Prečo situácia na fronte neznamená, že by Ukrajina mala rokovať o mieri, a čo môže zraziť Rusko na kolená
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je externý spolupracovník Deníka N, politológ, politický komentátor a publicista. Zameriava sa na politiku, históriu a kultúru krajín strednej a východnej Európy.
Cieľom ukrajinskej ofenzívy z leta 2023 bolo dosiahnuť prelom južným smerom, vraziť klin medzi Krym a jeho okolie a ruské jednotky operujúce v juhovýchodných častiach Ukrajiny. Keď sa deklarovaný cieľ nepodarilo dosiahnuť, podľa mnohých nastal čas na rokovanie o mieri – pre Ukrajinu, pochopiteľne, veľmi nevýhodnom.
Navyše vojenské oslobodenie Krymu považuje väčšina vojenských expertov za nesmierne ťažké, a teda krajne nepravdepodobné, ba až nemožné. To sa často objavuje aj ako základný stavebný kameň argumentácie, že vojna nemá pre Ukrajinu priaznivé vojenské riešenie a na programe dňa sú teda mierové rozhovory.
Skutočnosť je však zložitejšia a o výsledku vojenského konfliktu nemusí rozhodnúť iba situácia na frontoch a posuny bojových línií. Dobrý príklad poskytuje wilhelmovské Nemecko počas 1. svetovej vojny, navyše hneď v dvojakom zmysle.
