SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci prišla na to, prečo sme v zime náchylnejší na ochorenia. Chrípkového obdobia sa pre toto tak skoro nezbavíme!

Chladnejšie mesiace majú ťažký dopad na imunitnú odpoveď nášho tela. Prečo je to tak?

Prečo bývame s príchodom chladnejšieho počasia chorí? Vedcom z Northeastern University sa v rámci novej štúdie podarilo identifikovať doteraz neznámu imunitnú odozvu nášho tela, ktorá nám pomáha bojovať s infekciami horných dýchacích ciest.

V rámci svojej vedeckej práce vykonali niekoľko testov, ktoré im ukázali, že táto ochranná funkcia sa pri nižších teplotách stáva menej účinnou. Ich práca vysvetľuje, prečo sa vírusové ochorenia, napríklad nachladnutie, chrípka, alebo aj COVID-19 vyskytujú v zimných mesiacoch v oveľa väčšej miere ako počas leta. Práca zároveň vyvracia zaužívanú predstavu o šírení týchto ochorení.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Spočiatku sa predpokladalo, že napríklad chrípka udiera v zime preto, lebo sa ľudia viac zdržiavajú v interiéroch, kde sa vzduchom prenášané vírusy šíria oveľa jednoduchšie,“ vysvetľuje Benjamin Bleier, autor štúdie.

Príčina však môže byť biologická. Nos sa považuje za jeden z prvých kontaktných bodov medzi našim telom a vonkajším prostredím. Práve preto je aj najbežnejším vstupom pre rôzne ochorenia. Patogény sa môžu dostať cez nos do tela buď vdýchnutím alebo priamym umiestnením, napríklad rukou. Následne sa šíria hornými dýchacími cestami a postupujú ďalej do tela. Patogény infikujú bunky a vedú k ochoreniu horných dýchacích ciest. Vedci však dlhú dobu nechápali, ako sa naše telo proti podobným patogénom bráni.

Ako nás nos chráni pred baktériami a vírusmi?

Prvý prelom prišiel v roku 2018. V tomto roku rovnakí autori publikovali prácu, ktorá odhalila imunitnú odozvu tela po odhalení škodlivého vírusu či baktérie. Keď si bunky v prednej časti nosa všimli škodlivý patogén, uvoľnili miliardy drobných kvapôčok, ktoré sa nazývajú extracelulárne vezikuly. Tie obklopili a zaútočili na baktériu, ktorá sa pokúšala organizmus infikovať.

„Vyzeralo to podobne, akobyste kopli do sršnieho hniezda,“ prirovnáva doktor Bleier.

Výskumníci si zároveň všimli, že cez hlien extracelulárne vezikuly prenášajú antibakteriálne proteíny. Tie smerujú z prednej časti nosa do zadnej, čím ochraňujú ďalšie bunky pred infikovaním. Baktéria sa tak nedokáže dostať hlbšie do tela.

Štúdia z roku 2018 sa zameriavala prevažne na baktérie. V rámci novej práce sa vedci pokúsili zistiť, či rovnaký proces funguje aj pri vírusoch. Vykonali niekoľko experimentov s tkanivami, ktoré boli odobrané pacientom podstupujúcim operáciu a dobrovoľníkom. Nosové tkanivo následne vystavili jednému koronavírusu a dvom rinovírusom, ktoré spôsobujú nachladnutie.

V tomto prípade nastala rovnaká imunitná odpoveď ako v prípade baktérií, no s jedným rozdielom. Bunky využili iný spôsob, akým o prítomnosti vírusu informovali iné bunky. Extracelulárne vezikuly v tomto prípade slúžili na odvedenie pozornosti. So sebou si totiž niesli proteín, ku ktorému sa následne vírusy pripojili namiesto toho, aby infikovali zdravé bunky v nosnej dutine.

Ako však vieme, ochorenia horných dýchacích ciest sa začínajú prevažne na jeseň a sú oveľa bežnejšie počas celej zimy. Autori výskumu preto sledovali, ako nižšie teploty ovplyvnia imunitnú odozvu. V rámci experimentu umiestnili dobrovoľníkov po dobu 15 min. do miestnosti s teplotou 4,4 °C. Všimli si, že po uplynutí času klesla teplota v nose o približne 5 °C. Následne vedci ochladili vzorky nosného tkaniva a všimli si, že imunitná odpoveď bola výrazne oslabená.

Počet vylúčených extracelulárnych vezikúl klesol o takmer 42% a autori zaznamenali aj pokles antibakteriálnych proteínov.

„V našej štúdii ponúkame vysvetlenie toho, prečo sa začiatkom jesene začína chrípková sezóna a počas celej zimy sme náchylnejší na ochorenia horných dýchacích ciest,“ vysvetľuje Di Huag, jeden z autorov štúdie.

Práca vedcov nekončí. V nasledujúcich rokoch sa pokúsia zistiť imunitnú odpoveď nosných buniek aj v prípade iných patogénov. Výsledky štúdie zároveň otvárajú dvere aj k potenciálnym novým liekom. Vedci by mohli vytvoriť nosný sprej, ktorý by nám počas zimných mesiacov pomohol vytvoriť viac extracelulárnych vezikúl, ako spôsob ochrany proti bakteriálnym a vírusovým ochoreniam.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close