O treťom článku talianskej ústavy Mnoho reflektorov, no málo reflexie v školských témach

Mediálnu pozornosť si získal príbeh opisujúci fínsku matku pohoršenú zo žalostného stavu talianskeho školstva, ktorá po dvoch mesiacoch berie svoje deti preč a radšej sa s nimi sťahuje do Španielska, alebo aj príbeh o školskej pracovníčke dochádzajúcej každý deň za prácou medzi Milánom a Neapolom, či ten o postrelenom učiteľovi, alebo o žiakoch, ktorí musia užívať sedatíva pred tým, než si napíšu písomku...

Téma školy dokáže preraziť do verejnej mienky zvyčajne len vtedy, keď (často zmanipulované) správy nachytajú „klikbajty“.

Výsledok? Mnohé svetlá reflektorov, no málo reflexie, žiadny odraz do reálneho sveta, žiadna zmena.

Preto som vybral úryvky zo štyroch listov, ktoré som nedávno dostal a ktoré namiesto toho ukazujú obyčajný život bez svetla reflektorov, ktorý však viac ako kedykoľvek predtým si žiada, ba až kričí o konkrétnu pomoc, o neodkladnú reformu našich škôl.

Potom pravdepodobne pôjdem na ďalší inštitút, dostanem nové triedy, kolegov...Zdieľať

1. Dočasne zastupujúca učiteľka: „Učím na strednej škole alebo skôr nie: kde ma hodia, tam pristanem! Tento rok som mala zmluvu na tzv. odloženú stoličku (miesta, ktoré nie sú trvalo pridelené pre byrokratické kontroverzie a sú pokryté dočasnými náhradníkmi, pozn. red.), ale pred dvoma týždňami som zostala doma. Dúfajme, že ďalšie čakanie bude krátke. Potom pravdepodobne pôjdem na ďalší inštitút, dostanem nové triedy, kolegov... Ale čo som medzitým zasiala? Kde je kontinuita vzdelávania? V koši, na počesť ministerského algoritmu (metóda prideľovania stálych učiteľských miest, pozn. red.). Ale čo bude z G., ktorý sa po hodinách vyučovania v polospánku rozhodne napísať mi, že sa cíti divne, pretože si myslí, že nie je schopný pociťovať žiadne emócie? Možno G. nepotrebuje žiadne pokarhanie alebo disciplinárnu poznámku, v ktorej sa uvádza, že ,žiak na hodine spí‘. Možno si G. myslí, že nie je schopný pociťovať emócie, pretože mu nikto nikdy nevysvetlil, čo sú to emócie.“

„Možno si myslí,‟ pokračuje list, „že je emocionálne dysfunkčný, pretože aj keď nájde učiteľku, ktorá sa mu pozerá do očí, zrazu je zameniteľná s nejakým iným (sub)/ob-jektom a zmizne bez toho, aby vedela vysvetliť, prečo k tomu došlo. Azda to je ten dôvod, prečo G. nič nezaujíma, alebo je to len jeho chyba? Čo sa mňa týka, tak dúfajme, že sa z toho nejako vyhrabem, ale predovšetkým dúfajme, že G. nájde iné láskavé pohľady.“

Tri mesiace školy sú vyhodené von oknom, akoby profesori boli pešiaci a deti čísla.Zdieľať

2. Matka: „Som reprezentantka rodičov v jednej triede žiakov strednej školy. Chcela by som vás upovedomiť o tom, čo sa v tomto čase stalo v škole môjho syna a iste aj v mnohých ďalších: nečakaná a náhla zmena učiteľa. Myslím, že ani netreba pripomínať zmätok detí a rodičov: školský program (osnovy) sa dávno začal a skonsolidoval, no výchovno-vzdelávací vzťah sa náhle prerušil pre absurdné a nemilosrdné byrokratické nariadenia. Možno si nie všetci na vysokých miestach pamätajú, že škola sa začína v septembri a že deti sa musia dostaviť načas. No učitelia prídu, len keď ich zavolajú. Tri mesiace školy sú vyhodené von oknom, akoby profesori boli pešiaci a deti čísla.“

Dúfal som, že už viac nebudem potrebovať finančnú výpomoc od svojich rodičov.Zdieľať

3. Učiteľ: „V máji som úspešne prešiel písomným testom v rámci riadneho výberového konania pre udelenie stáleho učiteľského miesta. Potom prešlo ďalších päť mesiacov, než som mohol pristúpiť k ústnej skúške: vyhodili ma do pol hodiny! Tisícosemsto sekúnd (vypracovanie prednášky na náhodne vybranú tému, pozn. red.) stačilo na to, aby ma posúdili ako nespôsobilého na prácu, ktorú som vykonával už štyri roky. Na druhý deň ráno som však už znova bol v škole a pokračoval som v práci, hoci pred pár hodinami som bol pre jej vykonávanie vyhlásený za nespôsobilého. Dúfal som, že už viac nebudem potrebovať finančnú výpomoc od svojich rodičov, no namiesto toho sa všetko zrútilo, ako aj moja nádej na menej neistú budúcnosť! Stále mám prácu, ktorá bude trvať (už po niekoľkýkrát) až do konca pedagogickej činnosti, ale možno sa tentoraz naozaj skončí, pretože je ťažké stráviť letné mesiace nečinnosťou a len dúfať, že v septembri si ma počítačový algoritmus niekde zavolá a opäť raz na neurčito.“

Škola je dnes otázkou šťastia, ak sa dieťaťu ,pošťastia‘ takíto učitelia, môže dokonca začať nenávidieť aj samo seba.Zdieľať

4. Pár s dcérou: „Zapísali sme ju do prvého ročníka vyššej strednej školy na jednom štátnom inštitúte, ktorý sa umiestnil na popredných miestach v rebríčku škôl. Na triednej schôdzke nám učitelia povedali, že chcú vytriediť zo žiakov tých najlepších. Tí, ktorým sa to nepodarí, budú do konca školského roka vonku: je to čisto fyziologické, prirodzený výber. Som lekár a tento fyziologický jav mi pripadá dosť patologický: je škola len akousi filtračnou mašinériou? Šancu uspieť a prejsť sitom majú len šikovné hlavičky a ostatní majú byť naozaj skartovaní ako odpad? Na pohovore pre dve nedostatočné známky len po mesiaci školskej dochádzky našu dcéru učiteľka opísala takto: ,nezrelá, povrchná, hotová katastrofa... a ktovie, ako sa jej darí v ostatných predmetoch.‘“

Snažili sme sa jej povedať, že má dobré výsledky, ale nič. Je to hĺbavé dievča obdarené emocionálnou inteligenciou, ktoré si vybralo túto cestu, pretože sa chce venovať psychológii. Na základnej a strednej škole ju mali učitelia radi, stala blízko pri spolužiakoch, keď mali ťažkosti akéhokoľvek druhu, hravo riešila konflikty a prinášala všade pokoj. Kto je teda to ,nezrelé a povrchné‘ dievča? Po jednom mesiaci sa už prepravná nádoba (známky) mýli s obsahom (moja dcéra). Takto učiteľ vzbudzuje lásku a záujem o svoj predmet? Alebo azda úzkosť z prirodzeného výberu, aby sa škola udržala vysoko v rebríčku stredných škôl, zatemňuje myseľ danej učiteľky? Sme ďaleko od školy, ktorá objavuje talenty žiakov, rozvíja ich mysle, podporuje ich kritické schopnosti. Škola je dnes otázkou šťastia, ak sa dieťaťu ,pošťastia‘ takíto učitelia, môže dokonca začať nenávidieť aj samo seba.“

Bez kvalitnej školy, ktorá bude dostupná pre všetkých a ktorá bude zverená ozajstným učiteľom, nebude možné dôjsť k plnému rozvoju ľudskej osobnosti.Zdieľať

Čo ukazujú tieto listy? Jednoducho dosvedčujú, že ekosystém, ktorý je potrebný na to, aby každý z nich prosperoval prostredníctvom autentických a stabilných vzťahov v priebehu času, nefunguje, ak je zverený slepým digitálnym mechanizmom, neefektívnej byrokracii a ľuďom, ktorí sa o tieto vzťahy nemôžu alebo nedokážu postarať.

Dúfam, že tieto svedectvá (dostávam z nich denne niekoľko) môžu poslúžiť ministrovi a vedúcim odborov na neodkladnú reformu prostredia, od ktorého závisí kvalita školy: formácia, prijímanie, overovanie a oceňovanie výchovno-vzdelávacích a didaktických schopností učiteľov (nejde o charizmu, empatiu alebo šťastie, ale o profesionalitu), inak je článok 3 našej ústavy len rétorikou: „Povinnosťou republiky je odstraňovať prekážky hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré účinným obmedzovaním slobody a rovnosti občanov bránia plnému rozvoju ľudskej osobnosti a účinnej účasti všetkých pracujúcich na politickom, hospodárskom a sociálnom usporiadaní krajiny.“

Bez kvalitnej školy, ktorá bude dostupná pre všetkých a ktorá bude zverená ozajstným učiteľom, nebude možné dôjsť k plnému rozvoju ľudskej osobnosti, a teda ani ku skutočnej účasti na živote.

Práve toto je tá naliehavá úloha našej republiky.