Spoločnosť 29. júl 2021

Konzervatívny výber Krik namiesto debaty o očkovaní, Orbánovo referendum a občania pod dohľadom

Erik Potocký
Erik Potocký

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Potocký

Krik namiesto debaty o očkovaní, Orbánovo referendum a občania pod dohľadom
FOTO TASR - Pavel Neubauer

Dnes sa pozrieme na verejnú debatu o očkovaní (resp. jej neexistenciu) a to, ako svedčí o hlbokom rozdelení slovenskej spoločnosti. Tiež na to, ako Viktor Orbán kontruje výhradám Európskej komisie voči maďarskému antipedofilnému zákonu. Treťou témou bude systém sociálneho kreditu, ktorý sa pomaly z Číny plíži do Európy.

V Texte týždňa si v komentári Martina Weissa z českého echo24 môžete prečítať o nezmyselnom importe ideológií. A vo videu týždňa si môžete pozrieť a vypočuť krátky profil významného amerického ekonóma Thomasa Sowella.

Všetci kričia, nikto nepočúva

Debata o očkovaní a všetkých jeho aspektoch na Slovensku pripomína rozhovor dvoch ľudí, ktorí si vopred zaliali ušné kanály voskom, nepočujú teda nielen svojho oponenta, ale poriadne ani sami seba, a preto musia kričať. No i napriek stupňujúcej sa intenzite kriku neprebieha medzi oponentmi žiadny prenos informácií.

Uplynulý víkend sa pred slovenským parlamentom zhromaždil dav, ktorý protestoval proti zákonu umožňujúcemu, aby zaočkovaní získali výhody napríklad v prístupe k niektorým službám. Obskúrne postavičky s ampliónmi za účelovej asistencie opozičných politikov vykrikovali o apartheide, očkovacom fašizme a neraz tvrdením v jednej vete popreli tú predchádzajúcu. Skeptickú stranu „debaty“ naplno obsadili militantní antivaxeri.

Na druhej strane mimoparlamentné Progresívne Slovensko ohlásilo demonštráciu na podporu očkovania. Z tohto konca je zas každý, kto verejne neprejavuje nadšenie z očkovania, často označený za antivaxera, dezoláta a podobne.

Jednoducho, buď ste za, alebo proti. Neočkovaní sú dezoláti a očkovaní ovce.

Ľudia, ktorí vnímajú existujúce riziká spojené s očkovaním, zvažujú, či ich zdravotný stav nepredurčuje k závažným nežiaducim účinkom, pochybujú o plošnom očkovaní pre deti alebo sa s pochybnosťami a zvažovaním rizík dali zaočkovať, no nevystavujú sa hrdinsky na sociálnych sieťach, do tejto „debaty“ nepatria. Nachádzajú sa medzi dvoma barikádami a čelia útokom z oboch strán.

Celé to pripomína debatu, lepšie povedané smrť debaty, pri migračnej kríze. Aj vtedy vznikli dva tábory. Jeden nekriticky požadoval úplné otvorenie hraníc, druhý v každom utečencovi videl teroristu. Tí, čo navrhovali opatrnosť, kontroly a pomoc tým, ktorí sú naozaj prenasledovaní alebo im hrozí smrť, nepatrili do žiadneho z nich. Tí „otvorení“ ich z debaty vytlačili a na druhej strane sa netúžili ocitnúť na jednej platforme s vyznavačmi svetového sprisahania. Mnohí preto radšej zmĺkli.

Hlas rozumu začína mlčať aj pri očkovaní. Slovenská spoločnosť je nezmieriteľne rozdelená.

Orbán: Referendom proti Bruselu

Po kritike antipedofilného zákona zo strany Európskej komisie a viacerých západoeurópskych politikov prešla Orbánova vláda do protiútoku. Už v jednej z prvých reakcií na ostré slová šéfky komisie Ursuly von der Leyenovej sa jej hovorca vlády Zoltán Kovács „opýtal“: „Ako matka siedmich detí iste chápete, ako je dôležité, aby ste mohli svoje deti v týchto citlivých otázkach vzdelávať podľa svojho uváženia. Práve o tom je tento zákon. Ach, a tiež o sprísnení trestných postihov za pedofilné zločiny. S ktorou časťou máte ako kresťanská demokratka problém?“

Po sérii slovných prestreliek, v ktorých zazneli aj vyhrážky (ako napríklad od holandského premiéra Rutteho), sa maďarská vláda rozhodla nechať si zákon odobriť aj v ľudovom hlasovaní.

Otázky, ktoré majú byť predmetom referenda: 1. Podporujete, aby sa vo vzdelávacích inštitúciách bez súhlasu rodičov usporadúvali akcie predstavujúce rôzne sexuálne orientácie? 2. Podporujete, aby sa medzi deťmi propagoval proces zmeny pohlavia? 3. Podporujete, aby bol deťom v médiách bez obmedzení dostupný sexualizovaný obsah, ktorý môže ovplyvniť ich vývoj? 4. Podporujete, aby bola zmena pohlavia dostupná aj deťom? 5. Podporujete, aby bol deťom prezentovaný mediálny obsah zobrazujúci zmenu pohlavia?

Všetky tieto otázky sú prakticky kritizovaným obsahom primárne antipedofilného zákona, do ktorého Fidesz na poslednú chvíľu doplnil ustanovenia proti propagácii homosexualizmu a zmeny pohlavia. Sám Orbán sa vyjadril, že nezáleží, či bude referendum platné, keďže zákon už platí. Priniesť mu skôr má akési krytie verejnou mienkou, ak by spor s Bruselom ďalej gradoval na diplomatickej, ale aj právnej úrovni.

Pre nezaujatých pozorovateľov maďarskej politiky je zjavné, že išlo o čisto predvolebný ťah na „rozobratie“ zjednotenej opozície, ktorá ohrozuje mocenskú dominanciu Fideszu. Zväčša ľavicové a liberálne strany sa v nej účelovo spojili s Jobbikom, ktorý je samostatne druhou najsilnejšou maďarskou stranou a zároveň priamym konkurentom Fideszu v boji o konzervatívneho voliča.

Pôvodné znenie zákona namierené proti pedofilným zločinom malo širokú podporu a hlasovať zaň bola pripravená aj opozícia. Pridaním homosexualizmu a zmeny pohlavia však Fidesz postavil Jobbik do neriešiteľnej politickej dilemy. Buď bude držať opozičnú líniu a zákon odmietne, čím môže stratiť voličov. Alebo zákon podporí, čo naštrbí opozičnú spoluprácu. Pre Fidesz išlo v podstate o vopred vyhraný kalkul. Jobbik za zákon nakoniec hlasoval.

Pritom pre Fidesz nie je téma homosexuality nijako politicky kľúčová. V Maďarsku môžu homosexuáli uzatvárať registrované partnerstvá a Fidesz túto možnosť nijako nespochybňuje. Sám Viktor Orbán sa k tejto téme vyjadruje len sporadicky, pričom viacero jeho aktuálnych či bývalých blízkych spolupracovníkov (už z čias založenia Fideszu na konci 80. rokov) sú homosexuáli.

Viktor Orbán jednoducho zoči-voči zjednotenej opozícii zosnoval mocenskú hru, do ktorej sa mu vďačne zapojila aj Európska komisia. A aj túto kartu môže v predvolebnom boji využiť ako ten, kto chráni suverenitu Maďarov.

Občan pod dozorom

Systém sociálneho kreditu, tak ako ho poznáme z Číny, teda totálny dohľad nad obyvateľstvom prostredníctvom informačných technológií s následným odmeňovaním „poslušných“ a trestaním „neposlušných“ občanov, sa pomaly plíži do Európy. Výhodou (z pohľadu dozorcu) je to, že ľudia informácie o sebe zadávajú sami. Na internet či do mobilných telefónov cez na prvý pohľad užitočné aplikácie. Dozorcovi teda odpadá veľká časť práce so zháňaním informácií aj veľká časť nákladov na armádu udavačov.

Britská vláda chystá od januára budúceho roka aplikáciu, ktorou bude monitorovať zdravie občanov. Má byť síce dobrovoľná, ale jej používanie má priniesť výhody. Odmeňovať bude nákup menej kalorických potravín či konzumáciu ovocia a zeleniny. „Plusku“ dostanú občania aj za peší presun do práce či do školy, jazdu na bicykli a inú fyzickú aktivitu. Získané body sa premenia na zľavy či vstupenky zadarmo.

Hoci má byť aplikácia dobrovoľná, od odmeňovania nie je príliš ďaleko k trestom a ako píše komentátor českého echo24 Ondřej Šmigol, jedného dňa môže obéznemu človeku odmietnuť naštartovať auto, pretože systém usúdi, že by mu prospela prechádzka, alebo mu nedovolí kúpiť si letenku, lebo počas roka vyprodukoval príliš veľa oxidu uhličitého.

V Nemecku sa začalo (zatiaľ akademicky) diskutovať o možných scenároch budúceho hodnotového vývoja spoločnosti. Do užšieho finále možností postúpil aj tzv. bonusový systém, teda odmeňovanie občanov napríklad za verejnoprospešné práce či striedmu „uhlíkovú stopu“. Rovnako ako v prípade Británie by bol už len krok k tomu, aby takýto systém začal „problémových“ občanov znevýhodňovať.

Briti, dúfajme, odolajú. Na svoje stravovacie návyky sú citliví, ako sa ukázalo aj pri hlasovaní o Brexite, kde mnohých na poslednú chvíľu pri hlasovaní presvedčili aj správy, že im chce Brusel z ekologických dôvodov zakázať energeticky náročné hriankovače a rýchlovarné kanvice.

Nemci s dlhou tradíciou slepej poslušnosti k štátu a úradom však môžu narobiť v tejto veci omnoho viac paseky. Z dnes akademickej debaty sa čoskoro môže stať reálna téma. Pomerne silný Zelení môžu už v najbližších voľbách získať značný podiel na moci a ich program je plný návrhov na rôzne štátne regulácie, dohľady a nadmerné zdanenie. A čo sa stane reálnym v nemeckej politike, sa môže rýchlo preniesť aj do európskych smerníc a debata sa raz-dva aj u nás zvrtne na staré známe „na západe je to normálne a žijeme v 21. storočí“.

...................................................................................................................

Text týždňa: Ako sa importujú ideológie

Ako dostať progresívnu agendu do hláv ľudí v strednej Európe? Pýta sa komentátor českého echo24 Martin Weiss. Opisuje príklad jedného instagramového účtu dvoch českých aktivistiek, ktorý je plný výrazov známych z progresívneho prostredia v USA.

„Takže sa na tom Instagrame dočítame napríklad, čo je to weaponizing therapy („je to forma ableizmu“). Čo je to deadnaming. Čo je to digital blackface. Čo sú to pronouns. Čo je to rape culture. Prečo sa LGBTQ+ vždy píše s plus. Občas si pomôžeme kalkom, doslovne preloženým ustáleným obratom („vychádzať z komfortnej zóny“). Občas si nepomôžeme ničím, pretože už ani nevieme, že nevieme po česky,“ píše Martin Weiss.

Je to podľa neho viac ako len zavádzanie novej woke ideológie. Je to snaha napodobniť život inde, byť súčasťou tej lákavej pokročilejšej civilizácie.

Títo zvestovatelia, ktorí si oslavujúc pripomínajú policajné zásahy voči homosexuálom v USA v roku 1969, si pritom neuvedomujú, že v Československu nebola homosexualita trestná už v roku 1961. Alebo že predsudky voči ryšavým ľuďom známe z anglosaského sveta sú v strednej Európe niečím úplne neznámym.

„Americký novinár Ethan Waters v knihe Crazy Like Us: The Globalization of the American Psyche popisuje, ako Američania či Američanmi vyškolení lekári a aktivisti napríklad vnútili Hongkongu anorexiu. Tie poruchy sa tam takmer nevyskytovali, ale po „informačnej kampani“ v 90. rokoch sa naraz vyrojilo množstvo pacientov s anorexiou, ktorí ju spájali s nedosiahnuteľným ideálom telesnej krásy, chrlenej médiami a reklamou,“ uzatvára Martin Weiss.

...................................................................................................................

Video týždňa: Thomas Sowell

Dnes si môžete pozrieť a vypočuť krátky profil významného amerického černošského ekonóma Thomasa Sowella. Po počiatočnom nadšení z marxizmu tento smer opustil, keďže prišiel na to, že akýkoľvek pokus o prerozdelenie bohatstva v ľudskej histórii vedie len k prerozdeleniu chudoby. Kritizoval aj černošské hnutie za občianske práva, najmä jeho snahu, aby vláda čo najviac rozšírila sociálne programy pre černochov. Ľavica podľa neho presadzuje masívne sociálne programy, ale bez toho, aby vnímala dlhodobé následky a náklady.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0