Kontroverzná delikatesa. Žabie stehienka so sebou nesú problém pre životné prostredie
Len málo jedál je považovaných za tak typicky francúzske ako žabie stehienka. Opečené do chrumkava a okorenené cesnakom sa podávajú v mnohých reštauráciách. Ročne sa vo Francúzsku zje asi 4000 ton tejto lahôdky. Avšak zatiaľ čo ministerstvo poľnohospodárstva stehienka pochádzajúce z regiónu Burgundsko-Franche-Comté považuje za súčasť kulinárskeho dedičstva krajiny, väčšina žiab, ktorých nôžky končia na tanieroch, pochádza z iného kúta Zeme, upozorňuje agentúra DPA.
Vo Francúzsku sú jedlé druhy žiab už desiatky rokov chránené. Ich odchyt je prísne regulovaný, rovnako ako vo veľkej časti Európskej únie. V regióne Burgundsko-Franche-Comté je za určitých podmienok možné odchytávať skokany v čase, keď mieria k tônkam, aby sa rozmnožovali.
Asi 2800 ton žabích stehienok sa do Francúzska ročne dováža zo zahraničia a na druhej strane sveta kvôli tomu vznikajú problémy. Pre krajiny, ktoré sú ich najväčšími exportérmi, chuť ľudí v Európe na túto lahôdku znamená nielen nebezpečenstvo pre ohrozené druhy žiab, ale aj pre rovnováhu ekosystému. "Obchod so žabími stehienkami vláda prakticky nereguluje a nedohliada naň," hovorí odborník na obojživelníkov z prírodovedného múzea v meste Bandung na indonézskom ostrove Jáva Ganjar Cahyadi. Oficiálne údaje o stavoch voľne žijúcich žiab neexistujú. "Nevieme, koľko žiab sa vyváža a koľko ich ešte zostáva vo voľnej prírode," priznáva Cahyadi.
Zamerať sa na chov než lov
Podobná situácia je vo Vietname, ktorý je tiež významným vývozcom obojživelníkov. Mai Nguyenová z organizácie na ochranu zvierat Humane Society International povedala, že počet žiab sa v posledných desaťročiach výrazne znížil. "Keď som ako malá žila na vidieku, bolo úplne bežné vídať a chytať žaby," zaspomínala. "Teraz, o skoro 40 rokov neskôr, sa človek so žabou vo voľnej prírode sotva kedy stretne," dodala. Plány ohľadom obmedzenia vývozu zatiaľ nie sú.
Dažďové pralesy v juhovýchodnej Ázii a zvlášť v Indonézii sú pritom známe svojou veľkou druhovou rozmanitosťou. Dodnes sa tam nachádzajú doposiaľ neznáme druhy. Je však možné, že kvôli rozšíreniu odchytu žiab budú niektoré druhy vyhubené, ešte než ich vedci stihnú popísať, hovorí Cahyadi. Pre výskum a najmä ochranu živočíchov je naliehavo nutné robiť viac. Žaby sú nielen korisť, ale aj lovci. Vďaka tomu sú významnou súčasťou ekosystémov, v ktorých žijú, najmä pokiaľ ide o populácie hmyzu, ako sú kobylky alebo komáre.
"Žaby pôsobia ako prirodzené insekticídy. Požierajú hmyz, ktorý by inak mohol znamenať problémy pre poľnohospodárstvo a verejné zdravie," vysvetlil Cahyadi. "Bez žiab by sme museli na boj so hmyzom používať viac chemikálií," dodal. To by škodilo nielen životnému prostrediu, ale aj ľuďom. Riešením by podľa Cahyadiho bolo zamerať sa skôr než na lov žiab na ich chov. To by prospelo miestnej ekonomike a vznikli by nové pracovné príležitosti.
Podobný nápad mal Patrick François. Pred 13 rokmi bývalý obchodník s rybami založil v mestečku Pierrelatte na juhu Francúzska zrejme prvú žabiu farmu v krajine. Hovoril, že sledoval, ako stúpa obľuba lokálne vyrábaných produktov. "Preto som sa do toho tiež pustil," uviedol. Chová druh žiab, ktorý vyšľachtili vedci. Jeho zvláštnosťou je to, že zatiaľ čo bežné žaby požierajú len hmyz, ktorý sa pohybuje, tie jeho sa uspokoja aj s tým, čo sa nehýbe.
Françoisove žaby trávia celý život v niektorej z asi stovky nádržiek v hale, v ktorej sa neustále ozýva bublanie vody a kvákanie. Žabími stehienkami zásobuje vyše desať reštaurácií. "Viac nie, môj chov nie je obrí," povedal. Medzitým vzniklo aj niekoľko ďalších žabích fariem, ale aj tak dokážu uspokojiť len malú časť dopytu vo Francúzsku.