História Ak pôjdeme v šľapajach španielskej chrípky, pandémiu máme pomaly za sebou

Španielska chrípka trvala od roku 1918 do roku 1920. Vírusom sa infikovalo približne 500 miliónov ľudí. Presné čísla neexistujú, ale odhady väčšinou počítajú s 50 miliónmi obetí na celom svete.

Vychádzajúc z vtedajšieho stavu populácie, keď na zemi žilo 1,9 miliardy ľudí, sa vírusom nakazilo zhruba 26 percent z nich. Smrťou sa skončila choroba pre 2,5 percenta populácie.

Dnes čelí svet pandémii koronavírusu spôsobujúcemu ochorenie covid-19. Čísla naznačujú, že sme na tom oveľa lepšie ako pred sto rokmi. Z celkovej populácie dosahujúcej takmer osem miliárd ľudí sa vírusom doteraz nakazilo niečo vyše 300 miliónov jedincov, čo sú necelé 4 percentá svetovej populácie. Ochoreniu podľahlo 5,5 milióna ľudí, teda menej ako 0,1 percenta všetkého obyvateľstva.

Kým úmrtnosť pri španielskej chrípke bola niekedy až 20 percent, dnes je desaťnásobne nižšia. Môže za to hlavne kvalitnejšia lekárska starostlivosť a jej dostupnosť. Stále je však zrejmé, že ide o mimoriadne nebezpečný vírus, lebo v porovnaní s bežnými chrípkovými ochoreniami je úmrtnosť rádovo vyššia.

Súčasné čísla sa s tými spred sto rokov nedajú mechanicky porovnávať. Štatistiky sú dnes oveľa presnejšie, ako to bolo dakedy. Napriek tomu je zrejmé, že s pandémiou podobne nebezpečného vírusu si dnes vieme poradiť oveľa lepšie ako v minulosti. Veda pokročila, čo sa prejavilo hlavne vo vyvinutí účinných očkovacích vakcín.

Napriek tomu nájdeme medzi pandémiami mnohé podobnosti. A na základe poznania priebehu šírenia a potom opadnutia španielskej chrípky sa dá usudzovať, čo nás čaká v tomto roku. Možno sa naozaj dožijeme konca aktuálnej pandémie.

Zdá sa, že pandémie si žijú bez ohľadu na úroveň vedy a zdravotníctva podľa vlastných pravidiel.

Stopy k zdrojom epidémií vedú do Číny

Ako sme už písali hneď po vypuknutí súčasnej pandémie v marci 2020, určité paralely so španielskou chrípkou sa dali tušiť už vtedy. Tá zasiahla svet v závere prvej svetovej vojny roku 1918.

Názov španielska chrípka nebol výstižný, lebo v Španielsku sa prejavila podobne ako v ďalších štátoch, v USA, vo Francúzsku, Veľkej Británii. Štáty bojujúce vo vojne cenzurovali správy a tutlali informácie pred vlastnými obyvateľmi. Neutrálne Španielsko vyšlo s informáciou o epidémii v roku 1918 ako prvé. Názov prišiel z necenzurovaného zdroja informácií možno vďaka tomu, že chorobou sa nakazil miestny kráľ Alfonz XIII.

Dodnes nie je zrejmé, odkiaľ vražedná španielska chrípka prišla. Prvé správy o ťažkých prípadoch chrípky pochádzajú zo začiatku svetovej vojny z Francúzska, Nemecka a Flámska. V roku 1917 sa lokálna smrtonosná infekčná choroba objavila v Kansase v Spojených štátoch amerických. Americký kontinent sa bežne považuje za prvý zdroj nákazy, z ktorého sa s expedovanými vojakmi na lodiach šíril na európske bojiská.

Poľná nemocnica v Kansase. Zdroj: Wikimedia.org

Rakúsky lekársky historik žijúci v Česku Harald Salfellner však túto teóriu spochybňuje a upozorňuje na možný zdroj chrípky z Číny. Tu v roku 1917 explodovalo onemocnenie dýchacích ciest, ktoré sa po krátkej nemoci končilo zápalom pľúc. Tamojší európski úradníci sa snažili zabrániť šíreniu epidémie do prístavov, ale asi to nepomohlo.

Spolu so 140 tisícmi čínskych robotníkov, ktorí mali podporovať Britov vo vojne, sa nákaza dostala do Európy. Robotníci cestovali východnou cestou cez severoamerický kontinent, kde sa už u nich potvrdilo ochorenie. Nákaza v roku 1918 postihovala hlavne bojujúcich vojakov, potom civilistov. V polovici roka 1918, keď chrípka drvila eurorázijský kontinent a Severnú Ameriku a potom v ďalšej vlne Južnú Ameriku a Austráliu, bolo jasné, že ide o celosvetovú pandémiu.

Jasný nie je pôvod ani súčasnej pandémie, hoci naše analytické schopnosti sú oveľa viac rozvinuté a disponujeme Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), ktorá sa zaoberá zdravotnou situáciou na celej planéte. Prvá nákaza sa objavila v závere roka 2019 v Číne, ale tá sa ohradzuje, že by bola pôvodcom. Predložila ďalšie verzie, podľa ktorých mohlo ísť o Indiu či Taliansko. Odpoveď na otázku pôvodu súčasného koronavírusu nedala ani WHO, hoci jej komisie vyšetrovali ohnisko nákazy priamo v Číne.

Ak nahliadneme do hlbšej minulosti, vážne epidémie prichádzali do Európy predovšetkým z Ázie, hlavne z Číny. Tak to bolo napríklad pri epidémii moru v 14. a 15. storočí, ktorý skosil tretinu európskej populácie.

Ázijský pôvod, niekde na pomedzí Ruska, Uzbekistanu a Kazachstanu, mala i ruská chrípka v rokoch 1889 až 1892, ktorá obletela svet a priniesla smrť približne jednému miliónu ľudí. Keď sa o necelé tri desaťročia objavila španielska chrípka, niektorí ju považovali za novú vlnu tej pôvodnej, ktorá sa údajne privalila po boľševickej revolúcii z rozháraného Ruska, odkiaľ sa vracali do Európy vojaci európskych armád.

Kým motorom, ktorý rozniesol po celom svete španielsku chrípku, bola hlavne lodná doprava, presuny vojsk a pracovných síl či rozličného materiálu, na vypuknutie súčasnej pandémie úplne stačila rozvinutá letecká doprava. Tá je síce omnoho rýchlejšia, no ukazuje sa, že vlny zachvacujúce celý svet sú podobné ako tie spred sto rokov.

Vlny vo svete podobne ako pred storočím

Pri španielskej chrípke sa svetom prevalili tri až štyri vlny. Na ich počte sa historici nevedia zhodnúť, čo samo veľa naznačuje.

Prvá na jar a na začiatku leta 1918 bola pomerne mierna. Zasiahla hlavne Európu a Spojené štáty americké. Dalo sa z nej vystrábiť a úmrtnosť bola nízka. Keď doznela, zdalo sa, že je po nej. Avšak pomerne rýchlo, na konci leta a na jeseň nasledovala druhá vlna, ktorá kosila ľudí po státisícoch. Objavila sa naraz v Európe, Amerike i Afrike. Obletela celý svet, dosiahla až na ruskú Sibír.

Úľava v Európe prišla v úplnom závere roka 1918 po opadnutí vlny. No vo svete tleli ďalšie ohniská. To prvé bolo v New Yorku na začiatku roka 1919, potom sa ochorenie šíri zas do celého sveta. Trvalo niekoľko mesiacov, ale v niektorých častiach sveta až do roku 1920. Táto tretia vlna bola najdlhšia, spočiatku na ňu ľudia umierali podobne ako v závere roka 1918, potom mala miernejší dosah.

Štvrtá vlna prišla až v priebehu roka 1920, i keď ju niektorí za vlnu ani nepovažujú. Spôsobovala omnoho menej smrteľných ochorení. Španielska chrípka tak vtedy prerástla do bežnej chrípky, ktorá sa potom objavovala v ďalších desaťročiach.

Pracovníčky Červeného kríža v Bostone šijú rúška. Zdroj: Wikimedia.org

A súčasná situácia? Ochorenie covid-19 prvý raz zaznamenali v Číne v závere roka 2019. Na jar 2020 preskočila epidémia do Talianska a ďalej do Európy, potom do USA, Južnej Ameriky, Indie a do celého sveta.

Druhú svetovú vlnu možno spájať s jeseňou 2020 a nasledujúcim prelomom rokov. V niektorých štátoch nachádzajú tretiu vlnu už v prvej polovici roka 2021, inde až na jeseň. Tretia vlna vrcholí na jeseň 2021.

Vlny nie sú jednoliate, líšia sa podľa polohy miesta na planéte. Veľká Británia zaznamenala vlny s vrcholmi na jar 2020, v zime 2020/2021 a potom na jeseň 2021. Spojené štáty mali prvú vlnu až v lete 2020, potom kopírovali Veľkú Britániu. Indiu zasiahla prvá vlna až na jeseň 2020, druhá prišla na jar 2021 a tretia sa kryla s vývojom v Európe či Severnej Amerike. Brazília, jeden z najpostihnutejších štátov, mala iba dve vlny. Vrchol prvej, krátkej bol v lete 2020, druhej, dlhšej o rok neskôr.

Celosvetovo počet nakazených pulzuje stále na vysokej úrovni s vrcholmi na prelome rokov 2020 a 2021, potom na jar, v lete a opäť na prelome rokov. Potešiteľnejší je vývoj úmrtnosti. Tá od začiatku roka 2021 s prestávkami klesá, krivka stále smeruje nadol.

Zaujímavý je prípad Číny, kde sa vírus spôsobujúci ochorenie covid-19 objavil najskôr. Od prelomu rokov 2019/2020 sa sem vírus až na drobné výnimky nevrátil. Pozorovatelia to pripisujú prísnym epidemiologickým opatreniam. Keď sa vrátime o storočie späť, našli by sme paralelu a azda úplne iné zdôvodnenie súčasného stavu.

Za hlavnú príčinu, prečo pri španielskej chrípke vo veľkom neumierali práve obyvatelia Číny, pokladajú niektorí historici skutočnosť, že ľudia tu už mali nadobudnutú imunitu po prvej epidémii respiračného ochorenia z konca roka 1917. Používajú to tiež ako nepriamy dôkaz, že španielska chrípka vzišla odtiaľto.

Omikron môže uzavrieť pandémiu

Svet teraz straší variant vírusu omikron. Vedci mu síce prisudzujú vyššiu infekčnosť, no zároveň menšiu nebezpečnosť. Možno omikron považovať za posledný výdych súčasnej pandémie?

Ak sa vrátime o sto rokov naspäť a pripustíme, že história sa opakuje, potom by sme mohli byť optimisti. Vtedy svet zažil v priebehu dvoch rokov tri vlny pandémie španielskej chrípky. Začalo sa to na jar 1918 a skončilo niekedy v neskorých mesiacoch roka 1919, prípadne až na začiatku roka 1920. Trvalo to necelé dva roky. Najkritickejších bolo niekoľko mesiacov uprostred, teda počas druhej a tretej vlny.

Ako príklad môžeme použiť Veľkú Britániu. Tam najviac ľudí umieralo na prelome jari a leta 1918, potom na jeseň 1918 a napokon v lete 1919. Úplný vrchol nastal niekedy v novembri 1918.

Epidémia ochorenia covid-19 mala rovnako vlny, i keď tie sa na svete prelínali. Vo všeobecnosti, ak nepočítame osobitný prípad Číny, identifikujeme tiež tri vlny počas necelých dvoch rokov. Opäť si to potvrdíme na príklade Veľkej Británie. Tri vrcholy nájdeme na jar 2020, potom v zime 2021 a napokon v závere minulého alebo na začiatku tohto roka – tam ešte čakáme na aktuálny vývoj.

Je veľmi pravdepodobné, že úplný vrchol majú Briti za sebou, nastal pred necelým rokom.

Ak by sme postavili prognózu na historickej skúsenosti z minulého storočia, variant omikron by mohol byť tým posledným a zároveň najnižším vrcholom, v lepšom prípade ekvivalentom štvrtej vlny španielskej chrípky z roku 1920. Tú niektorí historici už za vlnu ani nepovažujú.

Nech to vnímame akokoľvek, po dvoch rokoch od prepuknutia pandémie v roku 1918 prerástol nebezpečný vírus do bežnej chrípky. Aj tá spôsobovala problémy, no dalo sa s ňou žiť bez plošných obmedzení. Je celkom možné, že niečo podobné nás čaká v tomto roku – z covidu-19 sa stane vírus, ktorý nás bude viac otravovať ako strašiť.