Krikom vraj nič nedosiahnete. Vedci skúmali mozog a zistili, že je to pravda

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Famous masterpieces updated with 21st century gadgets kim dong kyu 18
Ilustračné foto www.boredpanda.com

Ľudský krik môže signalizovať ďaleko viac ako len strach z bezprostredného nebezpečenstva či zapletenia sa do nejakých spoločenských konfliktov. Krik môže vyjadrovať aj radosť alebo vzrušenie.

Vedci v najnovšej štúdii však po prvý raz preukázali, že výkriky, ktoré nie sú alarmujúce, sú mozgom vnímané a spracovávané efektívnejšie ako ich výstražné náprotivky. Zdá sa, že na fráze „krikom nič nedosiahnete“ niečo bude.

Záchrana života

Už malé deti učíme, že ak sa im niečo zlé deje, stačí ak zakričia a rodičia budú pri nich. Krik môže zachrániť život aj dospelému človeku. Iné primáty a druhy cicavcov často používajú krik, keď sa zapletú do sociálnych konfliktov.

Krikom tiež signalizujú prítomnosť predátorov či iných hrozieb. Ľudia síce tiež kričia, aby signalizovali nebezpečenstvo alebo v rámci agresie, no kričia aj vtedy, keď prežívajú silné emócie, ako napríklad zúfalstvo alebo radosť.

Doterajšie štúdie tohto spôsobu komunikácie sa však vo veľkej miere zameriavali na výstražné výkriky. Ako sa však ukázalo, ľudia reagujú na pozitívne výkriky rýchlejšie a s vyššou citlivosťou.

Šesť odlišných výkrikov

Výskumný tím z katedry psychológie na univerzite v Zürichu vedený Saschou Frühholzovou skúmal význam celého spektra ľudských výkrikov. Odhalili šesť emocionálne odlišných druhov kriku.

Vyjadrujú bolesť, hnev, strach, potešenie, smútok a radosť. „Prekvapilo nás, že poslucháči reagovali rýchlejšie a presnejšie a s vyššou neurálnou citlivosťou na pozitívne volania než na výstražné výkriky,“ povedala Frühholzová pre magazín Science Daily.

Výsledky priniesla séria štyroch experimentov. Dvanásť účastníkov štúdie bolo požiadaných, aby pozitívne a negatívne vykrikovali, čo bolo vyvolané rôznymi situáciami. Iná skupina hodnotila povahu výkrikov a klasifikovala ich do rôznych kategórií.

Evolučný skok

Zatiaľ čo počúvali krik, ich mozgovú aktivitu výskumníci pozorovali pomocou magnetickej rezonancie (fMRI). Sledovali najmä to, ako zvuky vnímajú, rozpoznávajú, spracovávajú a kategorizujú.

„Predné, sluchové a limbické oblasti mozgu vykazovali oveľa vyššiu aktivitu a neurálnu konektivitu pri počúvaní pozitívnych výkrikov ako pri spracovávaní výstražných výkrikov,“ vysvetľuje autorka štúdie Frühholzová.

Predtým sa predpokladalo, že kognitívne systémy človeka a primátov boli špeciálne prispôsobené na rozpoznávanie signálov nebezpečenstva formou kriku. Zdá sa však, že ľudský krik sa v priebehu evolúcie diverzifikoval.

Frühholzová to považuje za veľký evolučný skok. „Je vysoko pravdepodobné, že iba ľudia kričia, aby signalizovali pozitívne emócie, akými sú veľká radosť alebo potešenie. A na rozdiel od výstražných výkrikov sú tie pozitívne v priebehu času čoraz dôležitejšie,“ dodala na záver.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Sasha Frühholzová