Rodičia investujú viac do potomkov pomenovaných po otcovi
Rodičia do svojich potomkov neinvestujú rovnomerne. Menovci po otcovi, špeciálne synovia, mali v priemere o niečo lepší vzťah s rodičmi ako nemenovci.
Autor je evolučný antropológ, Juhočeská univerzita v Českých Budějoviciach
Poznáte to, Jozef má syna, ktorý sa tiež volá Jozef. Ten má takisto syna a – hádate správne – aj on sa volá Jozef. Menovci, tak sa im hovorí.
V mnohých spoločnostiach sa mená zvykli a stále zvyknú dediť alebo v nejakej forme prenášať z otca na syna. Mená švédskych hokejistov (napríklad Gustafson, Olafson) alebo arabské „ibn“, či hebrejské „ben“ sú dobrým príkladom.
Pravdepodobne väčšina z vás má osobnú skúsenosť s tým, že k neznámemu človeku, ktorý sa náhodou volá rovnako ako vy, sa automaticky správate vrúcnejšie.
Sympatie s menovcami
Nielenže k ľuďom s rovnakým alebo podobným menom prejavujeme väčšie sympatie a vyššiu ochotu pomôcť, ale považujeme ich aj za fyzicky príťažlivejších. Dokonca si za svojho životného partnera berieme častejšie, ako by sa dalo čakať, človeka s podobným menom.
Ľudia majú aj vyšší sklon uprednostňovať tých politických kandidátov, ktorých meno sa podobá na ich vlastné. Homofília – čiže preferencia sebepodobnosti – je však podstatne univerzálnejší jav a rovnako dobre sa uplatňuje aj na úrovní názorov, záujmov, fyzickej podobnosti či rasovej alebo etnickej príslušnosti. Skrátka, prívetivejšie sa správame k ľuďom, ktorí sú nám podobní.
Pomenovávanie potomkov po rodičoch nie je náhodné
Ale vráťme sa späť k menovcom. Výskum ukázal, že pomenovávanie potomkov po rodičoch nie je náhodné. Synovia sú častejšie menovcami po rodičoch ako dcéry,