Knižný tip Postoja Pozor na Chestertona, lebo vám zmení život

„Pri čítaní Chestertona... som si vôbec neuvedomoval, do čoho sa púšťam. Mladý muž, ktorý si želá zostať ortodoxným ateistom naveky, nemôže byť dostatočne opatrný pri výbere toho, čo číta.“ Možno ste uhádli a možno nie, ktorá slávna osobnosť sa takto pochvalne vyjadrila o autorovi diela Večný človek (1925) vo svojej autobiografii.

Bol to profesor a spisovateľ, ktorý sa mal sám raz stať hlboko veriacim a dokonca aj známym obhajcom kresťanstva – C.S. Lewis (1898-1963). Práve on rozpoznal na vlastnej koži výnimočnosť diela, ktorému sa patrilo vyjsť takmer po sto rokoch prvýkrát v slovenčine vo vydavateľstve denníka Postoj.

História, ktorá dáva zmysel

„Táto kniha... nepredkladá teologický, ale skôr historický názor.“ Takto stroho, nenaznačujúc nič prevratné, ale skôr odrádzajúc človeka od toho, aby čakal čokoľvek veľké, načrtáva charakter svojho Večného človeka úvodnými slovami sám autor.

Keďže ale pokora bola Chestertonovou obľúbenou čnosťou, musel to byť opäť Lewis, kto ocenil význam tohto predsa len neobyčajného pohľadu na históriu: „Potom som si prečítal Chestertonovho Večného človeka a po prvý raz v živote som uvidel obrysy celej kresťanskej histórie v takej forme, ktorá mi dávala zmysel.“ A na dôvažok sa v liste priateľovi vyjadril o Večnom človekovi ako o najlepšom apologetickom diele, aké kedy čítal.

Tu by sa mohla recenzia skončiť a čitateľ týchto riadkov by sa mal do knihy s veľkou chuťou ponoriť. Po Lewisovej chváloreči je už ťažké čokoľvek dodať. Ak by to predsa ale bolo málo, je ešte dosť ďalších príbehov, ako sa Večný človek dotkol ľudských hláv aj sŕdc. Mne osobne sa páči krátka anekdota o 22-ročnej dievčine z Texasu, ktorá si rezignovane s nadávkou na perách po dočítaní Večného človeka povzdychla: „Teraz sa musím stať katolíčkou.“

O čom to je?

Večný človek je polemickou odpoveďou na iný historický názor, na dielo Herberta G. Wellsa (1866-1946) The Outline of History (1920), v ktorom sa ponúka nelichotivé zobrazenie kresťanstva aj samotného Krista. Chesterton chce preto upriamiť pozornosť na to, čo je už akosi v mysliach ľudí odsunuté do úzadia či zabudnuté: výnimočnosť človeka ako odlišného od zvierat a výnimočnosť druhého človeka – Krista, iného ako všetci ostatní ľudia.

Nenechajte sa ale pomýliť. Nie je to nudný príbeh historických faktov a vyvodzovania záverov. Večný človek je ako Chesterton sám: veselý, premýšľajúci, miestami krásne ironický, až sa vám chce smiať. No predovšetkým otvárajúci oči skrze brilantne rozvedené dôsledky niektorých súdobých pohľadov.

Chesterton jednoducho pozýva premýšľať. Ako píše na obálke slovenského prekladu prekladateľka Eva Baloghová: „Večný človek je kniha o umení slobodne myslieť. Pomôže vám vymotať sa zo slepých myšlienkových uličiek dnešnej doby... Ale najmä je to kniha o radosti.“

Oplatí sa aj po sto rokoch?

Veru áno. Aj keď by Večný človek nepriniesol súčasnému čitateľovi odpovede na dnešné otázky (ale môže), aj keď by neponúkol najzmysluplnejší pohľad na minulosť (ale môže), a hoci by ani neponúkol najdôležitejšie otázky pre budúcnosť (ale aj tie môže), jedno dokáže isto: byť tým, čo je zobrazené na obale knihy – kľúčom, ktorý otvorí dvere pre premýšľanie a rozumné pýtanie sa. Mnohí už priniesli rôzne odpovede, ale máloktorí nimi dokázali čokoľvek otvoriť.

Využite zľavu -15 % a objednajte si knižnú novinku Večný človek v našom eshope.