Žilinka to uviedol vo svojom profile na sociálnej sieti. Dôvodom rozhodnutia má byť absencia dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali a ktoré by súhrnne umožňovali urobiť úsudok o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu.
Brhel, ktorý bol obvinený v kauze Mýtnik, mal podľa svedeckej výpovede vziať úplatok vo výške desaťtisíc eur z nelegálne získaných zdrojov. Svedok však mal vo viacerých výpovediach uviesť viaceré dôvody prevzatia úplatku z Brhelovej strany. Rozpor vo výpovediach ale podľa Žilinku logickým a vierohodným spôsobom nevysvetlil.
„Rozpor v tvrdeniach korunného svedka sa týkal aj okolnosti, ako podľa vlastného rozhodnutia rozdelil úplatok 30-tisíc eur, ktorý sám prevzal v súvislosti so zabezpečovaním nájmu budovy na východnom Slovensku,“ napísal Žilinka v statuse. Sumu desaťtisíc eur totiž podľa výpovede Ľudovíta M. mala byť odovzdaná Františkovi I., nie Petrovi Brhelovi a jeho bratovi, ktorý obvinenie tiež odmieta. Výpoveď voči Brhelovi je podľa generálneho prokurátora nielen sporná, ale aj osamotená, pretože aj ostatní svedkovia opisujú skutočnosti inak. Podľa Žilinku navyše nie je podporená inými dôkazmi.
Generálny prokurátor preto konštatuje, že obvinenie Petra Brhela bolo predčasné. Za danej dôkaznej situácie konštatuje, že právoplatným uznesením o vznesení obvinenia bol porušený zákon v neprospech obvineného Petra Brhela.
„Trestné stíhanie založené na výpovedi jediného takzvaného korunného svedka poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyžaduje od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. V danom prípade tomu tak žiaľ nebolo,“ zdôraznil Žilinka. Dodal, že ide o ukážkový príklad nedôvodného trestného stíhania len na základe výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá nebola podporená ďalšími dôkazmi. Takéto procesné postupy považuje za škodlivé.
