Denník N

Чим я мо́жу допомогти́? Čym ja možu dopomohty? Naučte sa základné ukrajinské slová a frázy

Základné pozdravy, slová podpory či otázky vám pomôžu pri prvom kontakte s utečencami prichádzajúcimi z Ukrajiny. Príručka bola pripravená špeciálne na pomoc ľuďom, ktorí potrebujú poradiť pri vybavovaní dokladov, majú zdravotné problémy alebo hľadajú bývanie.

Príručku (PDF na stiahnutie/tlač) pripravila Anastasija Herasymuk, ktorá sa dlhodobo venuje výučbe ukrajinčiny pre Poliakov a vyštudovala filológiu na univerzite v Lucku. Tesne predtým, ako vypukla vojna, Anastasija dokončila prvú vlastnú učebnicu ukrajinčiny, ktorú potom rýchlo upravila pre potreby dobrovoľníkov a neziskových organizácií pracujúcich s utečencami v Poľsku.

Veronika Goldiňáková, absolventka bratislavskej Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK a prekladateľka na voľnej nohe ju preložila do slovensko-ukrajinskej podoby.

V príručke nájdete základné informácie o jazyku, slovenský a ukrajinský tvar slov a ich výslovnosť. Je rozdelená do niekoľkých okruhov:


Abeceda

Ukrajinská abeceda vychádza z azbuky a obsahuje 33 písmen. Donedávna ich bolo iba 32. Písmeno ‚ґ‘, ktoré zodpovedá slovenskému ‚g‘, z abecedy vyškrtla sovietska vláda v roku 1933. V tom čase bolo toto písmeno považované za „buržoázny výmysel“, ale v roku 1990 ho do abecedy znovu zaradili.


Výslovnosť

Tzv. jotované hlásky sú: я [ja], ю [ju], є [je], ї [ji]. Vyslovujú sa ako dva zvuky, keď sa nachádzajú: na začiatku slova: я́блуко, єдинорі́г, ю́шка, їжа́к, po samohláske: ши́я, краєви́д, сі́ю, Ки́їв a po apostrofe: м’я́со, кур’є́р, комп’ю́тер, під’ї́зд.

  • Ak písmená я, ю, є nasledujú po spoluhláske, tak ju zmäkčujú: Ня́ня, тютю́н, дя́кую, да́внє, ключ, земля́.
  • Na rozdiel od týchto písmen sa písmeno щ (šč) vždy vyslovuje ako dva zvuky: Дощ, борщ, ща́стя, щі́тка.
  • Písmená дж, дз spojené v jednej slabike označujú jeden zvuk: Джем, джерело́, дзе́ркало, джміль, дзвіно́к, дзи́ґа.
  • Ak však patria k rôznym morfémam (napríklad predpona a koreň), každé z nich sa vyslovuje zvlášť: Підживи́ти, підземе́лля, відзна́ка.
  • V ukrajinčine existuje jedno písmeno, ktoré nereprezentuje žiadny zvuk. Je to mäkký znak – ь (м’яки́й знак). Píšeme ho po spoluhláskach, aby sme označili ich mäkkú výslovnosť: День, нуль, кара́сь, Львів, ба́тько, готе́ль, іспа́нець, до́нька, о́сінь.
  • Okrem tých písmen sa používa takisto apostrof, ktorý sa zas píše po spoluhláskach, ktorých výslovnosť má byť tvrdá, ale nasleduje po nich я, ю, є, ї: М’я́со, б’ю, кур’є́р, сім’я́, прем’є́ра, комп’ю́тер, де́в’ять, ін’є́кція, в’їзд.

Hlásky sa vyslovujú dvoma spôsobmi:

  • Spojíme hornú a dolnú peru, ale ústa nezatvoríme úplne. Napríklad: Ві́тер, мо́ва.
  • Ak však písmeno в stojí pred spoluhláskou alebo n konci slova, vyslovujeme ho podobne ako l [l]: вовк, став.

Písmeno г vzniká v hrdle. Keď vyslovujeme г, hrdlo nám vibruje. Výslovnosť tohto zvuku je náročnejšia ako výslovnosť х: Газе́та, гру́ша, магази́н, нога́, кни́га, голова́, голо́дний. Pri vyslovovaní hlásky л by sme mali priblížiť jazyk na horné zuby, podobne ako pri vyslovovaní [t] či [d]: Ла́вка, лопа́та, мали́й, леле́ка, літа́к, лимо́н.

 


Prízvuk

Prízvuk v ukrajinskom jazyku je voľný a pohyblivý. To znamená, že môže padať na rôzne slabiky v slove a môže sa meniť podľa gramatickej formy slova: переклада́ч (prekladateľ) – з перекладаче́м (s prekladateľom). Niekedy môže nesprávny prízvuk zmeniť význam slova, ako v týchto príkladoch:

  • замо́к (zámok na dverách) – за́мок (zámok ako hrad);
  • пла́чу (plačem) – плачу́ (platím);
  • я ма́ла (mala som) – я мала́ (som malá).
  • по́тяг (vlak) – потя́г (potiahol);
  • лу́па (lupa) – лупа́ (lupina).

Z tohto dôvodu by ste sa pri učení ukrajinčiny mali učiť slová a prízvuk od začiatku. Prízvuk v bežných textoch nie je graficky označený, ale v tejto príručke je zvýraznený, aby ste si lepšie zapamätali prízvučné slabiky a naučili sa správnu výslovnosť slov.

V ukrajinčine sa takisto vyskytujú slová s dvojitým prízvukom, tzv. prízvukové varianty, pričom nie je rozdiel, ktorú slabiku v takýchto slovách prízvukujeme, obe podoby sú správne a znejú prirodzene:

по́милка – поми́лка, за́вжди – завжди́, та́кож – тако́ж, алфа́віт – алфаві́т, ма́буть – мабу́ть, у́смішка – усмі́шка

 


Privítanie a rozlúčka

Dobré ránoДо́брого ра́нку! [Dobroho ranku!]

Dobrý deňДо́брий день! [Dobryj deň!]

Dobrý večerДо́брий ве́чір! [Dobryj večir!]

Ahoj (len pri privítaní)Приві́т! [Pryvit!]

DovideniaДо поба́чення! [Do pobačennia!]

DovideniaДо зу́стрічі! [Do zustriči!]

Do zajtraДо за́втра! [Do zavtra!]

Ahoj (pri lúčení)Бува́й! / Па-па́! [Buvaj / Pa-pa!]

Dobrú nocНа добра́ніч! / Добра́ніч! [Na dobranič / Dobranič!]

Všetko dobré (pri lúčení)На все до́бре! [Na vse dobre!]

Šťastnú cestu!Щасли́вої доро́ги! [Ščaslivoji dorohy!]

 


Pozdravy

ĎakujemДя́кую [Ďakuju]

Nemáš za čoНема́ за що [Nema za ščo]

Prosím (univerzálne)Будь ла́ска [Buď laska]

Prosím (regionálny variant)Про́шу [Prošu]

Pardon (keď niekoho chceme osloviť)Перепро́шую [Pereprošuju]

PrepáčВи́бач [Vybač]

PrepáčteВи́бачте [Vybačte]

Nič sa nedejeНічо́го страшно́го [Ničoho strašnoho]

Ako sa máš/máte?Як спра́ви? [Jak spravy?]

Výborneчудо́во [Čudovo]

Veľmi dobreду́же до́бре [Duže dobre]

Dobreдо́бре [Dobre]

Nie zleнепога́но [Nepohano]

V poriadkuнорма́льно [Normalno]

Zleпога́но [Pohano]

Hrozne жахли́во [Žachlyvo]

 


Najčastejšie používané slová

Čo?Що? [Ščo?]

Čo je to?Що це? [Ščo ce?]

Čo to znamená?Що це означа́є? [Ščo ce označaje?]

Ten/tá/toЦей /ця [Cej / cia]

Tí/tieЦі [Ci]

Čie?Чиє́? [Čyjе?]

Kto?Хто? [Chto?]

Kde?Де? [De?]

Kedy? – Коли́? [Koly?]

TerazЗа́раз [Zaraz]

PotomПо́тім [Potim]

VčeraВчо́ра [Včora]

DnesСього́дні [Siohodni]

Zajtra – За́втра [Zavtra]

 


Predstavenie sa

Ako sa voláš?Як тебе́ зва́ти? [Jak tebe zvaty?]

Ako sa voláte?Як вас зва́ти? [Jak vas zvaty?]

Volám saМене́ зва́ти [Mene zvaty]

Aké je vaše priezvisko?Яке ва́ше прі́звище? [Jake vaše prizvyšče?]

Aké je vaše meno?Яке ва́ше імʼя́? [Jake vaše im’ja?]

Ako sa píše vaše priezvisko?Як пи́шеться ва́ше прі́звище? [Jak pyšet’sia vaše prizvyšče?]

Teší ma!Ду́же приє́мно познайо́митись [Duže pryjemno poznajomytys‘]

Mňa tiežМені́ теж /взає́мно [Meni tež / vzajemno]

Odkiaľ si?Зві́дки ти? [Zvidky ty?]

Odkiaľ ste? – Зві́дки ви? [Zvidky vy?]

Som zo SlovenskaЯ зі Словаччині [Ja zi Slovaččini]

Som z UkrajinyЯ з Украї́ни [Ja z Ukrajiny]

Som Slovák/SlovenkaЯ словак/Я словачка [Ja slovak/Ja slovačka]

Som Ukrajinec/UkrajinkaЯ украї́нець/Я украї́нка [Ja ukrajinec/Ja ukrajinka]

Odkiaľ ste prišli?Зві́дки ви приї́хали? [Zvidky vy pryjichaly?]

Prišla/prišiel som z…Я приї́хав/приї́хала з… [Ja pryjichav/pryjichala z…]

… Rivnenskej oblasti/Rivna… Рі́вненської о́бласті/Рі́вного [Rivnens’koji oblasti/Rivnoho]

… Sumskej oblasti/Súm… Сумсько́ї о́бласті/Сум [Sums’koji oblasti/Sum]

… Ternopiľskej oblasti/Ternopiľa… Терно́пільської о́бласті/Терно́поля [Ternopils’koji oblasti/Ternopolia]

… Volynskej oblasti/Lucku… Воли́нської о́бласті/Лу́цька [Volyns’koji obłasti/Luc’ka]

… Zakarpatskej oblasti/Užhorodu… Закарпа́тської о́бласті/У́жгорода [Zakarpats’koji oblasti/Užhoroda]

… Záporožskej oblasti/Záporožia… Запорі́зької о́бласті/Запорі́жжя [Zaporižkoji oblasti/Zaporižžia]

… Žytomyrskej oblasti/Žytomyru… Жито́мирської о́бласті/Жито́мира [Žytomyrs’koji oblasti/Žytomyra]

V akom meste bývate?В яко́му мі́сті ви живете́? [V jakomu misti vy žyvete?]

Bývam v CharkiveЯ живу́ в Харко́ві [Ja žyvu v Charkovi]

Bývam pri KyjiveЯ живу́ бі́ля Ки́єва [Ja žyvu bilia Kyjeva]

Kde bývate teraz?Де ви зупини́лися? [De vy zupynylysia?]

Teraz bývamЯ зупини́вся/зупини́лася в… [Ja zupynyvsia/zupynylasia v…]

… hoteli… готе́лі [hoteli]

… u príbuzných… ро́дичів [rodyčiv]

… u známych… знайо́мих [znajomych]

 


Dokumenty

pasзакордо́нний па́спорт [zakordonnyj pasport]

občiansky preukazвну́трішній па́спорт [vnutrišnij pasport]

vodičský preukazводі́йські права́ [vodijs’ki prava]

potvrdenie o očkovaníдо́відка про ще́плення [dovidka pro ščeplennia]

poistenieстрахува́ння [strachuvannia]

Dokument platí do…Докуме́нт ді́йсний до [Dokument dijsnyj do]

 


Vek a telefón

Je potrebné potvrdiť totožnosťПотрі́бно підтве́рдити свою́ осо́бу [Potribno pidtverdyty svoju osobu]

Potvrdzujem, že vyššie uvedené údaje sú pravdivéЗасві́дчую, що вищезазна́чене є пра́вдою [Zasvidčuju, ščo vyščezaznačene je pravdoju]

Prosím, vyplňte tento formulárЗапо́вніть, будь ла́ска, цю фо́рму [Zapovnit‘, bud‘ laska, ciu formu]

Koľko máš rokov?Скі́льки тобі́ ро́ків? [Skiľky tobi rokiv?]

Koľko máte rokov?Скі́льки вам ро́кі́в? [Skiľky vam rokiv?]

Mám… rok/roky/rokovМені́… рік/ро́ки/ро́ків [Meni… rik/roky/rokiv]

Aké máte číslo telefónu?Яки́й у вас но́мер телефо́ну? [Jakyj u vas nomer telefonu?]

Moje číslo telefónu je…Мій но́мер телефо́ну… [Mij nomer telefonu…]

Zavoláte mi, prosímЗателефону́йте мені́, будь ла́ска [Zatelefonujte meni, bud‘ laska]

Chcete niekomu zavolať?Ви хо́чете кому́сь подзвони́ти? [Vy chočete komus‘ podzvonyty?]

 


Jazyk

Hovoríte… ?Ви гово́рите/розмовля́єте…? [Vy hovoryte/rozmovliajete…?]

po slovenskyсловацькою [slovackoju]

po ukrajinsky украї́нською [ukrajins’koju]

po ruskyросі́йською [rosijs’koju]

po anglickyанглі́йською [anhlijs’koju]

Nehovorím po nemeckyЯ не говорю́/розмовля́ю німе́цькою [Ja ne hovorju/rozmovliaju nimec’koju]

Aký je váš rodný jazyk?Яка́ ва́ша рі́дна мо́ва? [Jaka vaša ridna mova?]

Môj rodný jazyk je…Моя́ рі́дна мо́ва… [Moja ridna mova…]

… ukrajinskýукраї́нська [ukrajins’ka]

… ruskýросі́йська [rosijs’ka]

Hovoríte nejakým cudzím jazykom?Ви зна́єте яку́сь інозе́мну мо́ву? [Vy znajete jakus‘ inozemnu movu?]

Nie, nehovorímНі, я не зна́ю [Ni, ja ne znaju]

Rozumiete po slovensky?Чи ви розумі́єте словацьку? [Čy vy rozumijete slovacku?]

Trochu rozumiemЯ тро́хи розумі́ю [Ja trochy rozumiju]

Rozumiem po slovensky, ale nehovorímЯ розумі́ю словацьку, але́ не говорю́/розмовля́ю [Ja rozumiju slovacku, ale ne hovorju/rozmovliaju]

Učím sa po slovenskyЯ вивча́ю словацьку мо́ву [Ja vyvčaju slovacku movu]

Rozumiete mi?Чи ви мене́ розумі́єте? [Čy vy mene rozumiejete?]

Áno, dobre vám rozumiemТак, я вас до́бре розумі́ю [Tak, jak vas dobre rozumiju]

Nerozumiem vám Я вас не розумі́ю [Ja vas ne rozumiju]

Prosím, hovorte pomalšieГоворі́ть, будь ла́ска, пові́льніше [Hovorit‘, bud‘ laska, povilniše]

Zopakujte to prosímПовторі́ть, будь ла́ска [Povtorit‘, bud‘ laska]

Počúvam vásЯ вас слу́хаю [Ja vas sluchaju]

Hovorte pomalyГоворі́ть повільніше [Hovorit‘ povilniše]

 


Slová podpory

Nie si sám/sama!Ти не сам/сама́! [Ty ne sam/sama!]

Nie ste sami!Ви не самі́! [Vy ne sami!]

Som/sme s tebou/s vami!Я (ми) з тобо́ю/ва́ми! [Ja (my) z toboju/vamy!]

Drž/te sa!Трима́йся/Трима́йтеся! [Trymajsia/Trymajtesia!]

Mier UkrajineЯ бажа́ю ми́ру Украї́ні [Ja bažaju myru Ukrajini]

Verím, že…Ві́рю, що… [Viriu, ščo… ]

… všetko bude dobreвсе бу́де до́бре [vse bude dobre]

… sa to skoro skončí Це ско́ро закі́нчи́ться [ce skoro zakinčyt’sia]

Dávaj na seba pozor!Бережи́́ себе́́! [Berežy sebe!]

Dávajte na seba pozor! Бережі́ть себе́́! [Betežit‘ sebe!]

Modlím sa za teba/vás/UkrajinuЯ молю́ся за тебе́/вас/Украї́ну [Ja moliusia za tebe/vas/Ukrajinu]

Cítim s vamiЯ тобі́/вам ду́же співчува́ю [Ja tobi/vam duže spivčuvaju]

Cíť(te) sa ako domaПочу́вайся/почу́вайтеся як удо́ма [Počuvajsia/počuvajtesia jak udoma]

Spolu zvíťazíme!Перемо́жемо ра́зом! [Peremožemo razom!]

Sme solidárni s UkrajinouМи соліда́рні з Украї́ною! [My solidarni z Ukrajinoju!]

Srdcom s Ukrajinou!З Украї́ною в се́́рці! [Z Ukrajinoju v serci!]

 


Pomoc

Ako vám môžem pomôcť?Чим я мо́жу допомогти́? [Čym ja možu dopomohty?]

Chcem pomôcťЯ хо́чу допомага́ти [Ja choču dopomahaty]

Prijímame utečencovМи прийма́ємо бі́женців [My pryjmajemo biženciv]

Napíšte mi to, prosímНапиші́ть мені́ це, будь ла́ска [Napyšit‘ meni ce, bud‘ laska]

Preložte mi to, prosímПерекладі́ть мені́ це, будь ла́ска [Perekladit‘ meni ce, bud‘ laska]

Ako sa to preloží?Як це перекла́сти? [Jak ce pereklasty?]

Potrebujem…Мені́ потрі́бен… [Meni potriben… ]

… tlmočníka/prekladateľaпереклада́ч [perekladač]

… transportтранспо́рт [transport]

… oblečenieо́дяг [odiah]

… ubytovanieприту́лок [prytulok]

… nocľahнічлі́г [ničlih]

… starostlivosť o dieťaдо́гляд за дити́ною [dohlad za dytynoju]

… transfer z hraniceтрансфе́р від кордо́ну [transfer vid kordonu]

Potrebujem…Мені́ потрі́бна… [Meni potribna…]

… psychologickú pomocпсихологі́чна допомо́га [psycholohična dopomoha]

… právnu pomocправова́ допомо́га [pravova dopomoha]

… finančnú pomocфіна́нсова допомо́га [finansova dopomoha]

… prácuробо́та [robota]

Potrebujeme…Нам потрі́бні… [Nam potribni… ]

… liekyмедикаме́нти/лі́ки [medykamenty/liky]

… uterákyрушники́ [rušnyky]

… posteleпо́стіль [postil]

… oblečenieодяг [odiah]

… ochranné prostriedkyзахисне́ споря́дження [zachysne sporiadžennia]

Som dobrovoľník/dobrovoľníčkaЯ волонте́р/волонте́рка [ja volonter/volonterka]

prijímacie miestoпункт прийо́му [punkt pryjomu]

zbierka vecíзбі́р рече́й [zbir rečej]

Koľko to stojí?Скі́льки це ко́шту́є? [Skilky ce koštuje?]

Je to zadarmoЦе безкошто́вно [Ce bezkoštovno]

Si hladný/hladná?Ти голо́дний/голо́дна? [ty holodnyj/holodna?]

Chcete sa niečoho napiť?Ви хо́чете щось ви́пити? [vy chočete ščos’ vypyty?]

 


Najčastejšie odpovede

ÁnoТак [Tak]

DobreДо́бре/Гара́зд [Dobre/Harazd]

SamozrejmeЗвича́йно [Zvyčajno]

Presne takСа́ме так [Same tak]

Bez problémovБез пробле́м [Bez problem]

Máte pravduМа́єте ра́цію [Majete raciju]

Nemám nič protiЯ не про́ти [Ja ne proty]

Myslím, že ánoЯ ду́маю, що так [Ja dumaju, ščo tak]

NesmieteЯ (не)дозволя́ю [Ja (ne)dozvoliaju]

Nemáte pravduВи помиля́єтесь [Vy pomyliajetes‘]

Bohužiaľ, nieНа жаль ні [Na žal ni]

Nie je to možnéЦе неможли́во [Ce nemožlywo]

 


Rodina

Ste ženatý?Чи ви одру́жені? [Čy vy odruženi?]

Ste vydatá?Чи ви замі́жня? [Čy vy zamižnia?]

Som rozvedený/rozvedenáЯ розлу́чений/розлу́чена [Ja rozlučenyj/rozlučena]

Som vdovaЯ вдова́ [Ja vdova]

Máte deti?Ви ма́єте діте́й? [Vy majete ditej?]

Mám dve deti, syna a dcéruУ ме́не дво́є діте́й, син і дочка́ [U mene dvoje ditej syn i dočka]

Mám…У ме́не є… [U mene je]

… rodičovбатьки́´ [baťky]

… muža чолові́к [čolovik]

… ženuдружи́на/жі́нка [družyna/žinka]

… sestruсестра́ [sestra]

… brataбрат [brat]

… otcaба́тько/та́то [baťko/tato]

… mamuма́ти/ма́ма [maty/mama]

… bratrancaдвою́рідний брат [dvojuridnyj brat]

… sesternicuдвою́рідна сестра́ [dvojuridna sestra]

… tetuті́тка [titka]

… dedaдя́дько [diaďko]

Kde je tvoja rodina?Де твоя́ сім’я́/роди́на? [De tvoja sim’ja/rodyna?]

Je tu/tamВона́ тут/там [Vona tut/tam]

 


Práca

V nedávnej minulosti ukrajinčina podľa ruského vzoru nerozlišovala pri povolaniach ženský rod, v poslednom čase ho už rozlišuje.

Čomu sa venujete?Чим ви займаєтесь? [Čym vy zajmajeteś?]

Som žiak/žiačkaЯ учень/учениця [Ja učeň/učenycia]

Som študent/študentkaЯ студент/студентка [Ja student/studentka]

Kde študujete?Де ви навчаєтесь? [De vy navčajetes‘?]

Chodím do školyЯ вчуся у школі [Ja včusia v školi]

Študujem na univerziteЯ навчаюсь в університеті [Ja navčajusia v universiteti]

Som dôchodca/dôchodkyňaЯ пенсіонер/пенсіонерка [Ja pensioner/pensionerka]

Som na dôchodkuЯ на пенсії [Ja na pensiji]

Aká je vaša profesia?Хто ви за професією? [Chto vy za profesijeju?]

Kde pracujete?Ким ви працюєте? [Kym vy praciujete?]

Som…Я [Ja …]

… architekt/architektkaархітектор/архітекторка [architektor/architektorka]

… stavbár/stavbárkaбудівельник/будівельниця [budivelnyk/budivelnycia]

… účtovník/účtovníčkaбухгалтер/бухгалтерка [buchhalter/buchhalterka]

… kuchár/kuchárkaкухар/кухарка [kuchar/kucharka]

… inžinier/inžinierkaінженер/інженерка [inžener/inženerka]

… lekár/lekárkaлікар/лікарка [likar/likarka]

… zdravotná sestraмедсестра [medsestra]

… elektrikár – електрик [elektryk]

… cukrár/cukrárkaкондитер/кондитерка [kondyter/kondyterka]

… hudobník/hudobníčkaмузикант/музикантка [muzykant/muzykantka]

… mechanik – механік [mechanik]

… čašník/čašníčkaофіціант/офіціантка [oficiant/oficiantka]

… prekladateľ/prekladateľkaперекладач/перекладачка [perekladač/perekladačka]

… kaderník/kaderníčkaперукар/перукарка [perukar/perukarka]

… pekár/pekárkaпекар/пекарка [pekar/pekarka]

… upratovač/upratovačkaприбиральник/прибиральниця [prybyralnyk/prybyralnycia]

… predavač/predavačkaпродавець/продавчиня [prodavec’/prodavčynia]

… šofér/šoférkaводій/водійка [vodij/vodijka]

… vojak/vojačkaсолдат/солдатка [soldat/soldatka]

… zubár/zubárkaстоматолог/стоматологиня [stomatoloh/stomatolohynia]

… učiteľ /učiteľkaвчитель/вчителька [učytel/učytelka]

… farmár/farmárkaфермер/фермерка [fermer/fermerka]

… právnik/právničkaюрист/юристка [juryst/jurystka]

Hľadám prácuЯ шука́ю робо́ту [Ja šukaju robotu]

Nemám prácuЯ безробі́тний [Ja bezrobitnyj]

Som na materskejЯ в декре́ті [Ja v dekreti]

Máte prac. skúsenosti?У вас є до́свід? [U vas je dosvid?]

Kde ste pracovali?Де ви працюва́ли? [De vy praciuvaly?]

Pracoval/a som…Я працював/працювала [Ja praciuvav/praciuvala…]

… vo firmeна фірмі [na firmi]

… v obchodeв магазині [v mahazyni]

… v továrniна заводі/фабриці [na zavodi/fabryci]

… na stavbeна будівництві [na budivnyctvi]

… v nemocniciв лікарні [v likarni]

… v reštauráciiв ресторані/кафе [v restorani/kafe]

… Mala som svoju firmuмала власну фірму [Ja mala vlasnu firmu]

 


Problémy

Minulo sa mi palivoУ ме́не закінчи́лось пальне́ [U mene zakinčylos‘ palne]

Pokazilo sa mi autoМоя́ маши́на полама́лася [Moja mašyna polamalasia]

Ukradli mi autoУ ме́не вкра́ли маши́ну [U mene vkraly mašynu]

Kde si môžem opraviť auto?Де мо́жна відремонтува́ти маши́ну? [De možna vidremontuvaty mašynu?]

Mám…У ме́не… [U mene]

… defektпроби́те ко́лесо [probyte koleso]

… vybitú batériuсів акумуля́тор [siv akumuliator]

… pokazený motorнеспра́вний мото́р [nespravnyj motor]

V mojej izbe nefunguje…У ме́не в кімна́ті не працю́є… [U mene v kimnati ne praciuje…]

… sprcha – душ [duš]

… klíma – кондиціоне́р [kondycioner]

… kúrenie – опа́лення [opalennia]

… chladnička – холоди́льник [cholodylnyk]

… zástrčka – розе́тка [rozetka]

Kde si môžem kúpiť sim kartu? – Де мо́жна купи́ти сім-ка́рту? [De možna kupyty sim kartu?]

Je to veľmi súrne (dôležité)Це ду́же терміно́во (важли́во) [Ce duže terminovo (važlyvo)]

Ako dlho musím čakať?Як до́вго потрі́бно чека́ти? [Jak dovho potribno čekaty?]

Kde si môžem kúpiť lístky?Де я мо́жу купи́ти квитки́? [De ja možu kupyty kvytky?]

Aké je heslo na wifi?Яки́й паро́ль до вайфа́ю? [Jakyj parol do vajfaju?]

Kde si môžem nechať veci? – Де я мо́жу залиши́ти свої́ ре́чі? [De ja možu zalyšyty svoji reči?]

Kde môžem zaparkovať? – Де тут мо́жна припаркува́тися? [De tut možna pryparkuvatysia?]

Prosím, zavolajte…Ви́кличте, будь ла́ска… [Vyklyčte, buď laska…]

… pohotovosťшвидку́ допомо́гу [švydku dopomohu]

… políciuполі́цію [policiju]

pokutaштраф [štraf]

Pozor!Обере́жно! [Oberežno!]

 


Informácie

Kam idete?Куди́ ви йдете́ (ї́дете)? [Kudy vy jdete (jidete)?]

Kedy vyrážate?Коли́ ви виїжджа́єте? [Koly vy vyjiždžajete?]

Kam chcete dôjsť?Куди́ ви хочете дої́хати? [Kudy vy chočete dojichaty?]

Kde si môžem zmeniť peniaze?Де мо́жна обміня́ти валю́ту? [De možna obminiaty valiutu?]

Kde je najbližšíДе найбли́жчий… [De najblyžčyj]

… bankomatбанкома́т [bankomat]

… zmenáreňобмі́нник [obminnyk]

… obchodмагази́н [mahazyn]

… stanicaвокза́л [vokzal]

… parkingстоя́нка [stojanka]

… benzínkaзапра́вка [zapravka]

Kedy je otvorené…? Коли́ працю́є…? [Koly praciuje…?]

Choďte rovnoІді́ть пря́мо [Idiť priamo]

Choďte vľavo/vpravoПоверні́ть налі́во/напра́во [Povernit‘ nalivo/napravo]

Otočte sa späťПоверні́ться наза́д [Povernit’sia nazad]

Choďte… Іді́ть… [Idit‘]

… pešoпі́шки [pišky]

… po križovatkuдо перехре́стя [do perechrestia]

… po priechod pre chodcovдо пішохі́дного перехо́ду [do pišochidnoho perechodu]

… horeвго́ру [vhoru]

… doleвниз [vnyz]

To je ďaleko/blízkoЦе дале́ко/бли́зько [Ce daleko/blyz’ko]

Vľavoзлі́ва [zliva]

Vpravoспра́ва [sprava]

Dá sa tam dôjsť…Ви мо́жете дої́хати… [Vy možete dojichaty…]

… autobusomавто́бусом [avtobusom]

… električkouтрамва́єм [tramvajem]

Musíte…Ви пови́нні… [Vy povynni…]

… vystúpiť na zastávkeви́йти на зупи́нці [vyjty na zupynci]

… prestúpiť naзроби́ти переса́дку [zrobyty peresadku]

… označiť lístokзакомпостува́ти квито́к [zakompostuvaty kvytok]

… zaplatiť za cestuзаплати́ти за прої́зд [zaplatyty za projizd]

Aká je ďalšia zastávka?Яка́ насту́пна зупи́нка? [Jaka nastupna zupynka?]

 


Zdravie

Potrebujem lekára…Мені́ потрі́бен лі́кар… [Meni potriben likar…]

… chirurgaхіру́рг [chirurh]

… zubáraстомато́лог [stomatoloh]

… laryngológaлор [lor]

… internistuтерапе́вт [terapevt]

… ortopédaортопед; [ortoped]

… traumatológaтравматолог [travmatoloh]

… psychológaпсихолог [psycholoh]

… kardiológaкардіо́лог [kardioloh]

Kde je najbližšia/najbližší…Де найбли́жча/найбли́жчий… [De najblyžča/najblyžčyj…]

… lekáreň?апте́ка? [apteka?]

… zubná ambulancia?стоматологі́чний кабіне́т? [stomatolohicznyj kabinet?]

… poliklinika?поліклі́ніка? [poliklinika?]

… nemocnica?ліка́рня? [likarnia?]

anestéziaзнебо́лювання [zneboliuvannia]

operáciaопера́ція [operacija]

Previazať ranuПерев’язати ра́ну [Pereb’jazaty ranu]

Zlomená rukaПерело́м ру́ки [Perelom ruky]

Udrel/a som saЯ вда́рився/вда́рилась [Ja vdaryvsia/vdarylas‘]

Vyvrtol/la som si nohuЯ ви́вихнув/ви́вихнула но́гу [Ja vyvychnuv/vyvychnula nohu]

Spadol/la somЯ впав/впа́ла [Ja vpav/vpala]

Čo vás bolí?Що у вас боли́ть? [Ščo u vas bolyt‘?]

Odkedy to máte?Відко́ли у вас це? [Vidkoly u vas ce?]

Ako sa cítite?Як ви себе́ почува́єте? [Jak vy sebe počuvajete?]

Som chorý/choráЯ хво́рий/хво́ра [Ja chvoryj/chvora]

unavený/unavenáви́снажений/ви́снажена [vysnaženyj/vysnažena]

Som tehotnáЯ вагі́тна [Ja vahitna]

Otrávil/a som saЯ отруївся/отруїлась [Ja otrujivsia/otrujilas‘]

Prechladol/la som – Я просту́джений/просту́джена [Ja prostudženyj/prostudžena]

Mám teplotuУ ме́не висо́ка температу́ра (гярячка) [U mene vysoka temperatura (hariačka)]

Bolí ma…У ме́не боли́ть… [U mene bolyť’…]

… hrdloго́рло [horlo]

… hlavaголова́ [holowa]

… srdceсе́рце [serce]

… žalúdokшлу́нок [šlunok]

… zub зуб [zub]

Mám…У ме́не… [U mene… ]

… kašeľка́шель [kašeľ]

… upchatý nosне́жить [nežyť]

Mám alergiu na…У ме́не алергі́я на… [U mene alerhija…]

 


Nájom a bývanie

Chcel/a by som si prenajať izbu…Я хо́чу зня́ти кімна́ту… [Ja choču zniaty kimnatu…]

Chcela by som prenajať izbu…Я хо́чу зда́ти кімна́ту… [Ja choču zdaty kimnatu…]

kľúč(e)ключ(і) [kliuč(i)]

zmluva o nájmeдо́говір оре́нди [dohovir orendy]

príliš drahéна́дто до́рого (задо́рого) [nadto doroho (zadoroho)]

zálohaава́нс [аvans]

Kedy si môžem prebrať byť?Коли́ мо́жна подиви́тися кварти́ру? [Koly možna podyvytysia kvartyru?]

Kedy sa môžem nasťahovať?Коли́ мо́жна всели́тися? [Koly možna vselytysia?]

platba za energie (elektrina, voda, kúrenie, telefón, internet)комуна́лка (електроене́ргія, вода́, опа́лення, телефо́н, Інтерне́т) [komunalka (elektroenerhija, voda, opalennia, internet)]

internátгурто́житок [hurtožytok]

budovaбуди́нок [budynok]

izba кімна́та [kimnata]

spálňaспа́льня [spalnia]

obývačka віта́льня [vitalnia]

kuchyňaку́хня [kuchnia]

toaleta туале́т [tualet]

kúpeľňaва́нна кімна́та [vanna kimnata]

balkónбалко́н [balkon]

posteľлі́жко [ližko]

oknoвікно [vikno]

výťahліфт [lift]

práčkaпра́льна маши́на [pralna mašyna]

chladničkaхолоди́льник [cholodylnyk]

plynový/elektrický sporákга́зова/електри́чна плита́ [hazova/ełektryčna plyta]

prízemieпе́рший по́верх [peršyj poverch]

prvé poschodieдру́гий по́верх [druhyj poverch]

majiteľ bytuвла́сник житла́ [vlasnyk žytla]

spolubývajúciспівме́шканець [spivmeškanec‘]

 


Čísla

1один [odyn]

2два [dva]

3три [try]

4чотири [čotyry]

5п’ять [piať]

6шість [šisť]

7сім [sim]

8вісім [visim]

9дев’ять [deviať]

10десять [desiať]

11одинадцять [odynadciať]

12дванадцять [dvanadciať]

13тринадцять [trynadciať]

14чотирнадцять [čotyrnadciať]

15п’ятнадцять [piatnadciať]

15шістнадцять [šistnadciať]

17сімнадцять [simnadciať]

18вісімнадцять [visimnadciať]

19дев’ятнадцять [deviatnadciať]

 

20двадцять [dvadciať]

30тридцять [trydciať]

40сорок [sorok]

50п’ятдесят [piatdesiat]

60шістдесят [šistdesiat]

70сімдесят [simdesiat]

80вісімдесят [visimdesiat]

90дев’яносто [devianosto]

100сто [sto]

Výslovnosť шістна́дцять, шістдеся́т і пʼятдеся́т sa zjednodušuje: шістна́дцять [stn -> sn], шістдеся́т [std -> sd -> zd], пʼятдеся́т [td -> d]. V číslach 9 -20 a 30 na konci píšeme -ь a poslednú spoluhlásku píšeme mäkko.

200двісті [dvisti]

300триста [trysta]

400чотириста [čotyrysta]

500п’ятсот [piatsot]

600шістсот [šistsot]

700сімсот [simsot]

800вісімсот [visimsot]

900дев’ятсот [deviatsot]

1 000тисяча [tysiača]

Tieto číslovky (okrem 200) tvoríme pomocou koncovky -ста (300, 400) alebo -сот (500-900). Výslovnosť číslovky шістcо́т sa zjednodušuje [sts -> s:]: [шіс:от]. Číslovka ти́сяча je ženského rodu.

Zvukové ukážky výslovnosti nájdete tu.

Foto N – Vladimír Šimíček

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Knihy

Vojna na Ukrajine

Українською/Po ukrajinsky

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie