Implantát vyvinuli výskumníci na Northwestern University v USA, ktorí sa snažili preprogramovať neuróny v mozgu myši, aby si mohla vytvoriť „okamžitú väzbu“ s inou myšou.
Pokrok je výsledkom ultraminiatúrnej technológie bez batérií súvisiacej s optogenetikou, metódou riadenia neurónov prostredníctvom svetla. Štúdia zverejnená v časopise Nature Neuroscience mala za cieľ skúmať sociálne interakcie v rámci skupiny zvierat.
Čítajte aj Slovenská strela vstala z mŕtvych
Tenké, ohybné implantáty nebránili myšiam, aby „vyzerali normálne a správali sa normálne v realistických podmienkach“ bez toho, aby sa zaplietali do množstva pripojených káblikov. Keď boli myši fyzicke tesne pri sebe, výskumníci aktivovali skupinu neurónov v oblasti mozgu spojenej s exekutívnymi funkciami vyššieho rádu, čím ich prinútili zvýšiť frekvenciu a dĺžku vzájomných sociálnych interakcií.
Vedci boli tiež schopní myši deprogramovať, aby sa okamžite prestali medzi sebou kamarátiť a ich interakcie sa vrátili do normálu.
„Vôbec sme si nemysleli, že toto bude fungovať,“ hovorí Yevgenia Kozorovitská, neurobiologička na Northwestern University, ktorá experiment navrhla. „Podľa dostupných informácií ide o prvé priame vyhodnotenie dlhodobej hypotézy o neurálnej synchrónii pri sociálnom správaní.“
Čítajte aj Štúdia: Kombinácia vakcín zvyšuje výskyt dočasných vedľajších účinkov
Existuje nádej, že výskum povedie k ďalším prelomovým zisteniam na poli optogenetiky, ktoré umožnia výskumníkom zamerať sa na špecifické neuróny v ľudskom mozgu a prostredníctvom ich modifikácie by teoreticky mohli využiť vonkajšie svetlo na kontrolu mozgovej aktivity.
„Znie to ako sci-fi, ale je to neuveriteľne užitočná technika. Optogenetika by sa mohla jedného dňa využívať pri liečbe slepoty alebo paralýzy,“ dodáva profesorka Kozorovitská na serveri independent.co.uk.