Čína vo vesmírnom výskume neprestáva napredovať a jej zdanlivo nezastaviteľné tempo začína desiť aj spojenecké vesmírne sily. NASA si začína uvedomovať, že ak chce s Čínou udržať krok, bude sa musieť viac snažiť. Ak chcú pristáť na Marse s ľuďmi ako prví, potrebujú vyvinúť jadrový pohon, informuje Futurism.

Musia sa ponáhľať

Oficiálni predstavitelia NASA sa vyjadrili, že jadrový pohon pre kozmické lode potrebuje investície zo strany kongresu Spojených štátov, inak Čínu v pretekoch na Mars neporazia. Takáto technológia môže údajne skrátiť cestu k Marsu len na tri alebo štyri mesiace, čo je asi polovica v porovnaní s klasickými raketami.

Obavy z Číny sú pritom viac než len opodstatnené. Okrem jadrových technológií aktívne skúma a vyvíja aj iónový pohon, ktorý môže podľa niektorých čínskych odborníkov skrátiť cestu na Mars len na 39 dní. Počítajú preto s iónovým pohonom, ktorého výkon prekoná výkon stanice Lunar Gateway až 4 000-násobne.

NASA

Vyjadrenia NASA pritom prichádzajú len krátko po tom, čo Čína zdanlivo otestovala hypersonickú strelu, ktorá obletela celú Zem – aj keď takýto test poprela a tvrdí, že išlo o test kozmickej lode. Vlastnú hypersonickú strelu pritom vo štvrtok otestovali aj Spojené štáty, zlyhala však raketa a samotná k testu samotnej strely sa tak ani nedostali.

Už na ňom pracujú

Jadrový pohon však nie je pre USA žiadna novinka a len nedávno udelili kontrakt na jeho vývoj niekoľkým firmám. General Atomics dostala dotáciu vo výške 22 miliónov amerických dolárov, Lockheed Martin 2,9 mil. $.

Svoj podiel získal dokonca aj Blue Origin, a to 2,2 miliónov dolárov, no mnohí považujú túto skutočnosť len za výsledok politického lobovania, keďže má spoločnosť na krku niekoľko kontraktov, ktoré nedokážu spoľahlivo splniť a jediným ich úspechom je doteraz vynesenie ľudí na suborbitálnu trajektóriu.

Na druhej strane, General Atomics, ktorý získal najväčší podiel financií, s jadrovými technológiami skúsenosti má. DARPA, ktorá financie prerozdeľovala, verí, že práve jadrový pohon je budúcnosťou cestovania k iným planétam.

K Mesiacu ich nepredbehnú

Čo sa stane s Marsom, je zatiaľ otázne, na Mesiaci však podľa všetkého pristane NASA ako prvá. Do rúk totiž konečne dostala kozmickú loď Orion, ktorú prvá lunárna misia programu Artemis odskúša. Dokonca sa im podarilo spojiť ju aj so samotnou raketou.

Aj keď niektorí teoretizujú, že SLS vzlietne ešte v tomto roku, odborníci sú názoru, ktorý sa prikláňa až k začiatku budúceho roku. V septembri roku 2023 má odštartovať misia Artemis II, ktorá konečne ponesie aj ľudí a najskôr v roku 2024, pravdepodobne však o čosi neskôr, misia Artemis III, ktorá na Mesiaci aj pristane.

NASA/Flickr

Je pritom nepravdepodobné, že by dokázala Čína tento termín predbehnúť a Rusko, bohužiaľ, pochovalo svoj vesmírny program samé – Putin sa totiž rozhodol, že rozpočet už tak problematického programu okliešti o takmer polovicu, pričom očakáva lepšie výsledky.

Zachráni ich SpaceX?

Ako rýchlo dokážu spoločnosti vyvinúť jadrový pohon a ako rýchlo ho následne môžu certifikovať pre ľudské lety je rozhodne diskutabilné. USA však majú v rukáve ešte jeden trik, ktorý im môže zaručiť prvenstvo v pristátí s ľuďmi na Marse.

A tým je súkromná spoločnosť SpaceX s medziplanetárnym transportným systémom Starship, ktorý prekonáva všetky doterajšie predpoklady o tom, čím môže raketa byť. K Mesiacu má pritom letieť s posádkou už v roku 2023 a ak to zvládne, od Marsu ju delí len množstvo paliva.

SpaceX/Twitter

Nákladný priestor Starship je pritom väčší, než akejkoľvek inej rakety a prekoná aj priestory Medzinárodnej vesmírnej stanice. Aj keď jej vývoj drasticky brzdia úrady, počas poslednej noci sa spoločnosti podarilo vykonať úplne prvý test raketových motorov R-Vac (Raptor Vacuum) priamo na rakete, píše Ars Technica.