Denník N

Historik Holec o starom Martine: Mali tam kasíno, divadlo, ženy v dlhých šatách však prenášali na bály cez blato v uliciach

Pohľad na Turčiansky Sv. Martin na začiatku 20. storočia. Zdroj – archív SNK/Igor Dobrovolný
Pohľad na Turčiansky Sv. Martin na začiatku 20. storočia. Zdroj – archív SNK/Igor Dobrovolný

Popredný historik Roman Holec vysvetľuje, ako sa v 19. storočí stala z dediny metropola národného života. V Martine boli akoby na jednej ulici sústredení všetci: čo dom, to osobnosť. Ako svedčia pamäti Jána Hrušovského, aj z pohľadu detí bol tento výstavný národný malosvet plný dobrodružstiev a tajomných príbehov.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo sa sídlom Matice slovenskej nestalo Brezno, ako bolo zamýšľané, a čo rozhodlo v prospech Martina;
  • ako Turiec pozdvihla miestna šľachta slovenského pôvodu, ktorej príslušníci často nevedeli po maďarsky;
  • prečo v roku 1870 slovenské elity opustili Budapešť a „zabarikádovali“ sa v Martine;
  • že keď v zime 1914/15 Rusi prelomili obranný val v Karpatoch, Vajanský prežil najšťastnejší okamih svojho života a Martinčania chladili šampanské, lebo verili, že ráno ich zobudí dupot kozáckych koní;
  • prečo v roku 1918 nemohla Slovenská národná rada vzniknúť nikde inde ako v Martine.

Ako sa z Martina ako dediny s päťtisíc obyvateľmi, kde ešte medzi vojnami nemali kanalizáciu a po námestí sa preháňal dobytok, stalo v druhej polovici 19. storočia centrum národného života?

Martinčanom sa asi nebude veľmi páčiť, keď poviem, že to bola náhoda – ako veľakrát v dejinách. Martin nemal nijaké predpoklady stať sa centrom. Tie mali historicky skôr gemerské mestečká alebo mestá na strednom Slovensku, na Liptove.

Taký Liptovský Mikuláš bol známy vydavateľstvom Tatrín, Žiadosťami slovenského národa. Mal aj podnikateľské zázemie, aj národné slovenské, mestsky žijúce elity. A takisto široké roľnícke zázemie. Liptov bol azda najvhodnejší ako centrum národného života.

Prečo sa ním teda stal Martin?

Memorandum z júna 1861 ešte stále nič neznamenalo. Rozhodujúcim krokom podľa mňa bolo to, že Martin sa stal v roku 1863 sídlom Matice slovenskej. Aj to bola pritom viac-menej náhoda. Pôvodne, keď bola Matica schválená, bola celonárodná dohoda, že jej sídlom bude Brezno ako vyslovene centrálne mesto Slovenska. Tamojšie meštianstvo tomu bolo naklonené. Ibaže prišiel politický tlak, oni sa zľakli a napokon od toho odskočili.

Aký politický tlak prišiel?

Zhora, zo strany Zvolenskej župy. Došlo k ovplyvňovaniu mešťanov v Brezne, došlo aj k hrubému nátlaku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Martine

Slovensko

Teraz najčítanejšie