Ako sa správa náš imunitný systém, keď dostaneme covid-19 v rozhovore vysvetľuje riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV

BRATISLAVA / Poslednou ochrannou líniou pred koronavírusom je náš vlastný imunitný systém. Podľa toho, ako si s votrelcom poradí, sa prejavia alebo neprejavia symptómy, choroba má ťažký, ľahký alebo aj žiadny priebeh. Ako to vlastne funguje, vysvetlil v rozhovore riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, Norbert Žilka.

Ako to funguje? Čo robí náš imunitný systém, keď sa koronavírus dostane do našich útrob?

Je to pomerne komplexná reakcia organizmu, ktorú používa voči vírusom, baktériám, plesniam a rôznym iným votrelcom, ktorí vstupujú do nášho tela a je to niekoľko stupňová reakcia, ktorá začína tým, že najprv nastupujú bunky, ktoré my nazývame ako „nešpecifické“ v tom rozpoznávaní, a ktoré sa snažia spomaliť ten proces množenia. A potom prichádza pre nás takzvaná špecifická odpoveď, kde vidíme tie protilátky, ktoré sú také medializované dnes. Ale ja tam aj množstvo ďalších buniek, ktoré nás zaujímajú, pretože tie zabezpečujú bunkovú imunitu a tá zodpovedá za to, že sa imunitný systém snaží likvidovať bunky, ktoré majú v sebe vírus a vďaka tomu sa môžu množiť. Čiže, je to ako keby nádoba s dvomi pohármi, ktoré sú navzájom prepojené – na jednej strane je protilátková odpoveď , ktorá rieši to, čo je vonku, keď sa vírus pohybuje ešte mimo tých buniek a na druhej strane je tá bunková imunita, ktorá sa snaží eliminovať ten príbytok vírusu, kde sa snaží skryť a množiť sa.

Vie sa prečo je reakcia u niektorých ľudí búrlivá a u niektorých žiadna?

Je tam niekoľko faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Jeden z tých najdôležitejších je množstvo vírusu, ktoré sa dostane do organizmu a pochopiteľne, čím viacej sa dostane, tým je to ťažšia výzva pre imunitný systém. Druhá otázka je potom nastavenie samotného organizmu, či tam nie sú nejaké ochorenia, ktoré už nejakým spôsobom modifikovali nesprávnym smerom imunitnú odpoveď, či už je to obezita, cukrovka a tak ďalej a tieto môžu veľmi ovplyvniť konečnú reakciu. A potom je tam samotný vírus, ktorý má neuveriteľné schopnosti v tom, že dokáže ovplyvniť dozrievanie protilátok. A to vidíme, že v niektorých tých pacientoch, ktorí prekonali túto infekciu, napriek tomu, že je tam dostatočná protilátková odpoveď, nevidíme tam dostatočne vyzreté tie protilátky, čo inými slovami povedané, tie protilátky nemajú takú silu sa viazať potom na vírus, dlhšie im to trvá a sú menej efektívne. A to je zase voda na mlyn pre vírus, ktorý sa môže ďalej množiť.

Takže on ich odstrčí bokom, alebo sa im nejakým spôsobom vyhne a tým pádom nevedia dostatočnou silou na neho zaútočiť?

On to robí takým spôsobom, že tým, že vyvolá tú imunitnú odpoveď takú, akú vyvolá, tak tá nejakým spôsobom začne spomaľovať bunky imunitného systému, ktoré sú zodpovedné za produkciu protilátok. Tie bunky využívajú ten istý mechanizmus ako vírus, to znamená, že si robia mutácie, vďaka čomu si zdokonaľujú protilátky. Vírus zasiahne do procesu tých mutácií a ten proces vývoja a dozrievania protilátok sa odďaľuje.

Párkrát ste spomenuli slovo protilátky a ako ste spomínali, dosť sa o nich hovorí. Mnohí ľudia, ktorí prekonali koronavírus si nechávajú robiť testy na protilátky. Je z toho nejaká zmysluplná informácia z týchto testov pre bežného človeka?

Pokiaľ je to informácia jednorazového charakteru, tak s najväčšou pravdepodobnosťou nie, pretože testy, ktoré sa používajú či už na Slovensku, alebo vo svete sú rozmanité, čo sa týka výpovednej hodnoty. Častokrát ich neviem ani porovnať s tým, ktoré testy boli použité v klinickom skúšaní, čiže to, čo my odporúčame a čo by sme radi v najbližšom čase odštartovali ako veľký projekt, je sledovanie imunitnej odpovede v čase dlhodobo, aby sme videli, či tie protilátky pretrvávajú dlhodobo, či je tam rýchly pokles v čase, kde je to dno pre daného pacienta a zároveň nás zaujíma bunková imunitná odpoveď, lebo tá je tiež veľmi dôležitá.

Čiže nedá sa povedať, že urobím si test, zistím, že mám nejaké protilátky, neviem koľko a tým pádom som imúnny voči ďalšej infekcii?

Žiaľ nie je to tak. My vlastne nevieme, že čo je to minimálne množstvo protilátok, ktoré potrebujeme na to, aby sme boli chránení. Navyše, je tu ten faktor toho dozrievania, čiže u niektorých ľudí naozaj tie protilátky ešte nemusia byť úplne v tom najoptimálnejšom naladení. Zisťujeme, že to trvá mesiace, rádovo 3 až 4 mesiace, pokým dôjde k tomu dozretiu, čiže medzičasom, kým sa človek stretne opäť s tým patogénom, tak sa to môže zase prejaviť v podobe ochorenia.

Ďalšia vec, ktorá súvisí s imunitou aj protilátkami je vakcína. Zaujalo ma, že váš tím pracuje na vývoji našej vlastnej slovenskej vakcíny proti koronavírusu.

My máme 15-ročné skúsenosti s vývojom vakcín proti Alzheimerovej chorobe, takže získali sme know-how ako ísť na to. Používame trocha odlišný koncept ako iné firmy a to v tom zmysle, že čo sme sa naučili v Alzheimerovej chorobe je zraniteľné miesto, v tomto prípade vírusu SARS-CoV-2. My si potom vyberáme na stimulovanie imunitného systému v tej vakcíne len to konkrétne miesto, ktoré je zaujímavé a tým pádom sa imunitný systém sústredí už len výhradne na produkciu protilátok proti tomu zraniteľnému miestu a v konečnom dôsledku môže byť efektívnejšie v eliminácii vírusu.

Ale najprv ste museli to zraniteľné miesto nájsť. To nie je také jednoduché.

Áno. Chvíľu nám to trvalo, lebo sme vlastne začali s celým výskumom v apríli minulého roka. Dovtedy sme sa venovali hlavne Alzehimerovej chorobe a ľudským neurodegeneračným ochoreniam. Som rád, že v tíme máme ľudí, ktorí sú virológovia, ktorí dlhé roky pracovali v tejto oblasti, takže sme veľmi rýchlo chytili vietor do našich plachiet a vďaka tomu sme si v priebehu pár mesiacov prebudovali celé jedno oddelenie a to, že sme schopní nejakým spôsobom mapovať ako ten vírus reálne prostredníctvom protilátok vyzerá. Máme k dispozícii veľké množstvo protilátok a ja si doslova ohmatávam tvar vírusu a zisťujem, kde je to jeho zraniteľné miesto, ktoré chcem zablokovať.

V akom štádiu je vývoj vakcíny?

Koncom minulého roku sme trocha zmenili stratégiu príchodom nových variantov SARS-Cov-2. Už sme ich začlenili to nášho konceptu, takže sa nám trocha natiahla predklinická fáza. Ale neľutujeme, pretože Európska únia má teraz tendenciu podporovať novú generáciu vakcín, ktoré budú už riešiť nové varianty vírusu.

​