Cirkev a pandémia Náboženská sloboda v dnešnom Nemecku

Bývam v malej nemeckej dedinke neďaleko Frankfurtu. Minulý týždeň sa na dverách miestneho katolíckeho kostola objavil oznam vytlačený veľkým tučným písmom, ktorý upozorňoval, že sa nepovoľuje vstup ľuďom, ktorí nevedia preukázať, že boli očkovaní proti covidu-19, nedávno ho prekonali alebo mali negatívny test nie starší ako 24 hodín. Počas nedeľnej omše – čo je jediný raz, keď je kostol otvorený – stojí pri vchode farník vo funkcii akéhosi strážcu brány a overuje elektronické covid pasy každému, kto sa chce zúčastniť na liturgii.

V krajine, kde je účasť na bohoslužbách v posledných rokoch prinajlepšom chabá, môže byť tento najnovší úder pre duchovný život Nemcov fatálny. Napriek tomu sa nemeckí biskupi k celoštátnym a miestnym obmedzeniam súvisiacim s covidom-19 nevyjadrujú.

S výnimkou minulej Veľkej noci, keď sa bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová pokúsila v rámci ochranných opatrení proti covidu-19 zrušiť Veľkú noc – nie, nežartujem –, sa v nemeckých médiách neobjavili žiadne správy o tom, že by jednotliví občania či dokonca katolícki preláti protestovali proti vládnym nariadeniam o tom, komu bude cirkev slúžiť počas pandémie. Merkelová napokon veľkonočné slávenia povolila, no až po protestoch a tlaku zo strany nemeckých zamestnancov a obchodníkov.

Porovnanie americkej a nemeckej reakcie na reguláciu cirkevných zhromaždení hovorí veľmi veľa o rozdielnom chápaní náboženskej slobody v oboch týchto krajinách.

Reakcia na vládne nariadenia týkajúce sa náboženských zhromaždení v USA nemohla byť odlišnejšia. Keď sa v apríli 2020 v rámci prevencie šírenia covidu-19 zaviedli štátne a lokálne obmedzenia návštev kostolov, spustila sa skutočná búrka žalôb, ktoré tvrdili, že takéto opatrenia porušujú prvý dodatok.

Boje o náboženskú slobodu sa vášnivo viedli na súdoch i v sociálnych médiách, keď organizácie ako Becketov fond pre náboženskú slobodu a Aliancia na obranu slobody podali na federálny súd žaloby na guvernérov, ktorí vydali príkazy zrušiť náboženské obrady v celom štáte. Verejná reakcia bola hlasná a rýchla. V dôsledku toho zostali kostoly v USA počas najnovšieho kola pandemickej paniky väčšinou otvorené. Guvernéri sa zdráhajú ťahať sa za prsty s nahnevanými voličmi.

No na rozdiel od Spojených štátov, kde klauzula o zavádzaní štátneho náboženstva v prvom dodatku ústavy zakazuje federálnej vláde zasahovať do vecí náboženstva, nemecká ústava žiadne takéto obmedzenie štátnej moci neobsahuje. V Nemecku síce žiadna štátna cirkev oficiálne neexistuje, no nemecká vláda od roku 1919 vyberá „cirkevnú daň“ (po nemecky Kirchensteuer). Táto daň prakticky robí z nemeckej cirkvi akúsi štátnu agentúru.

Ak je niekto oficiálne registrovaný ako katolík či ako člen akejkoľvek inej náboženskej skupiny, musí k dani z príjmu priplatiť 8 – 9 percent navyše. Jediný spôsob, ako sa tejto dani vyhnúť, je oficiálne vyhlásiť, že sa človek zrieka členstva v danej náboženskej skupine. A keď sa členstva zriekne, už mu nie je dovolené prijímať sviatosti ani mať kresťanský pohreb.

Spomínaná daň priniesla v roku 2020 nemeckej katolíckej cirkvi 7,75 miliardy dolárov napriek tomu, že v tomto roku vystúpil z cirkvi rekordný počet katolíkov. V roku 2019 odišlo 272 771 ľudí – čo predstavuje značný nárast oproti 216 078 v roku 2018. Peniaze si však kúpili od biskupov (ktorí dostávajú plat od štátu) mlčanie a veľmi malý odpor, keď vláda zasahuje do náboženských záležitostí.

James Madison, náš štvrtý prezident a architekt prvého dodatku Ústavy USA, by mohol ukázať dnešné Nemecko ako argument proti financovaniu cirkví štátom. Jay Cost vo svojom vynikajúcom životopise James Madison; America’s First Politician (James Madison, prvý americký politik) ukazuje, ako mladý Madison vstúpil do politickej arény cez boj o náboženskú slobodu.

Kolónia Virgínia určila za štátne náboženstvo anglikanizmus a začala vyberať dane na podporu tejto cirkvi. Madisona vydesilo nerovnaké a občas zlé zaobchádzanie s inými náboženskými denomináciami v tejto kolónii zo strany vládnych úradníkov i občanov. Vo svojej argumentácii pred Zhromaždením štátu Virgínia poznamenal, že štátom podporované cirkvi „majú sklon k veľkej nevzdelanosti a skazenosti“, lebo podporujú „medzi kňazmi pýchu, nevedomosť a ničomnosť“ a „medzi laikmi neresť a hanebnosť“. Madison napokon presvedčil svojich virgínskych spoluobčanov, aby sa stiahli z financovania cirkví. Táto skúsenosť na štátnej úrovni podčiarkla potrebu prvého dodatku Ústavy USA.

Vzhľadom na rozdiely v nemeckom práve nie je žiadnym prekvapením, že neslávne známa Synodálna cesta Nemeckej biskupskej konferencie (s výrazným zaangažovaním osobitne hlasne kričiacich laičiek) sa skrútila na skazené chodníčky (ako varoval Madison) a pokúša sa o žehnanie rovnakopohlavných zväzkov, svätenie žien či dokonca zrušenie kňazstva. Medzitým sa takmer úplne zabudlo na hlavné poslanie cirkvi – evanjelizáciu.

Opakované výzvy pápeža Františka, ktorý nabádal nemeckých biskupov sústrediť sa na evanjelizáciu vzhľadom na „stále väčší rozklad a úpadok viery“, nikto nepočúva. Vo svojom 28-stranovom liste adresovanom biskupom pápež František napísal: „Zakaždým, keď sa cirkevné spoločenstvo pokúšalo zbaviť sa svojich problémov samo a spoliehalo sa pritom len na svoje sily, metódy a na vlastnú inteligenciu, skončilo sa to tak, že ešte rozmnožilo a posilnilo zlá, ktoré chcelo prekonať.“ Iróniou je, že biskupi v rámci reakcie na tento list ešte pridupľovali. Od roku 2019, keď pápež napísal tento list, niekoľko biskupov verejne povzbudzovalo k žehnaniu rovnakopohlavných zväzkov. Napriek tomu sa biskupi ako celok nevyjadrili k obmedzeniam liturgických slávení v súvislosti s covidom-19.

Väčšina Nemcov, ktorí zostávajú v kostolných laviciach, sú ortodoxní, veriaci katolíci. Nesúhlasia so synodálnou cestou. V obavách z represálií zo strany nerasovo integrovanej, nábožensky netolerantnej a pravidlá dodržiavajúcej nemeckej spoločnosti zostávajú ticho. Uvidíme, či týchto pár veriacich – ktorí predstavujú poslednú baštu veriacich katolíkov v Nemecku – bude vo svojich miestnych kostoloch dodržiavať požiadavky na vstup súvisiace s covidom-19.

Nie je historicky zbytočné či bigotné položiť si otázku, čo zapĺňa prázdnotu v duchovne vyprahnutom Nemecku a vlastne aj v akomkoľvek inom národe. Buďte však vďační za hluk a nevraživosť v nepokojnej americkej politike – hoci aj v súčasnosti možno pôsobia znepokojivo. Od založenia našej krajiny až dodnes vedieme neustály boj za náboženskú slobodu, ktorý má dôsledky presahujúce hranice Ameriky.

Michele McAloon je manželka, matka, dôstojníčka Armády USA vo výslužbe a kánonická právnička. Jej podcast Cross Word je dostupný na platformách Spotify, Apple a na archangelradio.com.

Anglický originál článku si môžete prečítať TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.