Denník N

Tma v okolí bola dva a pol dňa, svet pozoroval modrý mesiac. Výbuch Krakatoy bol „prvou globálnou katastrofou“

Kresba zobudenej sopky Krakatoy z roku 1888. Zdroj - Wikimedia
Kresba zobudenej sopky Krakatoy z roku 1888. Zdroj – Wikimedia

O erupcii sopky Krakatoa sa písalo už na druhý deň vďaka čerstvo vynájdenému telegrafu. Kapitáni európskych lodí opisovali tmu a dážď vulkanických hornín.

Výbuch sopky Hunga Tonga bol zrejme najsilnejší za ostatných 30 rokov, no výnimočný bol aj v tom, že ho ľudia mohli do veľkej miery sledovať online. O väčšine explózií sopiek v histórii Zeme vieme až dodatočne z výskumu.

Iné to bolo v roku 1883, keď v Indonézii vybuchla sopka Krakatoa. Ide zrejme o najslávnejšiu explóziu sopky v dejinách. Portál History.com ju nazval aj „prvou skutočne globálnou katastrofou“.

Krakatoa je známa vďaka tomu, že sa nachádzala na mieste, kde premávalo relatívne dosť európskych lodí. K jej výbuchu došlo v čase, keď už bol vynájdený telegram – vďaka nemu sa správa o výbuchu objavila v novinách v podstate už na druhý deň.

„Na Jáve škaredo triaslo,“ napísal newyorský The Sun. „Pekelné ohne. Rozvírili ich démoni smrti,“ hlásal o poznanie bulvárnejšie The Wheeling Daily Intelligencer.

Dodnes sa explózia Krakatoy dá považovať za najsilnejší výbuch sopky na našej planéte za ostatných 150 rokov. Na škále indexu vulkanickej explozivity dosiahla stupeň 6 (maximum je 8, Hunga Tonga je 5).

Jej sila sa odhaduje na 200 megaton TNT, čo je desaťtisíckrát toľko ako bomba zhodená na Hirošimu. Do atmosféry vypustila asi 21 kubických kilometrov hornín a popola, najvyššia explózia dosiahla 80 kilometrov, teda kúsok od hranice vesmíru.

Výbuch sopky Tambora v roku 1815 bol asi desaťkrát silnejší a aj jej vplyv na celú planétu bol ešte výraznejší, okrem iného v Európe spôsobila rok bez leta.

V prípade Krakatoy však vieme vďaka námorníkom zdokumentovať, ako výbuch takejto sopky vyzerá priamo na mieste.

Ako ťažké delostrelectvo

Írska obchodná loď Charles Bal sa 26. augusta 1883 plavila pri Sundskom prielive. Ide o úžinu medzi indonézskymi ostrovmi Jáva a Sumatra, ktorá oddeľuje Indický oceán od Jávskeho mora.

Bola to frekventovaná námorná cesta a práve neďaleko odtiaľto sa nachádzal ostrov Krakatoa vtedy veľký asi 9 krát 5 kilometrov.

Sopka Krakatoa sa nachádzala v úžine medzi Sumatrou a Jávou. Zdroj – Google Maps

K prvému výbuchu sopky došlo 26. augusta 1883 okolo 13. hodiny. Loď Charles Bal sa vtedy nachádzala niekoľko desiatok kilometrov od ostrova.

Kapitán W. J. Watson neskôr podľa dobového vydania The Atlantic povedal, že „počuli zvláštny zvuk, akoby silnú praskavú streľbu alebo ťažké delostrelectvo v sekundových a dvojsekundových intervaloch“.

Situácia sa nezlepšila ani v nasledujúcich hodinách. „O piatej ohlušujúci zvuk pokračoval a narastal. Tma sa šírila na oblohe a padala na nás búrka vulkanických hornín, mnohé kusy mali výraznú veľkosť a boli dosť teplé,“ vravel. Vulkanický prach pokryl palubu lode do výšky desať centimetrov a vzduch bol „horúci a dusiaci, plný síry, páchol ako horiace uhlíky“.

To hlavné ešte len malo prísť. O deň neskôr 27. augusta 1883 okolo 10. hodiny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie