Kolíková zostáva No aká je teraz životnosť Kiskovho projektu, ktorému kedysi uverila?

Keď z nás padne napätie, keď príde chvíľa uvoľnenia, naše emócie sú zväčša úprimné. Nekontrolujeme ich až tak prísne. Mária Kolíková po tom, čo dostala v parlamente akú-takú dôveru, si s niektorými kolegami stisla ruku, s inými sa vrúcne objala. Bola vďačná.

No a premiérovi Hegerovi sa priam vrhla do náručia a až kŕčovito ho zovrela. A potom ho ešte chvíľu hladkala po ramenách. Až to vyzeralo, že už je to aj za jeho hranicou.

Vystresovaná Kolíková mu chcela aj takto poďakovať, že aspoň časť OĽaNO ju nepotopila. Remišová pri tých silných emóciách pôsobila akoby trochu vylúčene.

Čo sa vlastne Kolíkovej uplynulé dni prihodilo? Okrem politického boja sa verejne prepierali aj jej rodinné vzťahy a zlyhanie príbuzných.

Nuž, rodinu si človek nevyberá, na rozdiel od politickej strany. A ani v tej nemala Kolíková až takú podporu. Remišová ju hájila len chabo. Zrejme ju už berie ako politickú súperku. Musí predsa vidieť, akú popularitu Kolíková posledné dni získala vo vplyvných médiách.

Pre odchod Matoviča Kolíková bola ochotná aj opustiť svoju ministerskú funkciu. Je vnímaná ako bojovníčka proti Matovičovi. Na rozdiel od Remišovej.

Preto v nej vplyvné médiá vidia už nie iba silnú političku, ale dokonca až štátničku. A k pokusu o odvolanie jej priam gratulujú, lebo vraj je teraz politicky oveľa silnejšia. Čo je však asi viac prianím ako realitou. (Sympatie v mainstreamových médiách si Kolíková posilnila aj tým, že finančne podporila projekty, ktoré neuspeli u Krajniaka. Napríklad taký Sexistický kix.)

Kolíková sa ocitla v projekte, ktorý jeho otec-zakladateľ rýchlo opustil.Zdieľať

V strane Za ľudí jej vzrastajúca mediálna popularita zrejme zakladá nové mocenské boje. Lenže budú už trochu smiešne, lebo jasne vidno, že tí, ktorí chcú v politike zostať, hľadajú perspektívnejšie politické príležitosti.

Jednoducho, vstúpiť do Za ľudí nebolo z dlhodobého hľadiska dobré rozhodnutie. Ale túto politickú rodinu si Mária Kolíková vybrala sama.

Na stránke Za ľudí dodnes pri jej fotografii svieti veta: „Otváram sa verejnému politickému životu, pretože chcem spolupracovať s Andrejom Kiskom na jeho novom projekte.“

Ani s touto rodinou jej to nevyšlo ideálne. Ocitla sa v projekte, ktorý otec-zakladateľ rýchlo opustil. A Kiskova strana o chvíľu upadne do zabudnutia.

Chyba sa stala na začiatku. Dnes sa to už ukazuje celkom jasne. No v čase, keď tu všetko valcoval Smer, keď zabili Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, keď sa námestia plnili nahnevanými ľuďmi, v tom čase vybičovaných emócií, vznikla ilúzia.

Ponížení Fico a Kaliňák museli odniesť do rúk Andreja Kisku demisiu. Tak vznikla ilúzia, že Andrej Kiska je skutočný záchranca slušného Slovenska. Postaví premiérsku stranu, kde sa nebude treba politicky vyhraňovať na žiadnu stranu, stačí byť slušní. Vďaka tomu pritiahne do politiky celkom novú generáciu neskompromitovaných, čestných a šikovných ľudí, ktorí by inak do politiky ani nešli. Len kvôli Kiskovi sa na to dajú.

Hádam len silné emócie, ktoré vtedy vládli, ospravedlňuje fakt, že tak veľa ľudí tejto ilúzii uverilo. Aj Kolíková, ktorá pritom pôsobí ako žena, ktorá sa spolieha viac na rozum ako na emócie.

Kiska zanechal v politike svojich pohrobkov, ktorí sa trápia, ako vedia. Zdieľať

S odstupom času sa to javí jasnejšie: Andrejovi Kiskovi sa do toho projektu ani veľmi nechcelo. Možno o ňom ani sám nebol presvedčený. No nedal na svoju intuíciu. Uveril tým, čo mu nahovorili, že jeho strana bude celkom isto premiérskou stranou a od neho sa bude žiadať najmä to, aby tomu dal svoju tvár. Kiska uveril a asi aj oľutoval.

Dnes sa pomaly vytráca z pamäte ako prezident a ostáva v nej ako človek, ktorý dal veľké prísľuby – no a keď sa politický úspech nedostavil, vzdal to. V politike zanechal svojich pohrobkov, ktorí sa trápia, ako vedia.

Ním označená šéfka Remišová nemá zjednocujúci potenciál ani predsednícky formát. Čoraz viac bude v politickej prevádzke pôsobiť osamotenejšie a rozorvanejšie. Lebo spájať do jednej strany ľudí, ktorí nemajú rovnaké politické preferencie, je čoraz nereálnejšie.

Šeliga mal byť novou nastupujúcou politickou hviezdou, ktorá Kiskov projekt časom preberie a rozvinie, no takto sa jeho politická kariéra zatiaľ nejaví. A nie iba preto, že popíjal neskoro večer s priateľmi v klube.

Kolíková má aspoň víziu, že ju prichýli SaS. Radi ju tam prijmú a bude sa tam asi cítiť dobre.

Pomalý rozvrat strany Za ľudí je prirodzenou vecou. Bol to umelý projekt založený na falošnom predpoklade, že Kiska je schopný založiť silnú politickú stranu.

Budeme ešte chvíľu sledovať, ako tá ilúzia vyprcháva. Bude to trápenie. A poučenie, že za ilúzie sa platí. Aj v politike.