Texaský masaker na základnej škole „Boh, rodina a komunita“ nie je fráza, regulácia zbraní nie je od čerta

Správy o streľbe na školách v USA sú, žiaľ, pomerne časté, a preto hrozí, že (cynicky povedané) ľuďom, ktorí sledujú správy, zovšednejú. No utorkový masaker na základnej škole v texaskom mestečku Uvalde opäť raz šokoval svet pre množstvo i vek obetí.

Salvador Ramos, ktorý údajne dosiahol osemnásť rokov len osem dní pred útokom, zastrelil dve učiteľky a 19 detí vo veku 9 až 11 rokov. Ďalších asi 15 ľudí bolo zranených.

Z útržkov správ, ktoré boli zverejnené počas stredy, sa dá zložiť len neúplný a predbežný obraz. No vyzerá to tak, že Ramos sa pohádal so starou mamou, u ktorej býval, lebo pre časté absencie hrozilo, že nedokončí strednú školu. Svoju babku strelil do tváre, vzal si jej automobil spolu so zbraňami, ktoré si kúpil po narodeninách, a vybral sa k základnej škole.

Už pred ňou sa vraj dostal do prestrelky s policajtmi, no podarilo sa mu dostať do školy, kde sa zabarikádoval v najbližšej triede a začal strieľať po učiteľkách i deťoch. Napokon zrejme Ramosa zastrelil člen privolanej taktickej jednotky pohraničnej stráže (Uvalde sa nachádza blízko hraníc s Mexikom).

Uvedený obraz zrejme doplnia najbližšie dni. S motívom by mohla pomôcť páchateľova babka, ak svoje zranenie prežije. Strelec mal podľa správ o ňom rečovú chybu, pre ktorú ho vraj spolužiaci často šikanovali. Svoj čin údajne avizoval dopredu na sociálnych sieťach.

Demokrati proti republikánom

Reakcie americkej verejnosti sa vzhľadom na silnú politickú polarizáciu rozdelili predvídateľným spôsobom: prezident Joe Biden a politici Demokratickej strany začali emotívne volať po silnejšej regulácii strelných zbraní.

Republikáni naproti tomu nereagovali len „sústrasťou a modlitbami“, ako sa im podsúvalo na sociálnych sieťach. No ich návrhy boli skôr o posilnení bezpečnosti škôl, ktoré by mali byť zabezpečené podobne ako banky, najlepšie s ozbrojenou ochrankou.

Konzervatívna televízia Fox News oslovila včera viacero respondentov v súvislosti s masakrom a často sa medzi nimi opakovala výčitka, že Bidenova administratíva poskytla 40 miliárd dolárov na obranu Ukrajine a zatiaľ školy v samotných Spojených štátoch nie sú zabezpečené pred vyšinutými strelcami. Konštruktívnejšie hlasy navrhovali využiť na posilnenie zabezpečenia škôl nevyužité peniaze z covidovej vládnej pomoci.

Slovenský konzervatívec nemá dôvod obhajovať posadnutosť konzervatívnych Američanov druhým ústavným dodatkom, ktorý im garantuje právo vlastniť a nosiť zbraň. Naša zákonná zbraňová úprava vyzerá byť v poriadku, a keď sa Slováci z času na čas sťažujú na pomery u nás, málokedy je dôvodom, že by sme sa v uliciach našich miest a obcí nemohli cítiť bezpečne.

Rozumná regulácia prístupu k strelným zbraniam nie je od čerta. A Washington s Jeffersonom by sa určite neobrátili v hrobe, keby sa v Texase dali niektoré strelné zbrane kúpiť napríklad až od 21 rokov alebo keby zákon obmedzil predaj niektorých druhov zbraní úplne.

Existujú štúdie (pozri TU a TU), ktoré potvrdzujú, že zákonná regulácia či niektoré jej druhy dokážu znížiť počet úmrtí spôsobených strelnými zbraňami. No jestvujú tiež názory, že od toho netreba čakať zázraky. Ramos údajne nemal kriminálnu minulosť a o prípadnom predchádzajúcom psychiatrickom liečení takisto nebolo nič známe. Ak by niekto skúmal, či je na základe svojej minulosti nespôsobilý vlastniť strelnú zbraň, možno by nič nenašiel.

Otázne je, či by Ramos svoj čin spáchal, aj keby sa mu k strelnej zbrani dostávalo ťažšie. Možno by školu napadol, no jeho útok by bol menej krvavý.

V roku 2020 zaútočil 22-ročný Ivan Č. na učiteľov a žiakov spojenej školy vo Vrútkach. Nožom zabil zástupcu riaditeľky a zranil školníka, učiteľku i dvoch žiakov. Na úteku ho zastrelili policajti. Aj u neho bolo ako možný motív útoku uvádzané šikanovanie pre rečovú chybu a rázštep pery.

Kultúra zbraní je kultúra

V Spojených štátoch pripadá na 100 obyvateľov 120 zbraní. Inak povedané, v obehu je väčšie množstvo zbraní, než je Američanov. Aj keby federálna vláda masívne obmedzila legálny obchod so zbraňami, ťažko by eliminovala zbrane, ktoré už v spoločnosti kolujú. Iste, vláda by mohla pristúpiť k ich výkupu, ako sa to pred pár rokmi spravilo v Austrálii. No mnohí Američania by sa zbraní vzdali len cez svoju mŕtvolu.

Kultúra zbraní je totiž kultúra a tá sa mení najťažšie. Súvisí možno tak trochu s tým, ako bola Amerika osídlená prišelcami z Európy: tí sa jednak museli pri prenikaní na západ brániť Indiánom a jednak lotrom vo vlastných radoch, keďže oficiálne právo a poriadok dochádzalo za osadníkmi s určitým posunom. Ide zrejme o vec, ktorá sa týka väčšiny amerického svetadiela.

Vždy keď v USA dôjde k vyčíňaniu takéhoto osamelého strelca, médiá pripomenú, že Spojené štáty sa počtom usmrtení strelnými zbraňami absolútne vymykajú ostatným vyspelým krajinám. Na druhej strane USA v tomto smere úplne zapadajú do svojho geografického kontextu, ktorým je svetadiel Amerika (s výnimkou Kanady a Čile).

Krajiny ako Mexiko, Brazília, Kolumbia alebo socialistická Venezuela, kde je násilná kriminalita absolútne katastrofálna, majú veľmi prísne zákonom regulovanú držbu strelných zbraní. No miera usmrtení spáchaných strelnou zbraňou je v nich porovnateľná alebo vyššia než v prípade USA. Ako je to možné? Nuž, gangy či drogové kartely sa o zbraňové zákony nestarajú.

Úlohu zrejme zohráva aj spoločenská súdržnosť či stupeň dôvery medzi cudzími ľuďmi navzájom. Japonsko alebo Južná Kórea vraždy strelnými zbraňami takmer nepoznajú. Ide však o veľmi homogénne spoločnosti. Nepotrebujete sa ozbrojovať, keď môžete dôverovať svojmu susedovi, lebo predpokladáte, že je vo svojej podstate veľmi podobný ako vy. Naproti tomu USA majú s porovnateľne alebo ešte viac násilnými spoločnosťami Latinskej Ameriky spoločné to, že sú veľmi heterogénne etnicky i sociálne.

Preto nie je vôbec od veci, keď konzervatívni komentátori ako Rod Dreher po masakri v Uvalde hovoria aj o prenikavom probléme nihilizmu v americkej spoločnosti alebo že texaský republikánsky kongresman Ronny Jackson volá po trojnožke „Boh, rodina, komunita“ ako po súčasti riešenia. Je za tým dôležité hľadanie toho, čo by malo rozbitú spoločnosť spájať, pretože všetci potrebujeme niekam patriť a niečomu veriť.

Ak sú prvotné informácie pravdivé, Salvador Ramos mohol mať pocit, že ho jeho komunita odvrhla (šikanovanie v škole). Doma zrejme zažil rozvrátené pomery – jeho matka údajne užívala drogy a o otcovi nie je nič známe.

Jeho čin to rozhodne neospravedlňuje, ale zjavne išlo o nešťastného mladého muža, ktorý nemal kam patriť a nemal nič konštruktívne, čomu by mohol veriť.