EURO 2020 Leukémia, svadba, vojna i minca. Futbal nerozhodujú len góly

Bola to pravá futbalová dráma. Po 90 minútach skončil zápas v nepriaznivom počasí pred 70-tisíc divákmi bez gólov. Taliani dohrávali semifinále len desiati. Zraneného hráča nemohli podľa pravidiel vystriedať. Sovietsky zväz patril v tom čase k najsilnejším tímom sveta. Na Eure obhajoval striebro, štyri roky predtým bol kontinentálnym šampiónom. Finále a boj o zlato by nebol žiadnym veľkým prekvapením.  

Ani predĺženie neprinieslo postupové rozuzlenie. Hlavný rozhodca Nemec Kurt Tschenscher preto zavolal kapitánov do útrob štadióna San Paolo. Mimo dohľadu tisícok divákov a tímových spoluhráčov. „Rozhodca vytiahol starú mincu a ja som si vybral znak,“ spomína taliansky kapitán Giacinto Facchetti na rozuzlenie semifinále európskeho šampionátu 1968. Znak naozaj padol a on bežal za spoluhráčmi na ihrisko oznámiť, že do finále postupuje Taliansko.

Nikdy viac sa podobná scéna na futbalovom Eure nezopakovala. Blízko k nej bolo v tom istom roku vo finále, keď Taliani opäť bezgólovo remizovali s Juhosláviou. O majstrovi Európy však v dueli o zlato už nerozhodovala minca, ale opakovaný zápas.

Krátko nato boli v prípade nerozhodného výsledku aj po predĺžení zavedené pokutové kopy.

Náhradníci na tróne

Boli to práve jedenástky a systém predĺženia, čo rozhodlo o prvom veľkom prekvapení finálových európskych turnajov. V Juhoslávii 1976 museli všetky štyri stretnutia finálového turnaja predlžovať. Československí reprezentanti vtedy senzačne vyradili Holanďanov, ktorí ako finalisti svetového šampionátu a vyskladaní z legendárneho Ajaxu Amsterdam 70. rokov patrili k favoritom.

Vo finále sa im postavil súper najväčší. Majstri sveta a obhajcovia Európy. Západní Nemci však prehrali po legendárnych jedenástkach a „vršovickom dloubáku“ Antonína Panenku. Československo šokovalo Európu. Bolo to prvé veľké prekvapenie histórie kontinentálnych šampionátov. Nemci sa z nečakaného zakopnutia poučili natoľko, že odvtedy neprehrali žiadny penaltový rozstrel na európskom alebo svetovom šampionáte.

Legendárne finále s legendárnym gólom Antonína Panenku. 

V roku 1992 bola v hlavnej úlohe opäť Juhoslávia. Pre občiansky vojnový konflikt ju v máji 1992 suspendovali z medzinárodného futbalu a stratila tak možnosť hrať na blížiacom sa Eure, kde sa športovo kvalifikovala. Juhoslovania už dokonca boli vo Švédsku, kde sa turnaj hral. Sklamaní museli odísť.

Len desať dní pred prvým zápasom tak narýchlo zavolali Dánov, ktorí skončili v kvalifikácii za nimi. Partia okolo legendárneho brankára Petra Schmeichela odohrala narýchlo jeden prípravný zápas a pustila sa do turnaja. Hoci boli severania už na pokraji vyradenia, víťazstvami postupne vyradili Francúzov, majstrov Európy Holanďanov a vo finále aj majstrov sveta Nemcov.

Medzi nebom a zemou

Bol to neuveriteľný úspech aj vzhľadom na to, že v Dánsku vznikol prvý profesionálny klub – Bröndby Kodaň – len šesť rokov predtým. Hrali bez tlaku, lebo od nich nikto nič neočakával, znel najčastejší argument dánskeho zázraku. V tíme však vedeli viac. Dánsky záložník Kim Vilfort odcestoval po dvoch zápasoch domov, pretože v Kodani bojovala jeho 7-ročná dcéra Line s leukémiou. Rodina ho však poslala na semifinálový zápas s Holandskom, kde Vilfort premenil jednu z úspešných jedenástok v penaltovom rozstrele. Vzápätí sa vrátil do Dánska.

Prišiel opäť na finále, kde strelil Nemcom druhý gól a definitívne spečatil senzačné víťazstvo Dánov. Žiaľ, jeho dcéra krátko po šampionáte svoj boj prehrala.

„Pri pomyslení na Kimov gól mám dodnes zimomriavky. Bolo to znamenie, že existujú veci medzi nebom a zemou,“ opisuje v dokumente História ME vo futbale slzy vyťahujúce okamihy dánsky kapitán a legendárny brankár Peter Schmeichel. Jeho syn Kasper kryje svätyňu Dánov na prebiehajúcom šampionáte.

Do svadby som doma

Celkom z iných dôvodov musel cestovať domov z futbalových majstrovstiev český futbalista Vladimír Šmicer. Nečakaná česká cesta anglickým Eurom 1996 znamenala postup zo skupiny na úkor Talianska, vyradenie Portugalska vo štvrťfinále a Francúzska v semifinále. S tým nikto nerátal, dokonca ani samotní futbalisti.

Vladimír Šmicer si s budúcou manželkou Pavlínou naplánovali sobáš na 29. júna. „Pavlíne som pri plánovaní svadby hovoril: Neboj sa, v skupine máme Taliansko, Nemecko a Rusko. Dovtedy budem doma.“

Ako Česi postupovali turnajom, vedenie Českého futbalového zväzu začalo riešiť aj Šmicerovu svadbu. Odklad nepripadal do úvahy, pretože hneď po majstrovstvách sa mal čerstvý ženáč hlásiť vo svojom prvom zahraničnom pôsobisku, francúzskom Lens. Preplánovali ju teda dva dni po semifinále a dva dni pred finále na Staromestskom námestí.

Predohra finále mala u našich západných susedov mimoriadnu pozornosť. So Šmicerovou slobodou sa vo futbalovom ošiali prišlo rozlúčiť plné námestie. Jediný, kto nemal radosť, bol český tréner Dušan Uhrin. „Nemal som ho na tú svadbu pustiť. Myslím si, že to bola dva dni pred finále chyba,“ skonštatoval s odstupom rokov český tréner.

Nemci vo finále vyhrali 2:1 po predĺžení. Šmicer nastúpil ako striedajúci hráč, bol gólovým žolíkom českej reprezentácie, no tentoraz neuspel. Oba góly Nemcov strelil taktiež striedajúci Oliver Bierhoff. Ten rozhodujúci bol prvý takzvaný zlatý, ktorý rozhodol o postupe, respektíve víťazstve jedného z tímov na veľkom medzinárodnom podujatí. Zápas po takomto góle už viac nepokračoval.

Pravidlo fungovalo viac ako desať rokov, no v roku 2004 ho z predpisov pre negatívne reakcie divákov a negatívny vplyv na hru, predovšetkým jej defenzívne poňatie, definitívne odstránili.

Kráľ Otto

Pevná defenzíva a nudná hra. Tak bola charakterizovaná hra Grécka na Eure 2004. Outsiderovi, na ktorého triumf bol vypísaný kurz 80:1, to stačilo na ďalšie, azda najväčšie prekvapenie v histórii európskych šampionátov. Gréci už v kvalifikačnej skupine dvakrát porazili Španielsko (vždy 1:0) a remízou v základnej skupine finálového turnaja prispeli k ich vyradeniu. V play-off potom postupne porazili Francúzsko, Česko a Portugalsko. Zakaždým 1:0, zakaždým po góle hlavou po rohovom kope. 

Nemecký tréner gréckeho tímu Otto Rehhagel drží pohár Henriho Delaunaya, trofej určenú pre ME vo futbale. Foto – TASR/AP

Neuveriteľná disciplína v hernom prejave mala nemecký rukopis trénera Otta Rehhagela. „Kráľ Otto“, ako znela jeho prezývka, priviedol Werder Brémy k dvom titulom Nemecka, dvom pohárovým víťazstvám i trofeji v Pohári víťazov pohárov. Titul získal aj s 1. FC Kaiserslautern. Lenže neuspel vo výkladnej skrini nemeckého futbalu. Z Bayernu Mníchov ho vyhodili štyri dni pred finále pohára UEFA 1996 pre neuspokojivé výsledky v lige a nezvládnutie tímového manažmentu.

Možno práve preto Nemecko Rehhagelove schopnosti nikdy nedocenilo a v roku 2001 si ho uchmatlo Grécko. Za deväť rokov dostal Helénov na majstrovstvá sveta a dvakrát na Euro. V roku 2004 v Portugalsku Gréci potvrdili, že futbal nemá logiku. „Nezabúdajte, že úlohou trénera je prispôsobiť taktiku charakteru a schopnostiam hráčov, akých má v tíme,“ odpovedal úspešný tréner, keď ho konfrontovali s faktom, že európsky titul Gréci doslova ubránili.

Mimochodom, Rehhagel je jediný tréner, ktorý dokázal vyhrať Euro na lavičke krajiny, z ktorej nepochádza.

Príbeh Eura 2020

Strelí Cristiano Ronaldo (104 gólov za Portugalsko) na turnaji šesť gólov a prekoná na sklonku reprezentačnej kariéry 109 gólový rekord Aliho Daeiho?

Bude mať závan smrti v blízkosti dánskej reprezentácie ďalší mobilizačný náboj pre severanov?

Dosiahne Belgicko, ako niekoľkoročný tím z popredia svetového rebríčka FIFA a tretí tím z posledných majstrovstiev sveta, konečne na veľký úspech?

Ako do turnaja zasiahne systém VAR?

Bude mať Euro opäť prekvapivého víťaza?

To sú len niektoré z možných príbehov, ktoré prebiehajúce EURO ponúka. Už dnes vieme, že ich bude určite niekoľko a mnohé predvídať ani zďaleka nevieme.