Drahé energie a cirkev V kostoloch bude chladnejšie, niektoré rehole zvažujú na zimu zatvoriť domy

Vysoké ceny plynu a elektrickej energie sa dotknú aj reholí a farností. Viac sa bude platiť aj za energie v kostoloch. Cirkvi a rehole sa pripravujú na šetrenie, nie všade sa to však dá. Niekde už šetria roky. Problém zaplatiť energie môžu mať napríklad kostoly, ktoré patria ženským reholiam.

Očakávajú troj- až štvornásobné ceny

Kňazi Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie boli minulý týždeň na kňazskom stretnutí v Ľutine informovaní, že ceny energií od januára môžu vzrásť troj- až štvornásobne. Hovoril im o tom synkel pre ekonomiku, ktorý vie od Cirkevnej servisnej spoločnosti, že ceny energií by mali byť troj- až štvornásobne vyššie v porovnaní s minulým rokom.

Cirkevná servisná spoločnosť (CSS) nakupuje energie a ďalšie služby, napríklad telekomunikačné a poistné služby, pre farnosti a rehole centrálne vo veľkom, a tak vie vyrokovať lepšie ceny. Rehole a farnosti sa však môžu rozhodnúť, či budú brať energie cez CSS alebo si ich zazmluvnia samy.

Hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič pre Svet kresťanstva hovorí, že ak by farnosti chceli ostať na súčasných zálohových platbách za energie, potrebovali by znížiť spotrebu o približne 75 percent.

Podľa Pavlišinoviča zatiaľ nevedia, či farnosti dostanú nejakú refundáciu alebo budú mať nejakým spôsobom zastropované ceny. „Zriaďujeme aj cirkevné školy. Tam uvidíme, ako zareaguje ministerstvo školstva alebo samosprávy,“ dodáva Pavlišinovič.

Kňazom archieparchie bolo odporučené znížiť teplotný komfort v chrámoch, niektoré farnosti si mohli dovoliť temperovať chrámy aj na 15-16 °C. Odporučili im teplotu znížiť na 10-11 °C. Zvyšovanie cien sa dotkne aj pastoračných centier, kde riaditelia musia tiež zvyšovať ceny. „Napríklad Centrum pre rodinu na Sigorde vykuruje drevnou štiepkou, ale aj jej cena narástla o sto percent. Uvidíme, ako sa podarí centrum obsadiť a aký bude tepelný štandard,“ dodáva hovorca.

Podľa Pavlišinoviča kňazi vnímajú, že táto situácia zasiahne aj pastoráciu. Duchovní budú musieť hľadať spôsob, ako v zime udržať rôzne stretká, prípravy na sviatosti a ďalšie pastoračné aktivity vo farských budovách tak, aby neskrachovali na energiách, ale aby zase deti a mládež netrpeli zimou.

„S viacerými farnosťami sme riešili zakúpenie nových solárnych a tepelných zariadení, ktoré by svojím výkonom mohli pomôcť pri zásobovaní budov lacnejšou energiou,“ uviedol hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík. Zdieľať

Prešovská archieparchia obmedzí aj výdavky zo svojpomocného fondu farnosti, ktorý je zriadený na biskupstve a z ktorého sa financovali opravy chrámov a farských budov v dedinách a mestečkách. Teraz chce biskupstvo využiť fond na pomoc farnostiam s platením energií.

Vykurovanie na minimálnej úrovni bude aj v kostoloch Bratislavskej arcidiecézy, aby v systémoch vykurovania nevznikli škody. Pre TASR to potvrdil arcidiecézny ekonóm Vendelín Pleva v reakcii na zvyšovanie cien energií.

Pleva priblížil, že Bratislavská arcidiecéza sa usiluje o zníženie spotreby efektívnym využívaním, teda reguláciou alebo výmenou spotrebičov s menšou spotrebou. „Zároveň avizujeme obmedzenie investícií v budúcom roku tak, aby sme mohli finančné prostriedky použiť na úhradu energií,“ povedal Pleva.

Na zvyšujúce sa ceny energií sa pripravuje aj Žilinská diecéza, ktorá adresovala farnostiam o pripravovanom zdražovaní dve výzvy. Podľa hovorcu Zdena Pupíka očakávajú, podobne ako v Prešove, až štvornásobné faktúry oproti dnešku.

„Preto diecéza odporučila adekvátnejšie nastavenie doterajších zálohových platieb. S viacerými farnosťami sme riešili zakúpenie nových solárnych a tepelných zariadení, ktoré by svojím výkonom mohli pomôcť pri zásobovaní budov lacnejšou energiou,“ uviedol kňaz Pupík.

Rehole uvažujú nad dočasným zatvorením domov

Rast cien energií sa dotkne aj reholí. Provinciálny ekonóm saleziánov Andrej Kňaze hovorí, že pred dvoma mesiacmi si z ministerstva vyžiadali informácie o ich cenách a spotrebe, ale odvtedy nepočul o nijakej konkrétnej pomoci, ktorá sa dotkne aj kostolov a cirkvi.

Kňaze vysvetľuje, že rehoľa má do konca roka zazmluvnené ceny energií. „Pred pár rokmi sme sa rozhodli nakupovať plyn aj elektrickú energiu vopred. Ukázalo sa to naozaj ako prozreteľné rozhodnutie. Úplne na začiatku energetickej krízy sa nás teda zvýšenie cien vlastne ,priamo‘ vôbec nedotklo. Iste, dvíhajú sa všetky spotrebné ceny, a teda ,nepriamo‘ cítime zvyšovanie cien tak ako všetci,“ hovorí ekonóm saleziánov.

Andrej Kňaze prezradil, že na jednom stretnutí Konferencie vyšších rehoľných predstavených počul ekonóma jednej pomerne veľkej rehole, že zvažuje racionalizáciu umiestnenia bratov počas zimného obdobia.

„To znamená, že by sa niektoré rehoľné domy zatvorili (a teda nevykurovali, iba temperovali) a rehoľníci by žili v iba v niektorých štruktúrach, ktorých prevádzkové náklady sú nižšie, respektíve za rovnaké peniaze tu takto dokáže žiť pod jednou strechou viac spolubratov.

Osobne verím, že situácia nakoniec až taká kritická nebude. Minimálne my saleziáni pôsobíme väčšinou v novších štruktúrach, kde nie sú prevádzkové náklady až také vysoké ako v historických cirkevných budovách. Vnímam aj úprimnú snahu štátu pomôcť rozumne v tejto zložitej situácii a verím, že vhodné riešenia sa nájdu,“ uzatvára Kňaze.

V historických budovách ušetria ťažko

Práve vyššie náklady v historických budovách pocítia napríklad sestry uršulínky. Ich provinciálna predstavená Samuela Harmáčková vysvetľuje, že na historických budovách je ťažšie ušetriť energie.

Na týchto stavbách sú vysoké stropy, nesmú sa zatepľovať, takže tam nemajú veľmi šance znížiť tepelné úniky. Takisto sa na historické budovy nemôžu dať slnečné kolektory a podobne. Úsporné opatrenia, ktoré v budovách mohli urobiť, už urobili dávno.

Uršulínky v Bratislave už teraz chodby v kláštoroch iba temperujú a chodia po nich teplo naobliekané. Sestra Samuela sa tiež zamýšľa, ako zaplatia energie za rehoľné kostoly.

„Na náklady našich rehoľných kostolov v Bratislave a Trnave sa nevyzbiera absolútne dostatočná suma vo zvončekoch. Pri ženských reholiach ste s kostolom odkázaní na mužské rehole, ktoré vám prídu maximálne odslúžiť jednu omšu za deň, a v chrámoch sa nič nedeje. Naše školy kostol tiež nevyužijú, lebo máme 500-600 žiakov, ktorí sa do malého rehoľného chrámu nevojdú,“ objasňuje predstavená.

Podľa sestry Samuely sa rehole dotkne zdražovanie tak ako všetkých pracujúcich a dôchodcov, lebo také je aj personálne zloženie ich kláštorov. „Budeme ešte viac šetriť so všetkými komoditami ako doteraz. Je to komplexnejší problém, na ktorý sa nedá stručne odpovedať,“ dodáva.

„Čo sa týka našej činnosti, vidíme ťažkosť v budovách našich škôl. Jedna už začína kúriť na teplo z jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ale ďalšie dve školy stále kúria na plyn,“ hovorí predstavená uršulínok s tým, že štát prisľúbil školám pomoc, ktorá by už mala byť na ceste, takže do konca decembra by to mohlo pokryť zvýšené náklady.

„Veríme, že pomoc školám bude pokračovať aj po Novom roku. Bude to náročné obdobie pre všetkých. Aj máme obavy, aj dôverujeme Bohu, že nájdeme spôsob, ako prežiť túto zimu,“ pokračuje sestra Samuela.

Predstavená uršulínok sa tiež pohráva s myšlienkou, že ak bude situácia zlá, sestry by počas zimy bývali viaceré v niekoľkých izbách, aby ušetrili na kúrení. Kongregácia má dom aj v Suchej nad Parnou pri Trnave, kde bývajú najmä staršie rehoľníčky. Podľa predstavenej tam veľmi na kúrení šetriť nemôžu a majú tam rovnaké problémy ako všetky domovy sociálnych služieb.

Dekan Trstenský: Veriaci si zaslúžia dôstojné podmienky

Dekan a farár v Kežmarku František Trstenský približuje, že za ceny energií už aj tento rok platia o jednu štvrtinu až jednu tretinu viac ako vlani. Ako príklad uvádza Baziliku Povýšenia sv. Kríža, kde minulý rok platili za plyn mesačne okolo 840 eur, tento rok to je mesačná faktúra 1 120 eur a 240 mesačne platia za elektrinu. V chráme je podlahové vykurovanie z deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Trstenský priznáva, že ak by sa ceny zvýšili troj- až štvornásobne, tak by energie v chráme utiahli ťažko. Kežmarský dekan pôsobí v regióne, kde je vysoká nezamestnanosť a o to viac v tejto dobe cíti obavy ľudí, ako bude.

„Ceny rastú a s obavami sa pozeráme na to, ako sa to premietne po Novom roku. V nedeľu som mal svätú omšu, kde som povedal veriacim, že si vážim ich milodary a že aj vďaka nim sa zatiaľ čierne scenáre nenaplnili.“

„Nebude sa kúriť, ľudia sa musia naučiť obliekať do kostola ako do kostola, nie ako do kina. Určite nás čakajú časy, keď pohodlie pôjde pre mnohých nás stranou,“ hovorí dekan Rastislav Polák.Zdieľať

Dekan poukazuje, že nemôže vypnúť kúrenie na fare či v pastoračných priestoroch. „Aj veriaci si zaslúžia dôstojné podmienky pri slávení bohoslužieb či pri iných pastoračných aktivitách. Neviem si predstaviť, že poviem ľuďom: mrznite,“ hovorí Trstenský. Podľa jeho slov zatiaľ zvonček pokrýva náklady na dôstojné slávenie bohoslužieb, kam patrí aj to, že tam bude elektrika a primeraná teplota. „Keď prídu ľudia na farský úrad, tak čo? Budú tam mať mínusovú teplotu? To asi nie,“ zamyslel sa František Trstenský.

Dekan prirovnáva situáciu farností k domácnostiam, ktoré si tiež budú musieť pre rastúce ceny niektoré veci odoprieť, aby zaplatili energie. Ráta s tým, že pre vysoké ceny energií obmedzí na budúci rok niektoré investičné zámery, ako je napríklad oprava kaplniek. Všetky obmedzenia a výdavky však chce konzultovať s farskou hospodárskou radou.

Dekan v Rimavskej Sobote, ktorý je aj generálnym vikárom Rožňavskej diecézy, Rastislav Polák nevedel odhadnúť, aké navýšenie energie zvládnu farnosti. „To závisí od farnosti k farnosti. Nie každá má prísun peňazí z nájmov, nie v každej je dostatok veriacich, alebo ak aj sú, otázne je, ako sú finančne zabezpečení, či sú naučení podporovať cirkev,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva.

S osvetlením v chrámoch podľa neho problém nebude. „Čo sa týka kúrenia, nevidím v tom problém. Nebude sa kúriť, ľudia sa musia naučiť obliekať do kostola ako do kostola, nie ako do kina. Určite to bude pre mnohé farnosti ťažké obdobie, hlavne kde je málo veriacich a nie je iný zdroj príjmov. Určite nás čakajú časy, keď pohodlie pôjde pre mnohých nás stranou,“ dodáva.

„Keď som bol dieťa, bola v kostole zima a ľudia chodili, nemali s tým problém. Keď som bol v seminári na Spišskej Kapitule, bolo obdobie, že v katedrále bola zamrznutá voda vo sväteničke a ľudia prišli. Keď som bol farárom v Rožňave v katedrále a mal som v nedeľu vo februári tretiu svätú omšu, tak som mal červené ruky ako muchotrávka a ľudia prišli, nebol problém. Dnes je veľa kostolov vykurovaných a sú poloprázdne,“ hovorí generálny vikár Rožňavskej diecézy.

Dekan Polák platí energie za kostol v Rimavskej Sobote podľa ročného obdobia. Mimo vykurovacej sezóny je to okolo 160 eur, v zime, keď chrám kúria olejovými radiátormi, sa účet vyšplhá aj na 600 eur. Za faru platí mesačne zasa 420 eur. Ceny ma dohodnuté do konca roka, a ako to bude od januára, zatiaľ netuší.

Seminaristom predĺžia zimné prázdniny

S vyššími cenami sa budú musieť popasovať aj kňazské semináre. Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule Peter Majda hovorí, že zvyšovanie cien tiež reflektujú. „Našťastie sme od roku 2014 vďaka dobrodincom zo Slovenska i zo zahraničia urobili viaceré opatrenia, ktoré viedli z dlhodobého hľadiska k znižovaniu spotreby energií – celková rekonštrukcia kotolne, solárny ohrev vody, rekonštrukcia izieb na troch poschodiach, výmena okien v izbách, kde sú ubytovaní bohoslovci, výmena svietidiel za ledkové,“ vymenúva rektor Majda.

Okrem toho sa snažia bohoslovcov ubytovať na slnečnej strane, čo napomáha spolu s automatickou reguláciou teploty znižovať spotrebu plynu.

Napriek všetkému musel seminár mierne zvýšiť pre bohoslovcov príspevok za ubytovanie aj za stravu, ale vďaka Nadácii kňazského seminára a biskupskému úradu to zatiaľ bohoslovci výraznejšie na poplatkoch nepocítili.

Rektor hovorí, že v záujme znížiť energetickú záťaž plánujú bohoslovcom predĺžiť vianočné prázdniny, a to tak, že v decembri pôjdu o týždeň skôr domov a v januári prídu o pár dní neskôr ako zvyčajne, aby sa ušetrili energie o jeden mesiac plnej prevádzky.

Evanjelici hovoria, že ceny môžu viesť k insolventnosti

Na zvyšovanie cien sme sa pýtali aj tlačovej tajomníčky Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Jany Nunvářovej.

„Vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku zatiaľ nepripravilo žiaden konkrétny prieskum, o koľko percent sa náklady našich cirkevných zborov navýšia. V každom prípade sme si istí, že pre mnohé z našich menších cirkevných spoločenstiev bude zvyšovanie cien elektrickej energie citeľné a vedúce k insolventnosti,“ uviedla pre Svet kresťanstva Nunvářová.

Dodala, že aktuálne vedia o snahách znižovať spotrebu elektriny, napríklad obmedzením vykurovania kostolov či zborových budov.

Oslovení duchovní a rehoľníci tiež vysvetľujú, že farnosti a rehole sú samostatné právne subjekty, ktoré hospodária samostatne a samy si musia získať peniaze na svoju prevádzku. Diecézy zvyknú podporovať menšie a chudobnejšie farnosti alebo niektoré konkrétne projekty.

Kňazi a rehoľníci sa totiž stretávajú aj s reakciami, že cirkev je bohatá a energie si zaplatí. Veď peniaze jej dáva štát. Štát však len prispieva na platy duchovných. O ostatné náklady sa musia farnosti a rehole postarať samy a na väčšine nákladov sa podieľajú samotní veriaci.

Duchovní a rehoľníci, s ktorými sme hovorili, si uvedomujú, že ceny energií ich síce zasiahnu, ale mnohé rodiny to pocítia viac a bude to pre ne oveľa náročnejšie. Keď sme sa ich na to pýtali, niektorí respondenti zdôrazňovali, že nechcú, aby to vyzeralo, že sa sťažujú.

„Som presvedčený, že aktuálna ekonomická situácia sa, žiaľ, dotkla mnohých podstatne viac ako nás. Myslím najmä na málopočetné rodinné bunky alebo, naopak, na viacdetné rodiny. Vždy sa dá na niečo sťažovať, ale pri pohľade do očí viacerých našich východných susedov si myslím, že sa máme naozaj dobre.

Nedokázal by som sa sťažovať na vysoké ceny energií matke žijúcej v neistote a strachu o syna, ktorý kdesi musí bojovať. Alebo rodičom piatich študentov, ktorí v nedeľu zomreli pri tragédii v Bratislave. Toto sú reálne tragédie,“ uzatvára salezián Andrej Kňaze.