Slovensko verzus svet: Nezamestnanosť svižne klesá. Odpor k očkovaniu môže všetko pokaziť

Domácej ekonomike sa začína dariť. Počet ľudí bez práce klesá už druhý mesiac po sebe. Od apríla do mája bolo jednoduchšie nájsť zamestnanie len v siedmych štátoch Európskej únie. Lídrom v tejto štatistike je Grécko, kde v priebehu mesiaca klesol počet ľudí bez práce o 1,8 percentuálneho bodu.

Napriek tomu miestni obyvatelia nemajú veľa dôvodov na radosť. Atény stále čelia najvyššej nezamestnanosti v celej Európskej únií a to až vo výške 15,40 percenta.

Problémy prímorskej krajiny sú dlhodobé. Miestnu ekonomiku ťahá ku dnu vysoký verejný dlh, ktorý stúpol až na 205,60 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Takéto obrovské záväzky v pomere k výkonu ekonomiky nemá žiadny iný štát Európskej únie. Pri vzniku eura sa počítalo s tým, že krajiny platiace spoločnou menou budú mať dlhy maximálne vo výške 60 percent HDP.

Grécko aktuálne ťaží z letnej turistickej sezóny. Miestna vláda povinnú karanténu po príchode do krajiny zrušila už v apríli. Odvtedy sa stačí preukázať len negatívnym PCR testom, alebo potvrdením o prekonaní koronavírusu, či dokladom o úplnom zaočkovaní. Výsledkom ústretového prístupu k turistom je razantný pokles nezamestnanosti. Tá od apríla do mája klesla zo 17,20 percenta na 15,40 percenta.

Obavy z nezáujmu o očkovanie

Domáci pokles je oveľa miernejší. V priebehu jedného mesiaca nezamestnanosť klesla len o 0,1 percentuálneho bodu. Pri zohľadnení posledných dvoch mesiacov padla až o 0,3 percentuálneho bodu. Na prvý pohľad nízke číslo je na európske pomery dobrý výsledok. K razantnejšiemu poklesu prišlo len v štyroch štátoch, dva boli na tom rovnako ako Slovensko a horšie skončilo až 20 krajín. Najhoršie je na tom Cyprus, kde nezamestnanosť za posledné dva mesiace stúpla až o 1,9 percentuálneho bodu.

Slovensko bolo na tom zle hlavne v úvode roka. Zatvorenie ekonomiky kvôli nezvládnutia pandémie zvýšilo počty ľudí bez práce. Nemuselo to tak byť, keby vláda nabrala odvahu udrieť na vírus oveľa skôr. Konkrétne počas vianočných sviatkov. V tom čase je väčšina ľudí aj tak doma a lockdown spôsobuje minimálne škody. Lenže v tom čase sa spory viedli hlavne o tom, či treba skôr otvoriť kostoly, školy alebo reštaurácie. Výsledkom je, že slovenská nezamestnanosť od januára do marca stúpla zo sedem percent na 7,2 percenta.

Až potom sa dostalo ku slovu prichádzajúce ekonomické oživenie. Počet ľudí bez práce od marca do mája klesol zo 7,2 na 6,9 percenta. Pre silný hospodársky rast bude pozitívny trend pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. „Čakajú nás dobré časy. No je tu jedno obrovské ale a to súvisí so zvládnutím tretej vlny pandémie. Obavy mám hlavne z nízkej ochoty Slovákov dať sa očkovať,“ povedal hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS) Michal Horváth.

Pozor na Portugalsko

Slovensko je na chvoste vakcinačného rebríčka. V Európskej únií má menej obyvateľov zaočkovaných len Lotyšsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Práve v týchto krajinách môže rozšírenie infekčnejšej delta variantu spôsobiť ďalší lockdown. Slovenská vláda sľubuje, že aj v prípade zhoršenia situácie nechá obchody otvorené minimálne pre zaočkovaných ľudí.