Spoločnosť Koronakríza Zdravie Zdravotníctvo 26. február 2021

Všeobecní lekári Pacienti od nich čakajú liečbu covidu, oni však nemajú čo ponúknuť

Kristína Votrubová
Kristína Votrubová

Ambulantná liečba covidu podľa lekárov takmer neexistuje, najviac, čo môžu spraviť, je odporučiť nemocnicu v správnom momente.

Ambulantná liečba covidu podľa lekárov takmer neexistuje, najviac, čo môžu spraviť, je odporučiť nemocnicu v správnom momente.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kristína Votrubová

Pacienti od nich čakajú liečbu covidu, oni však nemajú čo ponúknuť
FOTO TASR - Ján Krošlák

Gabriela má vyše 60, žila so sestrou a začiatkom roka obe dostali koronavírus. Kde sa presne nakazili, nevie, obe však nakoniec skončili v nemocnici. Keď na začiatku ochorenia volali svojej praktickej lekárke, jediné, čo im povedala, bolo, nech ležia a veľa pijú, a ak sa ich stav zhorší, nech si zavolajú sanitku.

Ich stav sa naozaj aj zhoršil a obe museli ísť do nemocnice. Gabriela sa z ochorenia dostala, jej sestra, ktorá trpela cukrovkou, však už nie a v nemocnici nakoniec aj zomrela. Mohla jej život zachrániť lepšia ambulantná liečba?

To je otázka, ktorú si dnes kladú mnohí Slováci, a objavujú sa názory, že za veľkým počtom pacientov v našich nemocniciach je aj nedostatočná liečba covid-u všeobecnými lekármi.

Medzi prvými na situáciu upozornila Žilinská nemocnica, ktorá vyzvala ambulantných lekárov, aby neprestávali ordinovať a starali sa fyzicky o pacientov. Ako napísali v oficiálnom vyhlásení, mnohým pacientom, ktorí do ich nemocnice prichádzajú, sa s ich obvodným lekárom ani nepodarilo spojiť.

„Čo je zarážajúce, vôbec prvé vyšetrenie tak absolvujú až v nemocnici a, žiaľ, mnohokrát sú vo vážnom, zanedbanom zdravotnom stave, prípadne v stave, kedy nedokážeme viac pomôcť,“ opisuje dokument.

K dôležitosti ambulantnej liečby covidu sa vyjadrila na svojom Facebooku už aj prezidentka Zuzana Čaputová po tom, čo sa stretla s reprezentantmi všeobecných a ambulantných lekárov.

Ambulantná starostlivosť o covidových pacientov je kľúčová pre záchranu ľudských životov a znižovanie počtu...

Posted by Zuzana Čaputová on Thursday, 25 February 2021

Túto situáciu potvrdzuje pre Postoj aj lekár Nitrianskej nemocnice a predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. „Sú ambulancie, kde sa pacientom venujú nad rámec povinností, v iných však prichádza k zanedbaniu starostlivosti. Je to citeľné, je jasné, že v niektorých prípadoch lekár pacienta ani nevyšetrí,“ hovorí.

Problémom však nie je iba covid. „Cez telefón sa riešia aj iné choroby, tak je však pacient zanedbaný, čo potom vedie k zhoršeniu zdravotného stavu,“ vysvetľuje. Takto sa do už aj tak preťažených nemocníc dostávajú aj ľudia, ktorí by vôbec nemuseli.

Lekári však argumentujú tým, že v ambulanciách pre covidových pacientov toho veľa urobiť aj tak nevedia. Všeobecné ambulancie majú od začiatku pandémie k dispozícii usmernenia od ministerstva zdravotníctva, ktoré sa v závislosti od nových informácií stále aktualizujú.

Aj tie najnovšie však iba konštatujú, že najdôležitejšou úlohou všeobecných lekárov pri liečbe covidu je indikácia potreby hospitalizácie v správnom momente.

„Pri tomto rozhodovaní je potrebná spolupráca s pacientom, respektíve aj s rodinou, následne aj so záchrannou službou a ústavným zariadením, kde je pacient smerovaný. Pri dennodennom riešení tejto problematiky však vzniká množstvo problémov,“ hovorí pre Postoj predseda Zväzu všeobecných lekárov pre dospelých Ján Hencel .

Tým najväčším je, že pacienti alebo ich rodina si prevoz do nemocnice neprajú. Veľkou pomôckou je podľa Hencela v tomto smere oxymeter. Ide o malý prístroj, ktorý meria nasýtenie krvi pacienta kyslíkom.

Mnohí pacienti sa totiž necítia zle, no vďaka oxymetru môžu včas zistiť, že ich pľúca pracujú horšie a je potrebné ísť do nemocnice. Tento moment podľa Hencela nastáva, ak hodnota nasýtenosti klesne pod 92 percent.

Prístroj sa dá zakúpiť, Hencel aj mnohí jeho kolegovia ho však svojim pacientom aj požičiavajú.

Mali sme plán, no neuskutočnil sa

Vyhýbanie sa fyzickým návštevám a prechod na výsostne telefonické ordinovanie je v niektorých prípadoch pochopiteľný. Množstvo obvodných lekárov na Slovensku má viac ako 60 rokov, kvôli čomu majú vyššiu pravdepodobnosť ťažkého priebehu covidu, zároveň by však v práci mali denne prísť do priameho kontaktu s infikovanými. Pochopiteľne sa boja o svoj život, a preto prechádzajú do telefonického režimu.

„Máme aj lekárov, ktorým ťahá na 80, no pracujú v oblastiach, kde za nich nie je náhrada a sú tak jediní, kto môže pacientom pomôcť,“ vysvetľuje Visolajský.

Tohto si boli na ministerstve vedomí už na jar a v skutočnosti mali pripravený plán, ako túto situáciu riešiť a starších lekárov ochrániť. Ešte v polovici apríla existoval plán vytvorenia takzvaných červených ambulancií, ktoré by sa špecializovali na pacientov s potvrdeným koronavírusom alebo s podozrením, že toto ochorenie majú.

Ako pre Mediaweb ešte v apríli vysvetlila hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová, lekári nad 65 rokov by podľa tohto plánu pracovali iba v čistých ambulanciách. Ostatní by sa v červených ambulanciách striedali.

„Pracovná verzia je taká, že lekár bude týždeň robiť v covidovej ambulancii, týždeň bude doma v karanténe, potom sa mu urobí test a môže ísť na týždeň do svojej ambulancie. Týmto spôsobom by boli chránené naše sestry aj starší kolegovia,“ povedala.

Tento systém mal fungovať pri starostlivosti o deti aj dospelých, z neznámych dôvodov však k jeho realizácii nikdy neprišlo.

Lekári lieky na vlastnú zodpovednosť predpisovať nechcú

Ďalšou veľkou otázkou v rámci ambulantnej starostlivosti je predpisovanie liekov, o ktorých sa hovorí, že môžu byť účinné na covid. Oficiálne usmernenie ministerstva zdravotníctva hovorí iba o liekoch na kašeľ, ľudia sa však dožadujú aj iných liečiv, a to hlavne ivermektínu.

Ako sa píše v spomínaných inštrukciách vydaných tým istým ministerstvom, ktoré ivermektín aj schválilo na experimentálnu liečbu, „panel určil, že v súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje na odporúčanie pre alebo proti použitiu ivermektínu.“

Hencel zároveň upozorňuje, že ani v krajinách, kde je ivermektín registrovaný, nie je registrovaný na liečbu covidu. No a to má pre všeobecných lekárov vážne dôsledky.

„Za týchto okolností je to takzvaná offlabel liečba, pri ktorej za ňu plne preberá zodpovednosť lekár. Preto si nemyslím, že by mali byť pri výraznom zaťažení všeobecní lekári 'tlačení' k predpisovaniu tejto offlabel liečby,“ hovorí pre Postoj.

Preťažené ambulancie sme mali aj bez pandémie

Hlavnou úlohou ambulancií je teda dôsledné sledovanie, i keď iba telefonické, pacienta a v prípade potreby mu treba indikovať hospitalizáciu. Oficiálne usmernenia obsahujú detailné informácie o tom, na čo sa pacienta pýtať, na čo si dávať pozor, otázne je, či tieto inštrukcie ambulantní lekári aj využívajú.

Hencel však upozorňuje, že kapacity lekárov sú obmedzené, a aj keď sa hovorí najmä o zaťažení nemocníc, podobne sú na tom aj všeobecní lekári. Už aj pred pandémiou sme v tomto sektore mali problémy, keďže v rámci OECD na Slovensku pripadá najmenej obvodných lekárov na 100-tisíc obyvateľov. Zároveň však Slováci chodia k lekárovi dvakrát častejšie, ako je priemer Európskej únie.

No a pandémia už iba z administratívneho hľadiska priniesla lekárom množstvo práce navyše – vypisovanie karantén, PN-iek či triedenie pacientov ešte pred príchodom do ambulancie.

„Táto záťaž je enormná a trvá takmer rok. Každý z lekárov okrem toho povinne slúži aj na pohotovosti a veľa z kolegov sa aktívne zúčastňuje na testovaní, aktuálne už aj na vakcinácii,“ dodáva Hencel.

Existuje tak možnosť na zlepšenie? Visolajský si myslí, že aktívnejšiu úlohu by mali zohrať zdravotné poisťovne, ktoré majú konkrétne dáta o lekároch a vedia teda, ktoré ambulancie majú aký počet ošetrených pacientov, koľko z nich skončí v nemocnici, a môžu tak tlačiť na konkrétnych lekárov, aby sa pacientom viac venovali.

Hencel naopak upozorňuje, že „zásadným riešením nie je liečba v ambulantnej starostlivosti, lebo táto takmer neexistuje, ale dodržiavanie opatrení a očkovanie. Bez týchto dvoch krokov počet hospitalizovaných ani počet úmrtí neovplyvníme.“

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0