Denník N

Putin sa správa ako Hitler, tvrdia ukrajinskí pamätníci. V čom obdobie po Mníchovskej dohode pripomína ruskú agresiu?

Pred podpisom Mníchovskej dohody. Zľava: Neville Chamberlain, Édouard Daladier, Adolf Hitler, Benito Mussolini a taliansky minister zahraničných vecí Galeazzo Ciano. Zdroj - Bundesarchiv, Bild 183-R69173, CC BY-SA 3.0
Pred podpisom Mníchovskej dohody. Zľava: Neville Chamberlain, Édouard Daladier, Adolf Hitler, Benito Mussolini a taliansky minister zahraničných vecí Galeazzo Ciano. Zdroj – Bundesarchiv, Bild 183-R69173, CC BY-SA 3.0

Ako ľudia, ktorí prežili vojnu s nacistami, porovnávajú svoje spomienky s dnešnou ukrajinskou realitou? V čom sú si vojny, ktoré od seba delí 80 rokov, podobné? A v čom dnešné ruské správanie pripomína Mníchovskú dohodu?

„Ak nás niečo naučili 30. roky minulého storočia, tak to, že sa všetko môže ľahko rozpadnúť. Medzinárodné usporiadanie starostlivo držané pomocou inštitúcií koncipovaných na zachovanie mieru môže skolabovať cez noc.

Tvárou v tvár nemeckej agresii sa roztrieštilo versailleské usporiadanie. Československo (pred ním aj Rakúsko – pozn. red.) zmizlo z mapy Európy bez jediného výstrelu. Krátko nato sa Európa ocitla v agónii najvražednejšej vojny za 20 rokov. A naraz tá ‚roztržka vo vzdialenej krajine, medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme‘, ako vtedajší britský premiér Neville Chamberlain opísal konflikt medzi Nemeckom a Československom, už nebola ‚taká vzdialená‘.

Z európskej periférie, na ktorej na Západe záležalo niekoľkým ľuďom, sa Ukrajina stala nedobrovoľným protagonistom konfliktu, ktorý je opisovaný ako najvýznamnejšia európska vojna za takmer 80 rokov,“ napísala pre magazín Time Cristina Floreaová, historička z Cornellovej univerzity v Spojených štátoch.

Za necelé tri mesiace si Putinova „špeciálna operácia “ vyžiadala tisíce životov civilistov, prinútila milióny ľudí opustiť svoje živobytie a domovy a mnohé mestá boli takmer zrovnané so zemou.

Dôkazy o udatných bojoch Ukrajincov brániacich svoju krajinu aj zverstiev páchaných na civilistoch ruskými vojakmi – v podobe spravodajstva, záberov od novinárov, ale aj neskôr overených fotografií a videí na sociálnych sieťach – agresivitu a vražednosť súčasného konfliktu iba potvrdzujú. Vojnové zločiny už vyšetruje ukrajinská prokuratúra, ale aj ďalšie krajiny vrátane Česka a Slovenska.

O vážnosti situácie svedčia aj miestni obyvatelia, ktorí dnešné obliehanie, ostreľovanie, plienenie a vraždenie vo svojich mestách zažili – a prežili. Rozprávali sa s nimi novinári českého a slovenského N-ka aj svetových médií.

Preživší pamätníci druhej svetovej vojny a holokaustu aktuálne udalosti, ktoré sotva vchádzajú do dejín, a z nich vyplývajúce osobné tragédie porovnávajú s vlastnými historickými skúsenosťami. A mnohí z nich sa zhodujú, že dnešné besnenie ruských vojsk v ich domovine je prinajmenšom porovnateľné alebo dokonca aj horšie než to nacistické.

Ako obliehanie Leningradu. Len horšie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie