Čína nebude v zahraničí stavať nové uhoľné elektrárne. Vyhlásil to čínsky prezident Si Ťin-pching v prejave na Valnom zhromaždení OSN. Splnenie tohto záväzku by mohlo mať kľúčový význam pri riešení globálneho problému s emisiami oxidu uhličitého, informuje portál bbc.com.
Čína financuje uhoľné projekty v krajinách ako Indonézia a Vietnam v rámci iniciatívy na budovanie infraštruktúry známej pod označením Nová hodvábna cesta (BRI). V čase, keď sa svet snaží plniť ciele parížskej klimatickej dohody, čelí Peking tlaku, aby tieto projekty ukončil.
Zintenzívnia podporu rozvojových krajín
„Čína zintenzívni podporu ostatných rozvojových krajín pri vývoji zelenej a nízkouhlíkovej energie a v zahraničí nebude stavať nové uhoľné elektrárne,“ povedal Si prostredníctvom videozáznamu. Bližšie podrobnosti čínsky prezident neposkytol.
Hornonitrianske bane Prievidza dostanú štátnu pomoc, uľahčiť má uzatvorenie uhoľných baní
Čína sa prostredníctvom iniciatívy BRI podieľa na výstavbe železníc, ciest, prístavov a uhoľných elektrární v rôznych krajinách, z ktorých sú mnohé rozvojové. V prvej polovici roka 2021 prvý raz po viacerých rokoch nefinancovala žiadne uhoľné projekty.
Pribúdajú nové elektrárne
Čína je zároveň najväčším svetovým producentom emisií skleníkových plynov a je vo veľkej miere závislá od uhlia, aby vykryla domáce energetické potreby. Krajina zároveň zodpovedá za polovicu uhlia spáleného na celom svete.
Na domácej pôde stále pribúdajú početné nové uhoľné elektrárne, ktorých životnosť predstavuje 40 až 50 rokov, upozorňuje portál bbc.com.
