Pripravuje reportáže zo Slovenska a články z oblasti histórie, záhad, náboženstiev a iných zaujímavých spoločenských či kultúrnych fenoménov.  Venuje sa aj sociálnym a vzťahovým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov

Monika Mikulcová

Istrijské legendy hovoria o upíroch, čarodejniciach aj početných obroch, ktorí obývali tunajšie mestá. Dokonca vraj na chorvátskom stredovekom hrade ukryl zlato známy pirát kapitán Henry Morgan, keď unikal pred Angličanmi. Ak však chceme nájsť skutočné istrijské poklady, nemusíme si pomáhať ríšou fantázie. Stačí zostať nohami pevne na zemi a odovzdať sa všetkým krásam, chutiam a vôňam, ktoré Istria ponúka.
Magický polostrov netvoria len malebné mestá s&nbsp;bohatou históriou, pláže zaliate slnkom a&nbsp;relax pri mori. Na jeseň sa mení na gurmánsky raj s&nbsp;množstvom pôžitkov. Chorvátski lovci hľuzoviek sa tešia na zber najvzácnejšej odrody a&nbsp;svoju štedrú náruč otvárajú aj vinice a&nbsp;olivové háje. „Ľudia na Istrii majú s&nbsp;Talianmi spoločnú vášeň k&nbsp;dobrému jedlu a&nbsp;vínu. V&nbsp;spojení so soľou ťaženou v&nbsp;Portoroži a&nbsp;s&nbsp;morskými plodmi tu vzniká úžasná kombinácia chutí,“ opisuje Slovenka Alena Spišiaková, ktorá si ako obchodná riaditeľka dvoch prestížnych istrijských hotelov toto miesto zamilovala. „Kdekoľvek idete, prinesú vám lahodnú kávu a&nbsp;pochutnáte si na každom jedle. Naozaj je tu problém zle sa najesť,“ zdôrazní.

<h2>Istrijské zlato</h2>
Hovorí sa, že hľuzovky si buď obľúbite, alebo ich nemôžete ani cítiť. V&nbsp;mojom prípade to bola láska na prvé ochutnanie. Možno aj preto, že som ich chuť spoznala u&nbsp;nadšených hostiteľov, ktorí svoje hľuzovkové kráľovstvo v&nbsp;dedine Paladini už dlhé roky budujú s&nbsp;nesmiernym zanietením a&nbsp;láskou.
Keď v&nbsp;roku 1966 Ivan Rašpolič dal na radu kamaráta a&nbsp;začal s&nbsp;hľadaním vzácnych podzemných húb so špecifickou chuťou, jeho malá dcéra mu na potulkách rozľahlým Motovunským lesom robila spoločnosť. Čoskoro začali byť biele aj čierne hľuzovky z&nbsp;tejto oblasti považované za jedny z&nbsp;najkvalitnejších na Istrii. „Teraz na dlani držím päťsto eur,“ ukazuje nám asi desaťcentimetrovú hubu Radmila Karličová. Z&nbsp;dievčatka je päťdesiatročná žena, ktorá dnes rodinnému biznisu šéfuje. Dokonca bola prvou licenciovanou hľadačkou hľuzoviek v&nbsp;Chorvátsku.
Prečo je práve táto huba, ktorá na prvý pohľad pripomína hrudu hliny či hrboľatý zemiak, taká drahá? Má nezameniteľnú chuť a&nbsp;je jej málo. Zber jedinečnej plodiny má špecifické pravidlá. V&nbsp;niektorých krajinách hľadajú hľuzovky prasatá, Karličovci využívajú psy. Vzácnejšia je biela, ktorá rastie len od polovice októbra do polovice novembra, kým čiernu zbierajú počas celého roka. O&nbsp;týchto diamantoch kuchyne sa traduje, že majú afrodiziakálne účinky.
„Milujem svoju prácu,“ usmieva sa na nás Radmilina dcéra, 24-ročná Ivana. Práve sa vrátila z&nbsp;lesa. Kedysi chvíľu pôsobila v&nbsp;novinách v&nbsp;Záhrebe, teraz má na sebe hrubé maskáče a&nbsp;baganče od blata. Spolu s&nbsp;bratom Ivanom a&nbsp;manželom sú nadšenými „truffle hunters“. Na chvíľu sme sa nimi stali aj my. Aby sme zistili, čo všetko sa skrýva za hľadaním istrijského zlata, ako vzácne huby v&nbsp;Chorvátsku prezývajú, vzala nás nadšená lovkyňa hľuzoviek do Motovunského lesa. Aj takéto zážitky Karličovci ponúkajú turistom.

Do kufra naložili koterce s&nbsp;Candy, Leilou a&nbsp;Betty a&nbsp;o&nbsp;chvíľu už štvornohé chlpáče nadšene behajú medzi hustým porastom stromov. „S&nbsp;cvičením začíname, keď majú asi tri mesiace, hlavne so sučkami. Asi tri-štyri roky ich trénujeme. Do kuracieho mäsa pridávame hľuzovky, postupne zvyšujeme dávky a&nbsp;tak si navyknú na ich chuť a&nbsp;pach,“ vysvetľuje Ivana.
V&nbsp;lese musia byť manželia opatrní a&nbsp;mať chlpatých hľadačov stále pod dozorom, aby nájdenú hubu nezjedli. „Keď zbadáme, že zastali a&nbsp;začali hrabať, musíme ich hneď odtiahnuť,“ vysvetľuje mladý muž a&nbsp;lopatkou ryje v&nbsp;zemi na mieste, kde začala predtým kutrať Betty. Zatiaľ je to planý poplach, ale takmer po hodine sa dočkáme. Ivana vyloví zo zeme malú hrudku, ktorá má cenu niekoľkých stoviek eur.

<h2>Hľuzovka aj do tiramisu</h2>
Radmila sa rada zvŕta pri varení. Pripravila nám chutné špeciality, do ktorých pridala kulinársku pochúťku zemiakovitého tvaru. Ochutnali sme skvelé nátierky, praženicu aj olivový olej s&nbsp;hľuzovkou a&nbsp;čoraz viac sme si na arómu vzácnej huby zvykali. Rodina už niekoľko desaťročí dodáva „istrijské zlato“ do šesťsto reštaurácií v&nbsp;dvadsiatich štyroch krajinách sveta.
„Najdrahšie sú biele hľuzovky, ich cena sa šplhá až k&nbsp;tisícdvesto eurám za kilogram. Druhé miesto si drží hľuzovka čierna, ktorej cena dosahuje približne deväťsto eur za kilogram. Túto hľuzovku môžeme aj tepelne upravovať a&nbsp;pridávať do cestovín, rizota, k&nbsp;hydine, ale aj do omáčok, paštét alebo ju skombinovať s&nbsp;chuťou foie gras,“ vysvetlil nám šéfkuchár hotela Kempinski Adriatic Rajko Kosanovič. „S&nbsp;hľuzovkou sa pripravujú aj špeciálne dezerty. Napríklad pre pravý istrijský zážitok vyskúšajte tiramisu so smotanou ochutenou hľuzovkou,“ pridal jeden zo svojich tipov.
<h2>Bez vína neodídeš</h2>
Istrijské hľuzovky, prosciutto, lokálne syry, bohatý výber čerstvých rýb a&nbsp;morských plodov z&nbsp;Jadranského mora, domáce cestoviny či špargľa. Chute stredomorskej krajiny, v&nbsp;ktorej zanechali stopy Kelti, Rimania i&nbsp;Benátčania.
Na tomto polostrove sa však dobré jedlo bez lahodného nápoja bohov nezaobíde. Obľube sa teší najmä malvázia. Početné vinárstva ponúkajú ochutnávky, ktoré uspokoja tých najväčších labužníkov. Aj preto všade stretávame dvojice či skupiny turistov, ktorí obdivujú rozsiahle vinice a&nbsp;s&nbsp;ešte väčšou chuťou miestne vína degustujú.
Zamierime do chorvátskej dedinky Momjan, ktorá patrí k&nbsp;mestu Buje v&nbsp;severnej Istrii. Vinárstvo Kozlovič sa vyníma na kopci, z&nbsp;ktorého sa kocháme výhľadom na vinice Valle. Víta nás útla žena, majiteľka Antonella, a&nbsp;delí sa s&nbsp;nami o&nbsp;príbeh ich istrijských vín, ktorý sa začal písať v&nbsp;roku 1904. „Sme veľmi súdržná rodina a&nbsp;vinárstvu sa venuje už štvrtá generácia,“ upresní.
Začínali pestovať na pol hektári, dnes ich majú okolo tridsať. Nielen v&nbsp;okolí Buje, ale vlastnia aj vinohrady Santa Lucia pri Novigrade na západe Chorvátska. „Vždy sme sledovali rovnaký cieľ a&nbsp;usilovne na ňom pracovali s&nbsp;veľkým nasadením,“ priznáva, kým nás vedie priestormi, kde sa hrozno postupne mení na lahodný mok. Dva dni pred našou návštevou skončili zber bielych odrôd, ešte ich čakajú červené.
Napriek chladnému počasiu je v&nbsp;príjemnom prostredí vinárstva rušno. O&nbsp;riadenú ochutnávku niekoľkých druhov vín, doplnenú malými pokrmami, majú skupiny turistov veľký záujem. Odísť z&nbsp;Istrie bez fľaše dobrého vína by bol hriech. Aj Antonella má medzi vlastnými produktmi to svoje naj. „Santa Lucia, malvazia po mojen,“ usmeje sa naša hostiteľka.

<h2>Za olivami na veteránoch</h2>
Chorvátsko nie je súčasťou schengenského priestoru, ale do slovinskej Istrie sa presunieme bez problémov. Naša gurmánska cesta pokračuje smerom k&nbsp;Portoroži. V&nbsp;okolí dedinky Krkavče, mestskej časti Koper, a&nbsp;Lucanu pri Pirane sa bratia Lisjakovci starajú o&nbsp;rozľahlé olivové háje. Jeden z&nbsp;nich, Matej, nás vyzdvihol v&nbsp;meste prezývanom Slovinské Benátky na svojich neprehliadnuteľných starých fiatkách. V&nbsp;Pirane spôsobili malý rozruch a&nbsp;okoloidúci si ich obdivne prezerali a&nbsp;fotografovali. Viac ako desiatku veteránov pred niekoľkými rokmi zrenovoval, každý má inú farbu a&nbsp;zdobí ho emblém firmy. Vyzerajú ako zväčšené hračky a&nbsp;meno dostali po Matejovom štvorročnom synovi Oliverovi.
Lisjak Vintage Gourmet Tour, teda vyhliadková cesta na rozkošných veteránoch, je naozajstným dobrodružstvom. Nielenže sa na nás v&nbsp;mestečkách usmievali deti aj dospelí a&nbsp;kývali nám, ale vodiči nám ukázali vyhliadky s&nbsp;úchvatnou scenériou. V&nbsp;lisjakskom panstve v&nbsp;meste Koper sme už len načúvali Matejovmu rozprávaniu o&nbsp;tom, ako prémiový olej spracovávajú do štyroch hodín od zberu. A&nbsp;degustovali. Postupne sa nám na jazyku kĺzalo aspoň desať druhov najrozmanitejších olejov. Žasneme, ako firma, ktorá vznikla len pred jedenástimi rokmi, mohla svoje produkty dostať na stôl princom, prezidentom či do najprestížnejších reštaurácií. Dokonca si na ich olivovom oleji pochutnáva aj speváčka Madonna.
<h2>Soľ nad zlato</h2>
Nielen víno a&nbsp;olej, ale ešte čosi nesmie chýbať pri varení a&nbsp;stolovaní. „Soľ je more, ktoré sa nemohlo vrátiť späť na nebo,“ píše sa na etikete dózy s&nbsp;koreninou, ktorá je najčastejším suvenírom z&nbsp;tejto oblasti.
Doslova na soli vyrástla kedysi malá dedinka Portorož. Miesto, ktoré bolo osídlené už počas Rímskej ríše, je dnes súčasťou mesta Piran a&nbsp;jeho názov znamená prístav ruží. Účinky soli a&nbsp;morského vzduchu objavili benediktínski mnísi už v&nbsp;trinástom storočí. Ešte dnes tu nájdete slané pláne, na ktorých sa toto ochucovadlo ťaží.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/poznate-istrijske-zlato-teraz-dlani-drzim-patsto-eur-ukazuje-nam-vzacnu-hubu-radmila" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a></h3>
Ráz dedinky sa začal meniť až v&nbsp;devätnástom storočí, keď príjemná klíma učarovala viedenskej aristokracii. Na začiatku 20. storočia v&nbsp;zimnom sídle viedenských monarchov, z&nbsp;ktorého je dnes prestížny hotel, tancoval valčík arcivojvoda František Ferdinand. O&nbsp;pár desaťročí neskôr sa v&nbsp;ňom schádzala známa talianska herečka Sophia Lorenová s&nbsp;tajným milencom. Práve ona vraj priniesla do tohto mestečka atmosféru talianskeho la dolce vita. My sme si ho vychutnali v&nbsp;michelinskej reštaurácii Sophia, ktorá nesie jej meno a&nbsp;patrí k&nbsp;hotelu Palace Kempinski Portorož. Na stole nechýbal prémiový olej, ktorý sme v&nbsp;ten deň ochutnávali priamo v&nbsp;lisovni, piranská soľ ani kvalitné istrijské vína. Šéfkuchár sa s&nbsp;menu skutočne pohral a&nbsp;na jeho tagliolini s&nbsp;hľuzovkou aj teľaciu sviečkovicu budeme dlho spomínať.

Poznáte istrijské zlato? „Teraz na dlani držím päťsto eur,“ ukazuje nám vzácnu hubu Radmila

Výber pre vás

Poznáte istrijské zlato? „Teraz na dlani držím päťsto eur,“ ukazuje nám vzácnu hubu Radmila

Súvisiace články

Výber pre vás