Sulík začal operáciu na záchranu SaS. Ale na zlom fronte

Richard Sulík nedávno vyhlásil, že najbližšie voľby budú kampaňou jeho života. Zdá sa, že ju už začal.

SaS dnes vyhlásila, že podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s tým bodom vyzbierala potrebné podpisy spolu s Hlasom.

Dôvodom, prečo by mala vláda padnúť, je podľa Sulíka to, že nedokáže riešiť problémy ľudí a stratila dôvod na existenciu.

Najskôr veľmi rýchlo vybavme toto vecné zdôvodnenie. Krok SaS prichádza v deň, keď vláda schválila kompenzácie domácnostiam v súvislosti s rastom cien energií, peniaze na oddlženie nemocníc a len niekoľko dní potom, ako odvrátila hroziaci odchod stoviek lekárov z nemocníc, čo by bol pre množstvo ľudí veľký problém. Táto vláda má naozaj veľa chýb, ale to, že v porovnaní s inými vládami kašle na občanov viac, sa určite nedá povedať.

Skutočné dôvody tohto Sulíkovho kroku sú čisto politické alebo, aby sme boli presní, čisto stranícke. Ešte sa k nim dostaneme.

Matematická väčšina na odvolanie Hegerovej vlády sa v parlamente môže nájsť. Jazýčkom na váhach budú aj tentoraz poslanci okolo Tomáša Tarabu.

Len ťažko sa však dajú nájsť argumenty v prospech toho, že pád Hegerovej vlády by bol v záujme tejto skupiny, ktorá je združená v strane Život.

Ak by Hegerova vláda padla, sú možné tri scenáre.

Prvým je, že vznikne nová vládna koalícia, ktorá získa v parlamente väčšinu. Aký záujem by však Tomáš Taraba so Štefanom Kuffom mali mať na tom, aby vznikla nová vláda s účasťou SaS? Žiadny.

Ďalšou možnosťou je úradnícka vláda menovaná prezidentkou. Ani takáto možnosť z pohľadu tarabovcov však neprichádza do úvahy a v minulosti ju už niekoľkokrát odmietli.

Tretím scenárom sú predčasné voľby. Tie však narážajú na nejasnú politickú budúcnosť tarabovcov. Sami sa do parlamentu nedostanú a budú sa musieť k niekomu prilepiť. Doteraz to vyzeralo tak, že vo vyjednávaniach o tejto alternatíve sú najďalej s Borisom Kollárom. Ten ich však asi ťažko vezme na kandidátku, ak predtým budú hlasovať za pád vlády, ktorej je Sme rodina súčasťou.

Tento problém by mohol byť riešiteľný veľkorysou ponukou pre Tomáša Tarabu od Roberta Fica a Smeru. Vylúčiť sa to nedá, v stávke bude veľa a dá sa predstaviť, že ponuka od Smeru môže byť štedrá.

Lenže tarabovci dobre vedia, že cesta k predčasným voľbám je komplikovaná. Napríklad aj preto, že takýto scenár, ktorý by otváral dvere predčasnému návratu Smeru a Hlasu k moci, by nemusel nájsť podporu ani v samotnej SaS. Oveľa pravdepodobnejšie by boli varianty s novou koalíciou alebo úradníckou vládou.

Toho všetkého si je Richard Sulík určite dobre vedomý. Tento jeho ťah preto vôbec nie je o záchrane občanov pred Hegerovou vládou, ale o záchrane jeho strany pred úpadkom.

Preferencie SaS od odchodu z vlády klesli podľa prieskumov približne o tretinu. Strane podľa výskumu agentúry IPSOS odchádzajú mladí a vzdelaní voliči, zmenšuje sa jej voličské jadro aj široký voličský potenciál. Pokiaľ ide o verných voličov (jadro), SaS ich má málo (2,9 percenta) aj v porovnaní s celým politickým spektrom.

V centrále strany musia byť z takéhoto vývoja trochu v panike, a preto sa rozhodli zmeniť stratégiu. Konkrétne prestať byť štátotvornou opozíciou, ktorá je ochotná vláde časť návrhov podporiť, a posunúť sa do polohy tvrdej opozície, ktorá nebude s vládou robiť žiadne kompromisy.

Je veľmi otázne, či táto taktika niekam povedie. Hlavnou príčinou, prečo SaS stráca voličov, nie je to, že jej poslanci podporia niekoľko vládnych návrhov zákonov. Problém je inde. V tom, že Sulíkova strana začína byť v mnohých témach na nerozoznanie od Progresívneho Slovenska.

Časť politikov (Mária Kolíková, Jana Bittó Cigániková) by stranu najradšej videla v progresívnych vodách, na jej čele je však stále Richard Sulík známy svojimi euroskeptickými názormi a ľahostajnosťou k mnohým progresívnym „srdcovkám“. Výsledkom je, že strana stráca klasických liberálov a niekdajších voličov SDKÚ, ktorí tvorili značnú časť jej voličov, zároveň však nedokáže zaujať ani progresívcov.

Ani užšia kooperácia so Smerom a s Hlasom, ktorú táto Sulíková iniciatíva bude logicky znamenať, SaS väčšiu popularitu určite neprinesie.

Tomu, že Richard Sulík odštartoval operáciu na záchranu SaS, sa dá rozumieť. Len si vybral nesprávny front. A odchodom z vlády si zle zapol prvý gombík, keďže stratégia byť opozíciou vnútri koalície mu smerom k voličom fungovala určite lepšie.

Foto: TASR/Jaroslav Novák