Aktuálne 21. apríl 2021

EÚ mohla mať ambicióznejšiu dohodu o klimatickom zákone, tvrdí Hojsík a Wiezik

TASR
TASR

Slovenskí europoslanci sú z predbežnej dohody o európskom klimatickom zákone mierne sklamaní.

Slovenskí europoslanci sú z predbežnej dohody o európskom klimatickom zákone mierne sklamaní.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

TASR

Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ (členské štáty) sa dnes dohodli na uzavretí predbežnej dohody o európskom klimatickom zákone, ktorý predložila Európska komisia (EK) minulý rok v marci. Dohodnuté ciele mohli byť ešte ambicióznejšie uviedli pre TASR slovenskí ekologicky zameraní europoslanci Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a Michal Wiezik (Spolu-OD).

Podľa Hojsíka vyjednávači dospeli k dohode po 14 hodinách rozhovorov v stredu nadránom, vďaka čomu môžu zástupcovia EÚ vystúpiť na tohtotýždňovom klimatickom summite s dohodou o cieľoch EÚ v oblasti klímy do roku 2030.

"Dohoda o európskom klimatickom zákone prichádza symbolicky menej ako 24 hodín pred zajtrajším Dňom Zeme a klimatickým summitom, ktorý inicioval prezident USA Joe Biden. Je dobrou správou, že došlo k dohode o tomto zákone medzi europarlamentom, Európskou komisiou a členskými štátmi," uviedol Hojsík. Dodal, že je "mierne sklamaný", lebo záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent voči hodnotám z roku 1990 nie je podľa neho, ale ani podľa vedeckej obce, dostatočný. "Aj Slováci v masívnej petícii žiadali o zníženie emisií o aspoň 65 percent, čo aj ja dlhodobo presadzujem. O to viac budem dozerať na to a pracovať, aby sa aktuálny cieľ nielen dodržal, ale aby sme v skutočnosti emisie znížili ešte viac," povedal Hojsík.

Zdôraznil, že teraz bude dôležité, ako EÚ dosiahne zníženie emisií. Pripravená je séria zákonov, ktoré budú zahŕňať uhlíkové clo, pravidlá obchodovania s emisiami, pravidlá pre podporu zelenej energie a energetickú efektívnosť, ale aj riešenie problémov s emisiami metánu. "Tu bude kľúčové, aké postoje zaujme Slovensko. Odmietnutie klimatickej núdze zo strany vládnej koalície, žiaľ, neveští nič dobré," konštatoval Hojsík.

Wiezik uviedol, že rokovania dospeli k výslednému cieľu redukcie emisií do roku 2030, ktorý bol aj podľa jeho očakávaní stanovený na 55 percent, vrátane ekosystémových záchytov. "Takto nastavený cieľ počíta aj s úlohou zachytávania uhlíka v ekosystémoch. Redukcia emisií nebude len na pleciach priemyslu či dopravy." Plán EK stanovuje úlohu zachytávania uhlíka na úrovni 2,2 percenta, avšak podľa neho by eurokomisia mala pripraviť podmienky pre vyššie hodnoty v sektore využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).

"Predpokladám, že to bude vyžadovať samostatnú legislatívu, mimo klimatického zákona, v ktorej sa spresní úloha LULUCF na zvýšení klimatických ambícií. Zároveň je to predpoklad pre citlivejšie využívanie lesov a biomasy v kontexte posilňovania záchytov, čo nie je zlučiteľné s nadmerným nárastom lesnej ťažby a masovým rozvojom bioekonomiky na úkor integrity a funkčnosti ekosystémov lesov," povedal Wiezik.

Upozornil tiež, že z cieľov, ktoré sú predmetom politickej dohody, vypadla povinnosť pre členské štáty dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Ide o ambíciu celoeurópskeho charakteru, čo vníma negatívne, lebo EÚ stráca možnosť zasiahnuť v prípade, keď jednotlivé členské štáty nepristupujú ku klimatickým cieľom dostatočne ambiciózne.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0