Covid a ľudia bez domova Hlavné mesto zanedbalo prevenciu, hovoria ľudia z terénu

Pozitívnych ľudí bez domova bežné nocľahárne a útulky neprichýlia. Potrebujú špeciálnu karanténu a bez dostatočných kapacít nebudú mať kam ísť.

Koronavírus na začiatku tohto roka dorazil aj medzi ľudí bez domova v Bratislave. Za pár týždňov sa naplnili karanténne kapacity hlavného mesta a plní sa aj červená covid zóna v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul, ktorú otvorili minulý týždeň. Boli sme sa pozrieť, ako to tam funguje.

Ľudia bez domova o mediálnu pozornosť veľmi nestoja. Hneď ako skupinka, ktorá sa družila pri cigarete vo vyhradenom priestore, zbadala kolegu s fotoaparátom, zmizla v útrobách izolovanej časti nocľahárne. Do červenej zóny vstupujeme až po tom, čo sme absolvovali mierne komplikované navliekanie do jednorázových ochranných oblekov. Sprevádza nás Zuzana Kuľhová, fundraiserka Depaul Slovensko, ktorá v tejto situácii vymenila prácu v kancelárii za každodenné služby pri starostlivosti o ľudí bez domova v karanténe.

Karanténa na čas poskytne aj istý komfort

Karanténnu zónu vytvorili v Depaul narýchlo, keď sa začala napĺňať kapacita mestského karanténneho mestečka. Zuzana nám ukazuje priestory, kde majú izolovaní k dispozícii aký-taký komfort. Izby, sprchy, priestor na prípravu čaju a jedla.

„Toto je pozitívna časť celej situácie, že aj fyzicky sa tu dajú tí ľudia trošku dohromady, pravidelne im obväzujeme rany, staráme sa o rôzne vyrážky a iné veci, ktorých je na ulici ťažké sa zbaviť. Keď tu ležia, tak sa o nich takto staráme,“ vysvetľuje.

„Ja si myslím, že sa im tu páči viac ako v mestskej karanténe, lebo sú v podstate na mieste, ktoré poznajú, medzi ľuďmi, ktorých poznajú, cítia sa tu bezpečnejšie. Pre nich je psychická pohoda veľmi dôležitá, aby aj ich fyzický zdravotný stav bol lepší. Cítia sa tu fajn, sú v dobrej nálade, žartujú tu, je tu dobrá nálada, tešia sa. V tomto im izolácia prospieva.“

Na chodbe sa na chvíľu zjaví Sergej, ktorý je v karanténe už siedmy deň a potvrdzuje Zuzanine slová. Tým, že je uňho aj u niekoľkých ďalších priebeh ochorenia mierny, pomáhajú aj pri prevádzke červenej zóny. Upratujú, perú si, robia spoločnosť.

V červenej covidovej zóne nocľahárne sa strieda spolu osem pracovníkov Depaulu. Náplň Zuzaninej práce bola predtým viac kancelárska, vybavovala viaceré projekty, dnes slúži tu. Hoci nemá žiaden zdravotnícky kurz, základnú starostlivosť zvláda. Pracujú tu aj ľudia, ktorí predtým robili terénne poradenstvo, s mnohými klientmi sa teda poznajú. Minimálne trikrát do dňa im kontrolujú teplotu, kyslíkovú saturáciu, rozdávajú lieky. Kritickejších kontrolujú každú hodinu.

Ľudia v karanténe by však potrebovali aj odborný zdravotný dohľad. „Sme v kontakte s profesorom Krčmérym, ktorý tu chodieva, zároveň aj s občianskym združením Equita, kde sú ako dobrovoľníci lekári aj zdravotné sestry. Tí sa tu tiež boli pozrieť a v spolupráci s nimi hľadáme stabilného lekára alebo dvoch, ktorí by tu raz za deň minimálne na nejakú hodinku dokázali spraviť vizitu pre ľudí, ktorí sú v karanténe,“ hovorí riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.

Na dobrovoľnícku výzvu sa už prihlásili dvaja lekári, ktorí by tiež pravidelne chodili pomáhať. Depaul teda nemá jasných zafixovaných lekárov, skôr ide o mix viacerých, ktorí by na striedačku dokázali zabezpečiť každodennú zdravotnú starostlivosť. Je tiež šťastím, že medzi vlastnými pracovníkmi majú zdravotnú sestru, ktorá jednak testuje a jednak pomáha s podávaním liekov.

V prvej „várke“ karantenizovaných je 19 ľudí. Z pôvodnej dvadsiatky mal kritický priebeh len jeden, toho uplynulý štvrtok odviezla záchranka a v nemocnici ho rovno pripojili na kyslík.

Po testovaní, ktoré bolo v nocľahárni v pondelok večer, odhalili ďalších 28 pozitívnych. Do miestnej karantény išli piati, zvyšní dvadsiati traja putovali do mestského karanténneho mestečka.

Prvý pozitívny prípad odhalili pri rutinnom testovaní pred vstupom z nocľahárne do útulku 5. januára. Keď vzápätí pretestovali všetkých, pozitívnych bolo ďalších 11. Všetci smerovali do mestskej karantény.

„Vtedy sa rozbehla dosť intenzívna komunikácia s ostatnými organizáciami, ktoré sa starajú o ľudí bez domova, lebo klienti sú často spoloční, presúvajú sa medzi dennými centrami a nocľahárňou a podobne, a tak isto sme upozornili aj mesto, lebo sme samozrejme potrebovali aj ich súčinnosť kvôli karanténnemu mestečku,“ vysvetľuje Jozef Kákoš.

Bolo jasné, že koronavírus sa začal šíriť aj medzi ľuďmi bez domova. A pozitívni sa postupne objavili aj medzi pracovníkmi Depaulu.

Zlyhal magistrát?

Zuzana Kuľhová je však k prístupu mesta kritická a zanedbala sa podľa nej najmä prevencia. „Naša nocľaháreň bola spustená pre dvesto ľudí denne. A už dávno počas posledných týždňov a mesiacov sme tých ľudí mali podeliť po menších projektoch, po menších útulkoch. To ohnisko by potom bolo menšie a ľahšie zvládnuteľné.

Mesto vlastne nemá žiadnu inú nocľaháreň, lebo mestská nocľaháreň je zavretá už asi rok. My sme tu mali v priemere 180 ľudí denne a neviem, prečo sa teraz čudujeme, že 100, 120 ľudí je chorých, keď v podstate nikomu nevadilo, že ešte pred dvoma mesiacmi tu bola hlava na hlave.

My sme tých ľudí už dávno mali rozčleňovať. Mali ísť do menších útulkov, mala byť zriadená ďalšia nocľaháreň a rozdeľovať si ich a nebolo by to možno takéto nárazové. Takže si myslím, že tá chyba sa stala už pár týždňov dozadu.“

Jej slová potvrdzuje aj Jozef Kákoš. „Už od jari sme upozorňovali aj s ďalšími organizáciami nielen mesto, ale aj štát cez ministerstvá. Príkladom nám mohla byť dobrá prax zo zahraničia, kde napríklad v Írsku alebo v Británii otvárali hostely, hotely alebo ubytovne, ktoré neboli obsadené. Ľudí bez domova tak stiahli z ulice a mnohé sa takto využívajú doteraz.

Určite to nedokáže ochrániť úplne tú komunitu. Keď je epidemiologická situácia zlá, tak sa samozrejme stane, že sa niekto nakazí. Čo je ale dôležité, že ten počet ľudí, ktorí sú naraz na jednom mieste, v jednej izbe, je omnoho nižší, takže aj to šírenie potom je miernejšie a dá sa potom jednoduchšie zachytiť a jednoduchšie karantenizovať ľudí, ktorí sú pozitívni.

V podstate aj bola zhoda s mestom aj s ministerstvom, že to je dobrý nápad, ale nikto nakoniec neprevzal tú zodpovednosť, že by niečo také spustil v Bratislave. A ak by sa toto spravilo, určite by to odľahčilo. Žiaľ, nestalo sa tak a čelíme situácii taká aká je.“

Objektívne však podľa neho treba priznať, že zriadiť nocľaháreň či akékoľvek iné zariadenie pre ľudí bez domova, je komplikované aj za normálnych okolností. Teraz je situácia ešte zložitejšia a aj samospráva určite prišla o časť príjmov z daní, takže takisto nemá zdroje na rozdávanie.

Problém vidí Jozef Kákoš aj v tom, že na jar, keď existovalo karanténne mestečko na Zlatých pieskoch, jeho kapacita bola dvesto ľudí. Po presťahovaní na Hradskú klesla kapacita na 60 ľudí. Komunikácia s mestom podľa neho na začiatku vyzerala tak, že mesto povedalo, že maximálna kapacita je 70 a hotovo.

„Vlastne v reakcii na toto sme sa rozhodli otvoriť my našu červenú zónu v nocľahárni. Pretože sme nechceli čeliť riziku, že by sme mali na výber, že buď nebudeme testovať, čo by nebolo korektné ani voči ľuďom bez domova. Lebo by sme nevyťahovali tých pozitívnych spomedzi tých ostatných a nechali by sme ich napospas vírusu. Alebo by nám hrozilo, že ak budeme testovať a nebude dosť miest v mestskej karanténe, tak pozitívni zostanú pred dverami nocľahárne, lebo dovnútra by sme ich pustiť nemohli. A nečelili by len vírusu, ale aj mrazom a riziku zamrznutia,“ vysvetľuje Jozef Kákoš.

Nakoniec sa rozhodli prevziať zodpovednosť a urobiť niečo navyše, čo pôvodne nemalo byť na ich pleciach. „Otvorili sme tú červenú zónu. Aby nenastala ani tá prvá, ani tá druhá možnosť,“ dodáva Jozef Kákoš.

Neskôr sa však podľa neho komunikácia s mestom výrazne zlepšila. Magistrát pochopil vážnosť situácie a dokáže už navyšovať kapacitu karantény podľa aktuálnej potreby a hľadá aj ďalšie možnosti v spolupráci s ministerstvom práce a ministerstvom vnútra. Podľa Kákoša nie je treba mať kapacitu pre všetkých, ale treba byť pripravení postarať sa o ľudí v čase, keď bude krivka nákazy kulminovať. Podľa viacerých odhadov žije v hlavnom meste asi 5-tisíc ľudí bez domova.

Lepšiu komunikáciu potvrdzuje aj stanovisko magistrátu, ktoré Postoju poslala hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.

„Aktuálne trávi karanténu v zariadení na Hradskej 78 pozitívne testovaných ľudí bez domova (údaj z utorka večera – pozn. red.). Celkovo už mesto poskytlo možnosť na bezpečnú izoláciu 139 ľuďom bez domova s ochorením. Čo sa týka možnosti navýšenia kapacity, mesto už dvakrát navyšovalo počet lôžok na výsledných 100 miest.

Komunikácia o pomoci zo strany štátu prebehla s ministerstvom práce, prebieha aj s ministerstvom vnútra, aktuálne najmä s ministerstvom hospodárstva. Navyšujeme kapacity dobrovoľníkov, ale hlavne zdravotníkov, ktorí sú v aktuálnej situácii vyťažení a tiež personálne kapacity sociálnych pracovníkov,“ vysvetlila hovorkyňa Bratislavy.

Karanténa na ulici?

Problémy sú aj v samotnom teréne. Štandardne to funguje tak, že do karantény okrem pozitívneho človeka idú aj jeho blízke kontakty. To však v prípade ľudí bez domova nie je možné. V ich prípade sú karanténne možnosti, ktoré ponúka mesto, ale aj Depaul, určené výlučne pre tých, ktorí sú potvrdení ako pozitívni.

Zuzana Kuľhová hovorí, že sa snažili pohnúť aj s týmto problémom. „Snažili sme sa vybaviť, aby mohli zostať vo svojich squatikoch, aby mali v podstate domácu karanténu a my by sme im dovážali lieky a iné potrebné veci. Lebo vieme, že pre takýchto ľudí určite kapacita v karanténnom mestečku nie je.“ Toho, že by títo ľudia nevedeli o možnostiach testovania sa neobáva. Stále totiž funguje aj terénna sociálna práca, ktorá informuje ľudí bez domova o aktuálnej situácii, opatreniach a možnostiach, ktoré majú.

Vyzerá to teda tak, že kompetentní sa nechali akoby učičíkať faktom, že celý minulý rok sa koronavírus medzi ľuďmi bez domova v podstate neobjavil. V nocľahárni Depaul nemali za 11 mesiacov jediný pozitívny prípad.

Pri spôsobe života týchto ľudí to bol v podstate zázrak, no zároveň bolo len otázkou času, kedy sa situácia obráti. Nielen nocľahárne, útulky či denné centrá sú miestami, kde sa títo ľudia zgrupujú. Ani na ulici nie je výnimkou vidieť početnejšie skupinky, ktoré sa delia o jednu fľašu vína, kolujú si medzi sebou tú istú cigaretu a podobne. Nehovoriac o tom, že mnohí svoju fajčiarsku závislosť riešia tak, že vyberajú nedopalky z verejných popolníkov a nikto nemôže vedieť, na ktorom špaku ešte žije vírus. A dodržiavať na ulici hygienické štandardy, ktoré nám prídu úplne samozrejmé, môže byť nad ľudské sily, akokoľvek by sa o to človek snažil.

Podľa Jozefa Kákoša je na hranici zázraku, že do tejto komunity prenikol vírus až teraz. Svedčí to však aj o tom, ako veľmi sú ľudia bez domova na okraji spoločnosti a čelia sociálnemu vylúčeniu.

„Majú také malé šťastie v nešťastí, že tým, že sú na okraji, tak ani ten vírus k nim dlho neprichádzal. A trochu to podopierajú aj skúsenosti zo zahraničia, kde komunity ľudí bez domova boli zasiahnuté vírusom často po tom, čo ho doniesol niekto zvonka, kto s nimi robil. Či sociálny pracovník alebo dobrovoľník. Sociálne vylúčenie v podstate ochránilo túto komunitu.“

Očkovanie

Komplikované to budú mať ľudia bez domova zrejme aj pri očkovaní. Tu Jozef Kákoš rozdeľuje túto komunitu na dve skupiny. V prípade zariadení sociálnych služieb, kam patria aj útulky, to môže ísť už v prvých fázach. Čaká to napríklad klientov v útulku sv. Vincenta, kde zatiaľ koronavírus nezaznamenali.

Druhou skupinou sú ľudia na ulici, v teréne. Jozef Kákoš by v spolupráci s ďalšími organizáciami, ktoré sa im venujú, chcel otvoriť túto otázku v diskusii s ministerstvom zdravotníctva, keďže po aktualizácii očkovacej stratégie títo ľudia z prvých fáz očkovania vypadli.

„Kontakt s ľuďmi z terénu je na druhej strane aj omnoho komplikovanejší a nahlasovanie sa na očkovanie podľa mňa nebude fungovať. Bolo by preto dobré nájsť mechanizmus, ako postupne zaočkovať ľudí bez domova, ktorí chcú. Ale asi nie tak, že oni budú chodiť na očkovanie do nejakých centier, ale že príde očkovanie priamo za nimi do terénu. Inak sa obávam, že z veľkej časti potom očkovanie týchto ľudí minie. Nehovoriac o tom, že mnohí z nich majú dlhy na zdravotnom poistení, čo im tiež komplikuje situáciu.“

Očkovanie v nocľahárňach je momentálne podľa Kákoša nemožné, keďže sa tam aktuálne nákaza vyskytuje.

Aj dobré správy

Samotné obdobie pandémie a rôzne opatrenia priniesli Depaulu aj škrt cez rozpočet, čo sa týka pracovných síl. Obmedzenia spôsobili, že aj keď mali dobrovoľníckych záujemcov, nemohli ich do zariadenia pustiť. Dobrovoľníci nemohli pracovať ani v teréne kvôli obmedzeniu združovania. Záujem dobrovoľníkov však neustal a keď nemohli pomáhať fyzicky, prejavilo sa to na náraste materiálnej pomoci.

Z viacerých zbierok získali napríklad práčky či sušičky, vyzbieralo sa aj dosť šatstva, v prvej vlne sa zbierky zameriavali aj na rúška, ktoré ľudia bez domova potrebovali.

„Systém na prihlasovanie dobrovoľníkov sme otvorili minulý týždeň, vo štvrtok, a už teraz (pondelok, pozn. red) máme prihlásených asi 30 dobrovoľníkov – aj do covidovej časti, aj do zelenej zóny. Takže tá spätná väzba tam je, a to je úžasné,“ poznamenáva Zuzana Kuľhová.

Foto: Andrej Lojan