Štát po revolúcii elegantne vysporiadal vlastníctvo pôdy, na ktorej stáli záhradkárske oblasti. Nevysporiadané pozemky, kde stoja rómske osady, však dodnes vyriešené nie sú.
Františka Odrašiková, sociálna pracovníčka z Rankoviec a metodička Projektu DOM.ov , označila za kľúčový problém, že Rómov neraz považujeme za druhotriednych ľudí. Slovensku by podľa nej pomohlo, keby mal aspoň každý piaty Neróm za priateľa Róma.
„V tomto regióne je tiež zaužívané tvrdé porekadlo: ‚Ako zo psa nebude dobrá slanina, tak z cigána nebude dobrý človek‘. Znamená to, že môžeme s Rómami robiť čokoľvek, ale zostanú takí, za akých ich niektorí ľudia považujú. Že ich nedokážeme zmeniť a spraviť z nich ‚gadža‘. Ale to by sme ani nemali chcieť,“ vysvetľuje v rozhovore.
V rozhovore sa dozviete
- ako sa zmenil Rómom z osád pohľad na život, keď dostali možnosť svojpomocnej výstavby domov za vlastné peniaze
- prečo žije 90-tisíc Rómov v nelegálnych stavbách
- ako je možné, že ľudí viac posúvajú vlastné domy ako nájomné byty
- kedy sa ľudia prestanú zdráhať predávať Rómom pozemky
Ako Rankovce vyzerali, keď ste sa do nich pred takmer dvomi desaťročiami nasťahovali?
Vydala som sa tam. Takmer každá obec v tomto regióne má veľkú rómsku komunitu. Pochádzam zo Spiša, kde sú tiež veľké rómske komunity, ale tu boli ešte hustejšie a výraznejšie.
Na vysokej škole som pôsobila v rómskej misii a zdalo sa mi, že by som mala pôsobiť v tejto oblasti. Keď som sa ako učiteľka či koordinátorka zdravotných asistentov dostávala hlbšie do osád, bola som šokovaná. Cítila som bezmocnosť z toho, že som videla hladujúce deti a nevedela som im pomôcť. Zároveň som túžila niečo s tým robiť.
Čo konkrétne v Rankovciach vás motivovalo pracovať s miestnou komunitou?
Mam pozitívny vzťah k životnému prostrediu a prvá viditeľná vec pri vstupe do osady bol neporiadok – pri obydliach bolo veľa odpadu. Druhou záležitosťou boli deti. Videla som ich energiu, ale aj neúspech v škole. Končili v skorých ročníkoch. Založili sme Združenie pre lepší život , začali sme so vzdelávaním detí – s čítaním, písaním, s jednoduchými vecami, voľnočasovými aktivitami. Vzniklo aj komunitné centrum.
Kde vidíte najväčší posun za tých 20 rokov práce?
V oblasti vzdelávania a zamestnanosti. Nie je to len o Združení alebo Projekte DOM.ov, ale o synergiu viacerých partnerov a štátnej politiky. Pred rokom 2000 tu nebolo jediné dieťa, ktoré by skončilo základnú školu štandardne v deviatom ročníku a pokračovalo na učňovke či strednej škole. Teraz pokračujú v podstate veštci a máme aj prvých vysokoškolákov.
Školy pochopili, že sa potrebujú viac priblížiť k študentom. Presviedčali sme aj rodičov, aby dali deti do škôl, že vzdelanie je dôležité.
Kde sú najväčšie chyby v našom uvažovaní o Rómoch?
Hlavným problémom je, že Rómov považujeme za druhotriednych ľudí. Veľa ľudí v detstve počúva, že keď budú zlí, ‚pôjdu k cigánom‘.
V tomto regióne je tiež zaužívané tvrdé porekadlo: ‚Ako zo psa nebude dobrá slanina, tak z cigána nebude dobrý človek‘. Znamená to, že môžeme s Rómami robiť čokoľvek, ale zostanú takí, za akých ich niektorí ľudia považujú. Že ich nedokážeme zmeniť a spraviť z nich ‚gadža‘. Ale to by sme ani nemali chcieť - nemôžeme byť všetci rovnakí.
Rómovia nám kultúrne vedia dať veľa, napríklad svojou orientáciou na súčasnosť. My sme orientovaní na budúcnosť, oni si však vedia užiť deň, rozprávajú sa. Pre nás je to strata času. Myslím si, že by pomohlo, keby mal aspoň každý piaty Slovák kamaráta Róma.
Čo podľa vás najlepšie dokáže prekonať bariéru medzi Rómami a Nerómami?
Spoznávanie sa a spoločné zážitky. V Združení pre lepší život na to máme aj projekt s mládežou. Robíme tábory, rôzne spoločné akcie. V našej komunitnej záhrade stojí farebný rebrík, ktorý robili tínedžeri - Rómovia a Nerómovia - spolu v jeden deň.
Vznikajú tu najprv kontakty, ktoré prerastajú do priateľstiev. Idú spolu na kávu, stretnú sa sami od seba, nemusíme ich prepájať. Pri spoločných aktivitách sú často najprv ostýchaví až nepriateľskí. Keď odchádzajú, objímajú sa a nemajú zábrany. Podobné aktivity by mali podporovať aj školy či cirkvi.
Časť z Rómov tvoria „veční bezzemkovia“, točia sa v začarovanom kruhu chudoby. Podľa Atlasu rómskych komunít žije na Slovensku 90-tisíc z nich v nelegálnych stavbách. Dá sa v krátkosti zhrnúť, prečo to tak je?
Stredná Európa stavia 96 percent bytov a domov do osobného vlastníctva. Málokto využíva nájom alebo štátne nájomné byty. Zároveň je veľmi málo vlastníkov nehnuteľností medzi rómskou komunitou. Niektoré oblasti sú na tom lepšie, iné horšie.
Štát Rómov vždy niekam dal s tým, aby si postavili domy, ale nepredal im pozemok. Ani reštitúcie sa netýkali rómskych osád.
Rómom ublížil aj slovenský štát – tých, ktorých počas rómskeho holokaustu neposlali do koncentračných táborov, vysťahovali pár kilometrov od dediny.
Za komunizmu už mohli bývať bližšie, ale stále len na okraji dedín. Tak vznikla aj osada v Rankovciach. Rómom síce dali čísla domu, no nedali im pozemky. Mali teda dom, no nemali pôdu pod ním.
Ako to bolo po prevrate?
Po prevrate sa pozemky reštitučným zákonom vracali pôvodným vlastníkom a stávalo sa, že osady stáli na pôde iných súkromných vlastníkov. Štát to neošetril, podobnú situáciu pritom dokázal elegantne vyriešiť jediným zákonom v prípade záhradkárskych osád. Pri rómskych osadách na to dodnes nie je vôľa.
Máme zákon o drobných pozemkových úpravách, ale postupuje veľmi pomaly a len pri veľmi malých územiach. Práve preto sa Projekt DOM.ov snaží klásť dôraz na osobné vlastníctvo a na to, aby sa zrovnoprávnila majorita a rómska komunita. Snažíme sa to vyrovnávať prístupom k vlastníctvu.
Štát zväčša nelegálne stavby Rómov rieši nájomnými bytmi. Vieme, že tie neraz skončia v hroznom stave. Prečo nájomné byty nefungujú a vlastné domy áno?
Človek má úplne iný vzťah k nájomnému ako k vlastnému bývaniu.
Nie som proti nájomným bytom, ale na Slovensku máme duálny systém. Systém nájomného bývania pre rómske osady je iný, ako štandardné nájomné bývanie. Pre rómske komunity je určené nízkoštandardné bývanie, a práve to je problém. Ide o holobyty s malou metrážou, vyzerajú ako dobytčáky, a potom ani nečudo, že končia „vybývané“. Sú z nekvalitných materiálov, lacnejšie ako bežný nájom. Celkovo treba na Slovensku viac sociálnych bytov, no nemalo by sa pri nich etnicky rozlišovať, či ide o Rómov alebo Nerómov.
Platí tiež, že nemôžete dať ľudí, ktorí dlhodobo žijú v chatrčiach zo dňa na deň do nájomného bytu bez toho, aby vedeli, ako ho majú užívať. Súčasťou by mala byť intenzívna sociálna práca. Človek musí najprv získať určité návyky.
Spomínate život v chatrčiach. Ako si môžeme predstaviť život najchudobnejších ľudí z osád?
Často býva celá rodina aj s deťmi v izbe tri krát tri metre. Varí sa v nej, spí, trávi sa v nej celý deň. Kým sú deti v škole, varí sa, otec ide na drevo a keď prídu, je to na striedačku – niekto musí byť vonku, všetci sa nepomestia.
Deti sú preto väčšinou vonku na ceste. Doma chýba priestor na voľnočasovú aktivitu, nemajú ani dvory, kde by sa mohli zahrať. V najbiednejších rodinách sa stáva aj to, že sa členovia rodiny striedajú, kto bude spať na posteli, prípadne si rozkladajú matrace, aby sa mohli vyspať.
Určitý únik pred chudobou sa zatiaľ osvedčuje práve v Rankovciach, kde už od roku 2013 funguje projekt svojpomocnej výstavby domov. Ako táto zmena mení ich sebahodnotenie?
Rómovia na Slovensku dlho žili mimo oficiálny systém. Nie preto, že by chceli, ale systém ich nevpustil dovnútra. Dlhodobo dochádzalo k segregácii a Rómovia hľadali cestičky, ako prežiť. Znamenalo to stavať nelegálne či chodiť do špeciálnych škôl, kde na nich kládli nižšie nároky. Zvykli si na to, no teraz sa ich životná perspektíva mení. Spoznávajú, že môžu byť súčasťou spoločnosti, nemusia žiť na okraji, v akomsi mikrosvete.
Keď som v Rankovciach začínala a povedala som miestnym, aby dali deti do škôl, povedali mi, „A načo? Aj tak ich nikde nezamestnajú, načo budú študovať.“ Pozemky? Veď im nikto nepredá.
V každej téme boli beznádej a pesimizmus. Teraz začínajú spoznávať, že život môže vyzerať aj inak. Z prežívania zo dňa na deň sa dostávajú k dlhodobejšiemu plánovaniu. Nehovorím, že ľudia z osád plánujú rovnako ako stredná trieda majority, ale posúvajú hranicu. Plánujú školy, chcú, aby ich deti išli študovať učňovku či strednú školu.
Hovorili sme o pozitívnych prípadoch, napriek tomu sa Nerómovia podľa vašich skúseností zdráhajú predávať Rómom pozemok napríklad v obci. Kedy sa to zmení?
To príde časom. Ľudia boli takmer celú históriu súžitia Rómov a Nerómov segregovaní. Nemôžeme to odrazu rýchlo premiešať. Musíme na tom postupne pracovať. Skvelé je už to, že tu máme rómsko-nerómske priateľstvá či manželstvá, že skončili práce len pre Rómov, ako tomu bolo v minulosti. Treba ešte, aby sa posunuli školy, keďže v okolí sú zvlášť rómske. Potom sa možno posunieme aj pri bývaní.
Vášho otca v minulosti zbila skupina mužov, zhodou okolností to boli práve Rómovia. Niektorých ľudí by takáto skúsenosť odradila.
Môžem mať akúkoľvek skúsenosť, ale vnútorne som presvedčená, že Rómovia nie sú horší ľudia. Všetci sme si rovní, etnikum nerozhoduje o tom, či je človek lepší alebo horší. Vážim si ľudí, ktorí či sa stretnú s prezidentkou alebo žobrákom, majú rovnaký prístup.
Môj otec je tiež taký. Každému vzdal rovnakú úctu, dokonca aj tým, ktorý mu možno ublížili. Nekategorizoval ľudí. Je to však niečo, čo sa musíme učiť – v rodinách, v školách, pri výchove.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "WTA Stuttgart: Viceryová sa na postup natrápila, napokon bude v 2. kole | Šport.sk")
