultúra Film 22. január 2022

Trošku polemicky Ešte pár slov k Príbehom jednej generácie s pápežom Františkom

Eva Čobejová
Eva Čobejová

Nestal sa pápež František v tomto dokumentárnom seriáli tak trochu hračkou v rukách filmárov?

Nestal sa pápež František v tomto dokumentárnom seriáli tak trochu hračkou v rukách filmárov?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Eva Čobejová

Ešte pár slov k Príbehom jednej generácie s pápežom Františkom
Zdroj: Netflix

Dvaja moji kolegovia sa už na stránke Postoja vyjadrili k štvordielnej dokusérii Netflixu Príbehy generácie s pápežom Františkom (Stories of a Generation with Pope Francis). Možno by už aj stačilo.

Ale do tretice všetko dobré, možno. Akosi mám silnú potrebu sa k tomu ešte vyjadriť.

Moji kolegovia pochválili dielo ako dobrý filmársky počin a ja súhlasím. Tá dokumentárna séria miniportrétov rôznych ľudí z rôznych kútov sveta je veľmi pekne filmársky urobená. Človeka uchváti kamera, strih, réžia, hudba, kresby a najmä ušľachtilé tváre starých ľudí so silnými príbehmi – všetko to vyzerá veľmi dobre.

Naozaj sa tu podarilo vybrať pred kameru ľudí, ktorí prežili niečo silné, preukázali múdrosť, silu, odvahu, lásku, kreativitu či nezdolnosť. Človeku niektoré príbehy ostanú dlho v hlave, napríklad príbeh vietnamského obuvníka, pre ktorého je výroba topánok na mieru takou vášňou, že aj ako deväťdesiatnik naďalej pracuje vo svojej dielni. Alebo ženy z Argentíny, ktorá vyše tridsať rokov pátrala po svojom vnukovi, keď jej dcéru, protirežimovú aktivistku, po pôrode vo väzení zavraždili. Alebo sa v hlave na dlho usadí záber na starý manželský pár, ktorý vášnivo tancuje vo svojej kuchyni tango a hovorí o svojej láske, hoci sú takí odlišní! Takých príbehov je tam veľa. A filmársky je to dokonale urobené. Dotkne sa vás to.

Iste mu bolo dopredu avizované, že je to nenáboženský film, že je pre veriacich aj neveriacich, a tých netreba zbytočne rozrušovať.Zdieľať

Tak v čom je problém?

Akosi som nepochopila, prečo je v tom filme Svätý Otec. Občas mi je ho dokonca až trochu ľúto. Zdá sa mi, že tam hrá len akúsi rolu mudrujúcej svetovej celebrity. Predstavujem si to tak, že mu filmári premietli časť príbehov a poprosili ho, nech povie niečo, čo mu prvé napadne. O snoch, o láske, o práci či boji (to sú hlavné témy jednotlivých častí).

Pápež František je aj dojatý, isto sa ho tie príbehy dotkli, ak ich videl celé. A chce byť filmárom nápomocný, a tak hovorí také všeobecné a milé vety. Napríklad sa ho spýtajú na sny. A on hovorí:

„Musíme ukázať mladým ľuďom spôsob, ako nájsť cestu k svojim snom. Pamätám si, že v deň Prokofievovej smrti som bol práve u babičky. Mal som asi 14 rokov. Tam mi napadol sen, že by som rád mal Prokofievov talent. Chcel som vytvoriť niečo podobné ako on. Takú nádhernú a kreatívnu hudbu. Vidím to ako dnes. Povedal som to babičke a ona odpovedala: Usilovne pracuj a uč sa! Hneď videla príležitosť, ako ma viesť. A to mi prospelo.“

Je jasné, že filmári od Svätého Otca nechcú počuť nič o Bohu, o evanjeliách či vykúpení hriechov. Iste mu bolo dopredu avizované, že je to nenáboženský film, že je pre veriacich aj neveriacich, a tých netreba zbytočne zaťažovať, rozrušovať či dráždiť nejakými náboženskými rečami.

Témy príbehov sú často také súčasné: je tam veľa nielen o láske, snívaní, ale aj o emancipácii žien, o ich sile a nezávislosti, o boji za práva domorodých národov, o ekológii, klimatickej kríze, politickom aktivizme, diskriminácii aj o láske k zvieratám, ktoré majú také emócie ako ľudia.

Jedna z kľúčových tém je aj migrácia. Veľmi silný príbeh je ten o starom talianskom zmrzlinárovi, ktorý na Lampeduse vo svojom člne zachránil desiatky mladých migrantov a dodnes s nimi udržiava vzťah a berie ich ako svoje deti. Aj tí mladí ľudia, už usadení v Európe, sa k nemu vďačne hlásia. Ale dozvieme sa aj to, že tento starý muž nebol dobrým otcom svojim deťom a skutočný otcovský vzťah si budoval až s mladými ľuďmi z Afriky, ktorých zachránil. Ale nedozvieme sa nič o tom, či sa tento muž pokúsil napríklad zlepšiť vzťahy s vlastnou rodinou.

Alebo je tu americká černoška z Virgínie, akčná a citlivá žena. Dostala list od istej ženy, belošky, aby sa stretli, lebo jej predkovia mali otrokov, ktorých potomkom je pani Betty. Chce splniť sen Martina Luthera Kinga a ako potomok otrokárov sa chce objať s potomkom otrokov. Navštívia sa, biela žena sa za svojich predkov ospravedlňuje, zaznie aj black lives matter. Isto, je to milé, veľmi, veľmi ľudské. Ale zároveň v tom je aj tá čudná atmosféra dnešnej Ameriky, kde sa očakáva, že bieli ľudia majú cítiť aj osobnú vinu a majú sa za svojich predkov ospravedlňovať.

Dôležitá téma je, samozrejme, klimatická kríza. Reprezentuje ju príbeh muža z Nového Zélandu, ktorý už dávno zistil problém s oxidom uhličitým a trpel, ako to svet dlho odmietal riešiť. Teraz je šťastný, lebo svet už pochopil. A filmári chcú k tomu komentár od pápeža Františka.

„Niekedy rád hovorím o matke Zemi. Keď používam výraz, ktorý používajú domorodci, ktorý označuje Stvoriteľa ako matku. Matka v tom zmysle, že sa ona stará, miluje nás, dáva nám seba samu. Ale hovoria, že je to modlárstvo a že by to pápež nemal hovoriť. A že je smrteľný hriech hovoriť o Pachamame. Ale... matka Zem je... Boží dar pre nás a my sa o ňu musíme postarať. Je to dar čistej štedrosti z teologického pohľadu. Z vedeckého pohľadu sa o ňu musíme postarať, pretože Boh odpúšťa vždy, my ľudia z času na čas a príroda neodpúšťa nikdy. A v úvodzovkách ,pomsta‘ prírody sú javy, ktoré dnes zažívame.“

Toto filmári presne potrebovali, aby niekto pospájal a komentoval rôznorodé príbehy ľudí 70+.

Mimochodom, v tom filme dali do jednej generácie ľudí, ktorí sú čerství sedemdesiatnici, aj ľudí vysoko po deväťdesiatke, a tak mám aj trochu pochybnosti, či je to jedna generácia. Skôr ich spája to, že sú to ľudia veľmi aktívni aj vo vysokom veku. Mnohí z nich pracujú, napĺňajú aktívne svoje sny (pod padákom či na surfovacej doske), sú súčasťou rôznych hnutí, angažujú sa proti klimatickým zmenám, pomáhajú utečencom, napĺňajú sen Martina Luthera Kinga o bratstve medzi černochmi a belochmi alebo vedú africké ženy k samostatnosti.

Lenže je to pre Svätého Otca celé trochu aj pasca.

Filmári od neho nechcú počuť žiadne teologické múdrosti, len také milé slová.

Presne tak by akúsi spájaciu rolu v tom dokumente mohla zohrať nejaká staršia celebrita, napríklad Meryl Streepová alebo povedzme aj režisér Martin Scorsese, ktorý je jedným z protagonistov a má zjavne veľmi premyslené, aké posolstvo chce v tom filme odovzdať ďalej.

Takéhoto pápeža si dokáže každý ctiť, lebo mu rozumie, keď hovorí o snoch, kreativite či vášni v práci... Zdieľať

No a potom je tu to, čo si všimol a poznamenal aj môj kolega Imrich Gazda.

Filmári zo svojich príbehov úplne vytesnili akúkoľvek zmienku o viere či o Bohu. Toto tu nemá hrať žiadnu rolu, je to predsa nenáboženský film, nesmieme sekulárne prostredie vyrušovať nijakou teológiou či evanjelizovaním.

Skôr musíme ukázať toleranciu.

Takže je tu židovský kuchár z Jeruzalemu, varí biblické jedlá vo svojej reštaurácii a zjavne sa nevzdal svojho náboženstva. V dokumente vidíme židovskú rodinu, ktorá si sadá k stolu, dodržiavajúc zvyklosti a predpisy svojej viery. A potom ešte vidíme africkú ženu, ktorá je vďačná za to, ako mohla prežiť svoj život, a tak sa pri jazierku klania a velebí bohyňu vody, teda pripomína to prírodné náboženstvo Afriky.

Sekulárny svet teda dostal Svätého Otca vo filme presne takéhoto, akého dokáže uznávať a ctiť si. Aj mu rozumie, keď hovorí, možno aj trochu banálne, o snoch, kreativite, húževnatosti, o prírode či vášni v práci aj o boji za spravodlivosť... Iné vlastne ani netreba.

O Bohu tu však napokon čosi zaznie. Spomenie ho muž z asi najsmutnejšieho príbehu celej série. Ten akoby tu bol možno aj trochu omylom.

Je to sedemdesiatšesťročný chudobný vdovec z Kostariky, ktorý sa sám stará o dvoch dospelých slepých synov. Žijú v chatrči, chlapci pripomínajú veľké deti. Otec sa o nich s láskou stará. Spomína, ako ho žena pred smrťou prosila, aby sa o chlapcov postaral. Robí to obetavo. No trápi sa tým, že raz tu jeho deti ostanú samy.

Tu nie je priestor na žiadne veľké ambície, sny, aktivizmy, odvážne hobby, sebavedomé porážanie rán osudu či hľadanie zmyslu života. Treba len žiť, prežiť, postarať sa a ďakovať. Tento muž povie vo filme len pár slov, ale nie sú to banálne slová. Hovorí o láske svojej ženy, o tom, ako ju miloval. A hovorí aj o Bohu: „Zvieratá, len čo vyjde slnko, ďakujú Bohu za to, že vyšlo. Keď spievajú, predstavujem si, že ďakujú Bohu za východ slnka, za to, že si môžu hľadať potravu ako my.“

A keď sa v tejto chatrči po niečom túži, starý muž či jeho postihnutí chlapci dodajú: ak Boh dá.

Nuž, tento jeden príbeh filmárom koncept nenáboženského filmu nerozbil.

Priznám sa, bola by som asi radšej, keby tie zaujímavé príbehy pospájal komentármi niekto iný. Napríklad taká Meryl Streepová, ako som už povedala. Veď ani jej marketingový potenciál nie je zanedbateľný.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0