Nečakaná cesta od logopédie k umeniu Pýtala som sa, či odmietnutý Boží hlas nie je priveľká cena za finančnú istotu

„Mnohí boli v šoku a nerozumeli tomu. Práca s deťmi ma veľmi bavila, mala som skvelý kolektív, šéfky aj plat. No v modlitbe som počula, že by som mala robiť tieto duchovné povzbudenia. A pýtala som sa sama seba: často poviem aj odvážne veci ako ‚kam ma zavoláš, tam pôjdem‘, ale som naozaj ochotná ísť? Domov z duchovných cvičení som prišla rozhodnutá. Už skoro rok tvorím art printy naplno,“ hovorí Martina Švorcová.

V strede lockdownu dala výpoveď z práce logopedičky a začala sa venovať tvorbe povzbudzujúcich duchovných obrazov. Dnes ju By Heart Project živí na plný úväzok.  

Rozprávali sme sa o odvahe zanechať istú prácu a pustiť sa do vlastného projektu; o predstave, že umelec si ráno dá kávu, vezme do ruky štetec a žije pohodový život; aj o túžbe vyjadriť vizuálne, že posledné slovo má nádej, nie bolesť.

Vždy som inklinovala skôr k medicínskym, psychologickým a učiteľským veciam, ich prienik bola práve logopédia. Po škole som pracovala ako logopedička v anglickej materskej škole. Ešte na strednej škole som písala poéziu aj prózu, k tomu sa pridala záľuba vo fotografii a grafike a po štátnici som si darovala kurz maľby akvarelom. Postupne som ich začala kombinovať, niekedy som sa išla modliť tak, že som si zobrala štetec a šla som maľovať a do obrazu prichádzali slová. 

Slovo doteraz vnímam ako silný nástroj, ktorý dokáže pozdvihnúť mňa aj ľudí okolo, preto ho rada využívam vo svojej tvorbe.

Kedy ste prešli od záľuby k podnikaniu?

Keď sme zostali v lockdowne, začala som pôstny program Exodus 90. Odstrihla som sa od všetkých sociálnych sietí aj hluku života vonku a zostala v tichu. Tam som započula pozvanie venovať sa umeleckej tvorbe viac. Kúpila som si teda skener aj tlačiareň, aby som si vyskúšala techniku art printov. 

Nemala som žiaden vplyv zvonka, od nikoho som nepočula uistenie, že idem správne. To sa dialo len v modlitbe. Vytvorila som sériu prvých dvanástich obrázkov a po troch mesiacoch, keď sa Exodus skončil, som spustila webovú stránku a dala všetko von cez sociálne siete. Až tam som prvý raz dostala spätnú väzbu, že obrázky k ľuďom hovoria. No nebol za tým žiaden biznis plán.

Prečo art printy a nie originály?

Keď som predtým tvorila obrazy a ľudia si ich pýtali, zistila som, že neustále maľovať kópie nie je tá cesta. Pri art printoch sa mi páčilo, že keď niečo raz namaľujem, doplním k tomu text a originál naskenujem, môžem vytvoriť desiatky výtlačkov. Tak sa dostanú k všetkým, ktorým sa originál páči. Dáva mi to slobodu tvoriť neustále niečo nové. Skúšala som si printy dať vyrobiť externe, no nebola som spokojná.

Nerozmýšľali ste vtedy nad tým, že predaj grafík môže byť dobrým prilepšením?

Pracovala som ako logopedička, ďalší príjem som nepotrebovala. No vedela som, že to nechcem robiť úplne zadarmo, pretože aj papiere a tonery niečo stoja a takisto aj celá technika za tým. Urobila som si prieskum, ako sa pohybujú ceny podobných umeleckých produktov u nás aj v zahraničí, aby sa mi vrátili náklady a mohla som do projektu ďalej investovať. 

Čo sa dialo potom?

Priatelia začali moju tvorbu zdieľať, hovoriť o nej a viacerí si obrázky aj kúpili. Jeden z najsilnejších momentov bol, keď mi napísala cudzia žena, že si chce kúpiť všetky printy v mojom portfóliu a urobí si z nich doma galériu. Nakoniec všetky rozdala a kúpila si ich ešte raz. Doteraz sme v kontakte. 

To bol impulz nechať stabilnú prácu alebo vás práca logopedičky už nenapĺňala?

Vôbec nie. Zanechať logopédiu bolo ťažké rozhodnutie. Veľmi ma bavila práca s deťmi, mala som skvelý kolektív, šéfky aj plat. Bola to moja istota. 

Keď som neskôr šla na ignaciánske duchovné cvičenia zamerané na objavovanie životného povolania v zmysle práce či služby, asi v strede toho týždňa som v modlitbe pocítila pozvanie ísť do tvorby naplno. Moja prvá reakcia bola strach. Čo keď ma to neuživí? 

Ako ste si na túto otázku odpovedali?

Uvedomila som si, že tvorba ma neuveriteľne napĺňa a jedinou prekážkou je práve táto obava. A prišli otázky: nie je to, že som možno nepočúvla Boží hlas, príliš veľkou cenou za moju finančnú istotu? 

Každý deň sa modlíme „buď vôľa tvoja“. Často poviem aj odvážne veci ako „kam ma zavoláš, tam pôjdem“. Ale som naozaj ochotná ísť? Zvyšné dni som nad tým veľa rozmýšľala. Vnímala som, že to síce nebude ľahká cesta, ale že je tu pozvanie. Domov som prišla rozhodnutá. Už skoro rok tvorím art printy takpovediac „na full time“. 

Svoje podnikanie ste spustili počas pandémie. Podporila rodina a okolie vaše rozhodnutie?

Mnohí boli v šoku a nerozumeli tomu. No ja som mala obrovský pokoj a doteraz to považujem za svoje najlepšie rozhodnutie. V práci tiež nechápali – veď som tam pracovala štyri roky a bola som spokojná. Najviac som sa však desila toho, ako to vezmú doma. 

Čo vám povedali?

Mame som porozprávala tento príbeh, celý čas bola ticho. Potom povedala iba jednu vec: keď ťa Boh volá, kto som ja, aby som odporovala? Vyrastali sme vo finančne neľahkých pomeroch, bola veľmi rada, že mám dobre platenú prácu, ktorá ma zároveň baví aj napĺňa. To, že moje rozhodnutie takto prijala, bolo pre mňa znamením, že idem dobrým smerom. 

Ako ste si odpovedali na otázku, či je vaša práca dosť dobrá na to, aby za ňu niekto zaplatil?

To je dôležitá otázka. Na škole po mne učiteľka premaľovávala obrazy a povedala mi, že maľovať neviem. Keď som raz strážila malé dievčatko, chcelo, aby som si s ním kreslila. Bolo mi trápne povedať dieťaťu, že to neviem, tak som to skúsila.

Táto skúsenosť sa ma hlboko dotkla. Zistila som, že viem maľbou spontánne vyjadriť to, čo je vo mne. Keď som ten obraz ukázala priateľom, povedali mi, že mám dar, ktorý mám rozvíjať. Pokračovala som s maľbou v kontexte modlitby a neriešila, či je to dosť dobré. 

Nie je prekážkou, že ste maľbu, grafiku či kaligrafiu neštudovali?

Aj vďaka tomu viem, že veci, ktoré tvorím, nie sú technicky dokonalé. Sledujem iných umelcov a viem, že sú mnohí, ktorí by to zvládli technicky dokonalejšie. Možno je taktiež výhoda, že ma nebrzdia žiadne pravidlá o tom, ako by sa to malo a nemalo.

Mojím cieľom je skôr to, aby sa obrazy a slová ľudí vnútorne dotkli. To je to ovocie, ktoré je pre mňa podstatné. Nikdy nemám istotu, či je nová vec dosť dobrá, no idem s ňou von vtedy, keď cítim vnútorné pozvanie a tuším, že by táto práca mohla niekoho osloviť. A z reakcií, ktoré dostávam, viem, že sa to deje. 

Zastrešujete produkciu printov, financie aj marketing sama?

Presne tak. Predstava, že byť umelcom znamená, že človek si ráno uvarí kávu, vezme štetec a žije pohodový život, neplatí. Sú aj týždne či mesiace, keď štetec nevidím a riešim len počítač a účtovníctvo. 

Som vo všetkých týchto oblastiach samouk. Od gymnázia rada fotím a píšem, na strednej som sa sama naučila grafiku a všetky tieto veci som robila aj dobrovoľnícky pre rôzne organizácie. Teraz z toho čerpám. Viem si printy sama nafotiť, napísať k nim texty na web aj na sociálne siete. Samu ma prekvapuje, čo všetko treba. Našťastie sú mi všetky tieto činnosti blízke, netrpím pri nich. 

Dá sa art printmi živiť? 

Áno. Som plánovač, nenechám svoje dni ani projekt len tak plávať. K art printom som pridala kalendáre, diáre, zápisníky aj biblické karty, mojím snom je rozbehnúť sériu oblečenia.

Iste, zatiaľ nie som v bode, aby som zarábala tak ako predtým. Zároveň mi nič materiálne nechýba. Toto uistenie som dostala a plní sa. Učím sa aj minimalizmu: uvedomiť si, či niečo skutočne potrebujem alebo si to kupujem len preto, lebo na to mám, ako kedysi. Učím sa oddeliť cenné od bezcenného. 

Keďže ide o duchovné povzbudenia, vznikajú v modlitbe?

Môj proces tvorby vôbec nie je taký svätý či meditatívny, ako sa možno zdá, aj keď si každý deň doprajem modlitebnú hodinu a ráno sa v modlitbe pýtam, čo mám dnes robiť. Keď idem tvoriť, zapnem si Pinterest a iné obľúbené inšpirácie, počúvam hudbu a nechám sa viesť procesom či slovom, na ktoré natrafím. 

Nejde mi však o to, aby to boli len pekné veci, ktoré sú marketingovo príťažlivé. Ide mi o posolstvo a hĺbku. Aj preto píšem na sociálne siete texty, kde zdieľam samotný proces tvorby, myšlienky z modlitby aj svoje prežívanie. Ľudia mi píšu, že sa v tom nachádzajú a zažívajú aj uzdravenie. 

Vaše art printy sú pozitívne, romantické či kvetinové. A čo témy ako bolesť, strata či prázdnota, ktoré sú tiež súčasťou nášho prežívania? 

Tie, samozrejme, poznám aj ja dobre, sama som si prešla ťažšími vecami. Aj preto o nich v príspevkoch píšem, aby ľudia vedeli, že v bolesti nie sú sami. 

Print „V tebe dôveru mám“ vznikol, keď mi zomrel blízky človek. Nechcem, aby sme hovorili len o pozitívnych veciach. Potrebujeme vedieť bolesť precítiť a odsmútiť si ju. No zároveň nezabúdať, že je tu Boh, ktorý zobral naše rany na seba, a upriamiť pozornosť na nádej v ňom. 

Keď sa pozrieme na kyticu kvetov a slovo nádej, mohli by sme si povedať, že veď život je omnoho komplikovanejší. 

Nechcem, aby si ľudia iba povedali: aha, pekná grafika. Aj preto je príbeh za obrazom, ktorý sa snažím komunikovať, dôležitý. Tam majú šancu uvidieť, že nebolo ľahké sa dopracovať k tejto kytici a k tejto nádeji.

A keď ju dám von, dozviem sa, že môže byť pre niekoho uzdravujúca.

V akom zmysle uzdravujúca?

Píšu mi mamičky na materskej, ktoré nemajú čas čítať Sväté Písmo a dve hodiny denne meditovať. Povedia, že sa niekedy pozrú na print „Láska je trpezlivá“ a nájdu silu pristúpiť k svojmu dieťaťu, ktoré ich hnevá, s láskou. Ďalší obľúbený obraz medzi nimi je „Zamiluj si všedný deň“. (Úsmev.)

Nemáte potrebu vyjadriť bolesť aj vizuálne? Prečo je dôležité, aby bol výsledný obraz povzbudením?

O bolesti sa snažím skôr hovoriť, ako ju vizualizovať. Často na sociálnych zdieľam, za akých okolností obraz vznikol, akým procesom som si prešla, a snažím sa byť v týchto textoch veľmi úprimná, aby sa v nich mohli nájsť aj druhí. 

Nechcem, aby ľudia zostali v bolesti uzavretí, keď sa na ňu budú pozerať. Moje obrazy vyjadrujú, že bolesť nie je konečné miesto, aj keď teraz nerozumieme a trpíme. To neznamená, že si zatváram oči pred realitou. No je pre mňa dôležité hovoriť aj vizuálne o tom, že posledné slovo má nádej, nie bolesť. 

Foto: súkromný archív Martiny Švorcovej