V piatok 21. mája 2021 sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie uskutoční symfonický koncert pre abonentov a návštevníkov. Koncert sa začne v koncertnej sieni s návštevníkmi o 19.00 h. V priamom prenose ho odvysielame na stream.filharmonia.sk.
V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie privítame 250 návštevníkov.
Na piatkový symfonický koncert prednostne pozývame držiteľov abonentiek cyklov Hudba troch storočí a Symfonicko-vokálneho cyklu AD, BE, D a E. Vzhľadom na obmedzený počet návštevníkov (250) je potrebné vyzdvihnúť si vopred voľnú vstupenku (po predložení abonentky) v Pokladnici SF. Dopredaj vstupeniek pre nových záujemcov bude od štvrtka 20. mája 2021.
Po štyroch rokoch bude opäť hosťom Slovenskej filharmónie skladateľ, dirigent a klavirista Peter Breiner. So Slovenskou filharmóniou uvedie jeho Slovenské tance, ktoré s našim orchestrom nahral v roku 2018. Ešte v roku 2014 zazneli Slovenské tance v jazzovej úprave na Bratislavských hudobných slávnostiach v interpretácii Trianga (Peter Breiner, Stanislav Palúch a Boris Lenko) a o dva roky neskôr v inscenovanej verzii na doskách Slovenského národného divadla pod názvom Slovenské tance – Životy svetiel. Teraz zaznie ich výber naživo v interpretácii Slovenskej filharmónie pod taktovkou skladateľa, ktorý o Slovenských tancoch povedal: „Pred viacerými rokmi som dostal objednávku aranžovať Brahmsove Uhorské tance pre Londýnsky symfonický orchester. Bola to zaujímavá práca, lebo som vlastne pokračoval v tom, čo začali Brahms a Dvořák – v inštrumentácii klavírnej skladby pre orchester. Tento projekt mal aj rôzne iné, takmer rodinné súvislosti. Antonín Dvořák, ktorý je mojím skladateľským pradedkom, inštrumentoval Uhorské tance ako prvý, a ja, jeho prapravnuk, ako zatiaľ posledný. Dokončil som všetky, ktoré Brahms s Dvořákom nestihli. Počas práce mi napadlo, že takmer všetky okolité, ba dokonca i nesusediace národy v Európe i mimo nej už majú, podobne ako Maďari od Brahmsa, nejakú podobnú klasickú orchestrálnu kolekciu, založenú na folklórnom materiáli. Česi majú Slovanské tance od Dvořáka, Nemci Nemecké od Mozarta, Španieli Španielske tance od Granadosa (aj im som ich inštrumentoval), Kubánci od Coplanda, Rumuni od Bartóka, Francúzi od Hindemitha, Angličania, Íri a Škóti od Arnolda, Bavori od Elgara, Afričania a Indovia od Villu-Lobosa, mohli by sme pokračovať veľmi dlho. Tak som si povedal, že slovenskú kolekciu urobím ja.“
Citácia P. Breinera z bookletu CD SF.
Sólistami večera budú huslista Stanislav Palúch, akordeonista Boris Lenko a hráč na píšťalky a ľudové nástroje Marian Friedl.
- Nahrávku, dvoj-CD Slovenských tancov, si môžete zakúpiť v Pokladnici Slovenskej filharmónie.
- PRED VSTUPOM NA KONCERT sa podľa aktuálneho COVID automatu nevyžaduje potvrdenie o negatívnom výsledku antigénového testu.
- PRI VSTUPE NA KONCERT a počas celej doby trvania podujatia je povinné prekrytie dýchacích ciest (RESPIRÁROR). Koncert sa uskutoční za dodržania všetkých hygienických opatrení.
Dirigent, klavirista, skladateľ, aranžér a publicista PETER BREINER je jedným z najnahrávanejších svetových hudobníkov.Peter Breiner je absolventom košického konzervatória (klavír, skladba, dirigovanie, bicie nástroje) a VŠMU v Bratislave, kde bol posledným žiakom Alexandra Moyzesa. V rokoch 1992 – 2007 žil v kanadskom Toronte, potom sa presťahoval do New Yorku. Dirigoval, často zároveň hrajúc na klavíri, renomované orchestre, napríklad Kráľovskú filharmóniu v Londýne, Jeruzalemský symfonický orchester, Symfonický orchester Nového Zélandu, Bournemouthský symfonický orchester, Queenslandský symfonický orchester, Národný orchester Lille, Hongkonskú filharmóniu, Moskovský symfonický orchester, Ukrajinský štátny symfonický orchester, Maďarský národný rozhlasový orchester, Poľský rozhlasový orchester a mnoho ďalších na Slovensku, v Európe, Ázii a v Severnej Amerike.
Jeho komerčne najúspešnejšími projektmi sú barokové úpravy známych melódií – suity Beatles Go Baroque, Elvis Goes Baroque a Christmas Goes Baroque I., II. Breinerove úpravy národných hymien zneli na Letných olympijských hrách v Aténach (2004) a nelegálne aj na LOH v Pekingu (2008). Hymny nahral pre vydavateľstvo Naxos (10 CD).
Medzi naposledy vydané albumy patria orchestrálne úpravy diel Musorgského (Obrázky z výstavy, Piesne a tance smrti, Detská izba) a Čajkovského (suity z opier Vojvoda, Piková dáma), ktoré nahral Novozélandský symfonický orchester pod Breinerovou taktovkou. Jeho CD úprav Janáčkových opier (Naxos) získalo celosvetový ohlas a vynikajúce hodnotenia v prestížnych hudobných magazínoch a svetovej tlači (Gramophone; Chicago Tribune album zaradil medzi 10 najlepších CD roku 2009).
Breinerove skladby a aranžmány sú každodenne uvádzané na koncertoch po celom svete a vysielané v stovkách rozhlasových staníc. Je autorom hudby k mnohým filmom slovenskej, kanadskej i americkej produkcie (Anna zo Zeleného domu, Pianistova dcéra, Čarovná flauta). Jeho hudba je často podkladom choreografií popredných baletných súborov (American Ballet Theatre, Houston Ballet, Ballet Jorgen Canada, Manila Ballet a iné) a mnohokrát sa objavila aj v populárnych amerických televíznych programoch.
Stanislav Palúch študoval hru na husliach na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V detstve sa venoval folklóru pod vedením svojho otca. Na slovenskej hudobnej scéne pôsobí ako všestranný hráč, ktorý sa znamenite orientuje v žánri swingu, fusion, world music a ľudovej hudby. Pravidelne účinkuje so svojím Pacora triom a vzhľadom na svoje mimoriadne schopnosti a univerzálnosť je vyhľadávaným partnerom mnohých slovenských zoskupení (ALEA, Acoustic Colours, Bass Friends, Nothing But Swing Trio). S rôznymi umeleckými formáciami koncertoval po celej Európe i v USA, nahrával pre Český a Slovenský rozhlas, televíziu i ORF. Ako štúdiový hráč nahral viac ako 40 CD albumov. Venuje sa tiež autorskej, aranžérskej a produkčnej činosti, je autorom hudby k niekoľkým predstaveniam Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a hudby k dvom krátkym filmom.
Boris Lenko (akordeón) – je typom všestranného hudobníka so záberom od klasického repertoáru, cez rôzne crossoverové projekty (Požoň sentimentál, Polajka, ALEA, Chassidic Songs) až po jazz (Triango). Do sólového akordeónového repertoáru vniesol viaceré novátorské prvky, najmä uvádzaním diel významných osobností povojnovej americkej a európskej scény (J. Zorn, M. Kagel, M. Lindberg, G. Klucevsek, L. v Vierk, L. Berio), či premiérovaním a iniciovaním vzniku nových slovenských diel (J. Beneš, P. Zagar, M. Burlas, P. Machajdík, I. Zeljenka, I. Szeghy, M. Piaček, J. Iršai, Ľ. Burgr, L. Kupkovič…). V r. 2001 mal ako prvý akordeonista v histórii Bratislavských hudobných slávností celovečerný recitál. O rok neskôr sa sólovo predstavil na prominentnom festivale súčasnej hudby Varšavská jeseň. B. Lenko sa stal priekopníkom uvádzania diel A. Piazzollu na Slovensku, založil komorný súbor ALEA, spolupracuje s P. Breinerom na mimoriadne úspešnom projekte Triango. Venuje sa aj vlastnej tvorbe a úpravám diel pre akordeón i iné nástroje. Pedagogicky pôsobí ako profesor na VŠMU v Bratislave. Je pozývaný do porôt medzinárodných akordeónových súťaží, je umeleckým garantom najvýznamnejšej Slovenskej akordeónovej súťaže v Poprade a spoluzakladateľom Združenia akordeonistov Slovenska.
Marian Friedl, hudobník, etnomuzikológ, pedagóg, je členom niekoľkých hudobných projektov rôzneho zamerania, v ktorých spieva, hrá na kontrabas, ľudové flauty, gajdy, klarinet, malý cimbal a ďalšie nástroje. Účinkuje na viac než dvoch desiatkach CD, často s poprednými interpretmi českej či zahraničnej scény. V roku 2014 nahral napríklad album NOCZ and Iva Bittová, v roku 2016 Divé Husy s Jitkou Šuranskou a Martinom Krajíčkom (nominované na hudobnú cenu Anděl 2016) či v tom istom roku album Mateřština s Jiřím Slavíkom (Anděl 2016 v kategórii world music). Svoju osobnú víziu moravskej world music vyjadril v autorskom projekte Beránci a vlci, ktorého rovnomenná nahrávka získala ocenenie Anděl 2017 v kategórii folk. V roku 2019 mu vyšla sólová nahrávka Beskydská Odysea, neofolklórny projekt Píseň ZEMĚ, o rok neskôr vydal album 11 PODOB LÁSKY venovaný pamiatke Jitky Šuranskej. Ako sideman účinkuje na nahrávkach nórsko-českej formácie NOCZ and Choir (2019), v projekte skladateľa a dirigenta Petra Breinera Slovenské tance (SF 2019, Naxos 2020) či nahrávke Archa Dagmar Voňkovej (nominované na cenu Anděl 2020).
Informačný servis