Astronómom sa podaril nezvyčajný úlovok, v kozme objavili doteraz najbližší pár supermasívnych čiernych dier. Prekvapivejšia je ale skutočnosť, že sa jedna k druhej približujú a hrozí ich kolízia, informuje portál SPACE.

Tak blízko a zároveň tak ďaleko

Nový pár supermasívnych čiernych dier sa nachádza v galaxii NGC 7727, ktorá je od Zeme vzdialená asi 89 miliónov svetelných rokov. Pochopiteľne to nie je vôbec blízko, no ako vysvetľuje SciTechDaily, pôvodný rekord tak tento pár prekonal až o 470 miliónov svetelných rokov.

Tieto dve čierne diery sú od seba navzájom vzdialené len 1 600 svetelných rokov a mieria jedna k druhej. Menšia z nich kedysi zrejme patrila inej galaxii, ktorá sa s NGC 7727 zrazila pred miliardami rokov.

ESO/Voggel et al./Hubble

Výskumný tím astronómov vypočítal, že hrozí kolízia týchto dvoch čiernych dier a dôjde k nej o asi 250 miliónov rokov, pričom vytvoria ešte väčšiu čiernu dieru. Zatiaľ sú však tiché a práve preto ich astronómovia našli až teraz, len vďaka rýchlemu pochybu ich okolitých hviezd, píše New Scientist.

Skutoční vesmírni giganti

Obe sa nachádzajú v okolí jadra galaxie a tá väčšia dosahuje hmotnosť až 154 miliónov Sĺnk, kým tá menšia „len“ asi 6,3 miliónov hmotností Slnka. Ide o vôbec prvý krát, čo dokázali vedci zmerať hmotnosť takejto supermasívnej čiernej diery pomocou obežných dráh v jej okolí, informuje ESO. Vedci si ale myslia, že ani trieda supermasívnych čiernych dier nie je tá najväčšia.

„Náš objav napovedá, že tam vonku môže existovať oveľa viac takýchto relikvií galaktických zrážok a môžu skrývať množstvo obrovských čiernych dier, ktoré stále čakajú na svoj objav,“ objasňuje Karina Voggel, astronómka zo Štrasburského observatória vo Francúzsku.

AlexAntropov86 / Pixabay

Vedci zároveň očakávajú, že hľadanie takýchto skrytých párov supermasívnych čiernych dier naberie spád po tom, čo ESO postaví svoje observatórium ELT (Extremely Large Telescope) v Atakamskej púšti v Čile. Tento objav je podľa nich len začiatok.

Stále o nich dosť nevieme

Na objav tohto páru, ktorému hrozí kolízia, použil tím odborníkov dáta z observatória v Čile a z Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktorý nedávno začal čeliť ďalším problémom so svojim starnúcim hardvérom.

Čierne diery pritom ostávajú aj naďalej zdrojom fascinácie a množstva otázok, ktoré vedci zatiaľ nedokážu zodpovedať. Ich priame pozorovanie je navyše extrémne ťažké, keďže väčšinou svetlo pohlcujú a nie je možné ich vidieť, ak práve nepohlcujú hmotu.

Ilustrácia čiernej diery s korónou a zdrojom RTG žiarenia. NASA/JPL-Caltech

Zmýlili sme sa tak aj v prípade úplne prvej objavenej čiernej diery, ktorá je podľa nových meraní väčšia asi o polovicu. Dosahuje tak hmotnosť 21 Sĺnk a v porovnaní s dnešným párom supermasívnych čiernych dier je tak v podstate miniatúrna.