Spoločnosť 30. november 2021

Monoklonálne protilátky Pomáhajú liečiť covid a vyhnúť sa nemocnici, pandémiu však nevyriešia

Kristína Votrubová
Kristína Votrubová

Liečbu dostalo už viac ako tritisíc Slovákov, nemocnice hlásia vysokú účinnosť.

Liečbu dostalo už viac ako tritisíc Slovákov, nemocnice hlásia vysokú účinnosť.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kristína Votrubová

Pomáhajú liečiť covid a vyhnúť sa nemocnici, pandémiu však nevyriešia
FOTO TASR – Michal Svítok

Skôr ako prišli vakcíny, vlani na trhu sa objavil prvý liek na liečbu covidu. Ešte v rámci experimentálnej fázy bol podaný vtedajšiemu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý zrejme aj vďaka tomu mal iba mierny priebeh ochorenia.

Ide o takzvané monoklonálne protilátky, vyvinuté v laboratóriu na základe protilátok od pacientov, ktorí prekonali covid. Zjednodušene povedané, ide akoby o externú, špecificky vycvičenú armádu, ktorá príde na pomoc imunitnému systému a namiesto neho sa postaví do boja s covidom.

Tento typ liečby bol až do vypuknutia pandémie pre bežného človeka viac-menej neznámy, no v skutočnosti nejde o úplnú novinku. Vynašli ju ešte v 70. rokoch minulého storočia, no keďže ide o náročnú a drahú liečbu, používa sa iba v prípadoch, kde iné veci nezaberajú, napríklad pri liečbe určitých typov rakovín.

Teraz sa však osvedčila aj pri liečbe covidu a napriek svojim obmedzeniam je dostupná aj na Slovensku, kde bola podaná už okolo tritisíc ľuďom. Dostať ju vo viac ako 40 nemocniciach po celej krajine a podľa slov samotných poskytovateľov poskytuje veľmi dobré výsledky.

Záujem je veľký, no ide o krátkodobé riešenie

Len v Poprade túto liečbu poskytli za posledné dva týždne 253 pacientom, pričom v nemocnici nakoniec skončili iba dvaja z nich, aj to pre iné ťažkosti ako tie, ktoré boli spojené s covidom.

V Nových Zámkoch podali monoklonálne protilátky 74 pacientom a podľa hovorcu nemocnice Jána Bačeka všetci pacienti udávali, že po 24 až 48 hodinách nastalo zlepšenie zdravotného stavu. Ani jeden zatiaľ nemusel byť hospitalizovaný.

Zrejme najviac pacientov dostalo túto liečbu v Bratislave, kde aktuálne podávajú kombináciu dvoch typov, kasirivimab s imdevimabom, ktorú podali už 420 pacientom. Kombinácia sa dostala na trh po tom, čo mutácie pôvodného koronavírusu spôsobili oslabenie účinnosti niektorých monoklonálnych protilátok. Tento mix však v štúdiách preukázal zníženie rizika covidu s príznakmi o 81 percent, a to aj v prípade mutácií.

Slovensko tak začiatkom novembra zakúpilo 5000 balení, ktoré vystačia na liečbu desiatich tisícov pacientov, pričom ministerstvo sa už vyjadrilo, že v prípade potreby je pripravené pokračovať v ďalších nákupoch.

To, že táto potreba nastane, je dosť pravdepodobné, bez týchto liekov by bola situácia v nemocniciach ešte horšia ako teraz. „Môžeme povedať, že minimum pacientov, ktorým boli podané tieto monoklonálne protilátky, sa vrátilo naspäť do nemocnice. Je však dôležité povedať, že ide o krátkodobé riešenie,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Eva Kliská.

Protilátky podávajú aj v Čadci, kde ich podľa tamojšieho riaditeľa Martina Šenfelda zatiaľ dostalo 52 pacientov. Ako hovorí, „po počiatočnom váhaní je o ne veľký záujem. Požiadali sme ministerstvo zdravotníctva o ďalšie dodávky, keďže sa nám zásoby veľmi rýchlo míňajú“.

Všetky kontaktované nemocnice pre Postoj potvrdzujú účinnosť lieku, jedným dychom však dodávajú, že pandémiu nevyrieši. Sú s ním spojené totiž viaceré obmedzenia.

Tým základným je, že sa musí podávať infúziou. Pacient sa teda musí dostať do nemocnice, v ktorej toto liečivo podávajú, čo môže byť najmä pre starších pacientov na vidieku problém.

Veľkú rolu však hrá aj časová náročnosť pre nemocnice. Každé podanie trvá celkovo asi dve hodiny. Samotná infúzia ide do tela približne pol hodiny, no pacient následne zostáva ešte hodinu a pol na pozorovaní.

Aj preto Baček z novozámockej nemocnice konštatuje, že i keď sú tieto protilátky veľkou pomocou, je nereálne si myslieť, že ide o kľúčový nástroj v boji s pandémiou. „Je časovo veľmi náročné sprocesovať daného pacienta. Ambulantne nie sme schopní liečbu podať viac ako ôsmim pacientom denne,“ dodáva.

Laboratórne vytváranie protilátok je drahé

Ďalším obmedzením je samotná cena. Jedna liečba stojí približne 1100 eur, čo je dané náročnosťou výroby samotného lieku. Tá je dlhá a komplikovaná. Najnáročnejší je výber protilátkového kandidáta, ktorý sa potom bude laboratórne rozmnožovať.

Výskumníkom prejdú cez ruky tisícky protilátok od rôznych darcov, ktorí prekonali covid, pričom ich úlohou je nájsť tú, ktorá bude bojovať proti nákaze najefektívnejšie. Tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Následne sa začne so samotným rozmnožovaním v laboratóriu, čo je delikátna záležitosť. Nato, aby protilátky zostali živé, sa musia rozmnožovať v bunkách cicavcov. Celý proces tak potrebuje určitú teplotu, tekutiny, výživu a zároveň stimuly, ktoré budú danej bunke dávať signál, aby pokračovala vo výrobe protilátok.

Na výrobu jedného gramu protilátok je potrebný asi liter drahého živinami nabitého roztoku. Čím viac protilátok chceme vyrobiť, tým väčšie laboratóriá potrebujeme, a to opäť stojí peniaze.

Aj preto je tento liek určený iba pre najohrozenejšie skupiny ľudí. Na Slovensku ide o seniorov nad 65 rokov a ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami, ktoré zvyšujú riziko, že budú mať ťažký priebeh ochorenia.

No aj v týchto prípadoch je potrebné, aby sa protilátky podali včas, maximálne do 10 dní od prepuknutia symptómov. „Neskôr, v čase, keď organizmus už ničí prehnaná a zle koordinovaná zápalová odpoveď a vírus sa už nemnoží, je ich účinnosť omnoho nižšia, prípadne žiadna,“ vysvetľuje pre Postoj epidemiológ Martin Kršák.

Klony sú citlivé na mutácie

Účinok liekov limituje aj výskyt stále nových mutácií. Monoklonálne protilátky sú vyvinuté z jednej konkrétnej protilátky odobratej od pacienta, ktorý prekonal konkrétny typ covidu. Ich schopnosť postaviť sa zmutovanej forme ochorenia je preto nižšia ako v prípade protilátok generovaných prirodzene alebo očkovaním nadobudnutou imunitou.

Tento problém sa zrejme ešte prehĺbi s príchodom nového variantu omikron, ktorý obsahuje veľmi vysoké množstvo mutácií. Niektoré z pôvodných liekov založených na monoklonálnych protilátkach už dnes vykazujú iba malú účinnosť, laboratóriá však pracujú na nových variantoch, prípadne na kombinácii viacerých typov monoklonálnych protilátok.

Môžu byť monoklonálne protilátky náhradou za očkovanie? Nemocnice sa zhodujú na tom, že rozhodne nie, ich dostupnosť je totiž obmedzená. Aj Kršák upozorňuje, že očkovanie je jednoznačne lepším riešením ako spoliehanie sa na tento typ liečby. Očkovanie totiž vedie aj k rozvoju takzvanej T-bunkovej imunity. „Tá je ovplyvnená mutáciami na spiku omnoho menej, keďže táto imunita pracuje proti rôznym väzobným miestam na celom víruse,“ hovorí. Poskytuje teda lepšiu ochranu ako laboratórne vytvorené protilátky.

Vďaka očkovaniu sa zároveň imunitný systém naučí s vírusom bojovať, pri podaní monoklonálnych protilátok to tak však nie je. Umelo vytvorené a vpichnuté protilátky zastúpia imunitný systém a ten tak nemá príležitosť prísť do blízkeho styku s vírusom.

Očkovanie je podľa Kršáka lepším riešením aj z globálneho hľadiska. Vyššia miera zaočkovanosti bude viesť k znižovaniu pravdepodobnosti vzniku nových mutácií, a teda k pretrhnutiu začarovaného kruhu, v ktorom sa práve nachádzame. A to monoklonálne protilátky nedokážu. Kým očkovanie totiž ohňu predchádza, protilátky ho už iba hasia.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0