Je čas sa začať báť: Slovensko sa stane svetovým unikátom v pomoci domácnostiam

Vo štvrtok ráno krajina prežívala de javu. Tento krát sa však Slovensko nerúti do covidovej, ale do energetickej katastrofy. Záchrancom národa sa stáva opäť Igor Matovič, ktorému sekundujú Eduard Heger, Veronika Remišová a Milan Krajniak.

V ďalšej megalomanskej extáze, ako zachrániť Slovensko, sa krajina dozvie, že sa z nej stane svetový premiant v pomoci domácnostiam, aby dokázala čeliť následkom vysokých cien energií.

„Slovensko bude svetový unikát. Slovenské domácnosti budú platiť tohtoročné ceny. Účty slovenských domácností nám budúci rok neporastú. V tomto bude Slovensko doslova európsky unikát a tak ako som aj počas tohto roka viac krát povedal, že nám budú európske domácnosti, alebo v iných krajinách závidieť ceny energií, tak dnes to napĺňame skutkami,“ povedal I. Matovič.

Prišiel čas sa opäť báť, čo z nápadu I. Matoviča vznikne. Keď sa tak stalo naposledy a Slovensko sa malo stať premiantom sveta v boji s covidom pomocou antigénových testov, stal sa prvý opak. Slovensko skončilo ako krajina s najväčším počtom úmrtí na covid na hlavu na svete. Čo krajinu čaká teraz?

Otázky sú rovnaké ako pri covide: prečo s takto skvelým nápadom neprišla žiadna iná krajina na svete? Prečo to takto nerobia bohatšie a ani chudobnejšie krajiny? Odpoveď je jednoduchá: lebo je to veľmi zlý nápad. Dôvodov je mnoho.

Prvým je, že pomoc je plošná. Keďže štát nie je schopný zadefinovať domácnosti, ktoré pomoc potrebujú, tak ju dajú pomocou nízkych cien všetkým, aj tým najbohatším, ktorí to nepotrebujú. Prvé plytvanie peniazmi.

Druhý dôvod je, že túto pomoc bude aj tak musieť niekto zaplatiť. A tým niekým nebude štát. Zaplatia ju občania v podobe vyšších daní. Problém sa iba posunie v čase, no za vyššie energie aj tak zaplatia všetci Slováci, len s oneskorením – a až po budúcich voľbách.  

Tretím je, že domácnosti zaplatia viac, ako by zaplatili, keby sa zvýšili ceny výraznejšie. Čím nižšie ceny budú, tým menej budú domácnosti šetriť. A keďže reálna cena je omnoho vyššia a spotreba ostane vysoká, celkový účet Slovenska za plyn bude vyšší, ako by bol pri mierne vyšších cenách. Ide tak o ďalšie bezprecedentné plytvanie verejnými zdrojmi.

Štvrtým dôvodom je, že reálne ceny zemného plynu, elektriny aj tepla ostanú dlhodobo vysoké. Platby slovenských domácností sa ale nastavia nerealisticky nízko. Nikto nebude mať motiváciu investovať do energetických úspor, čím sa Slovensko stane krajinou, ktorej dlhodobá energetická efektivita výrazne utrpí.

Piatym dôvodom je, že podpora domácností je neproporčne vyššia ako v prípade biznisu. Keď biznis bude krachovať, bude sa znižovať aj ekonomická výkonnosť krajiny a tým pádom aj daňové príjmy od firiem aj zamestnancov. Štát sa však neproporčne zadlží, avšak schopnosť splácať dlh sa zníži.

Šiestym je, že táto pomoc, aj keď vyzerá jednorazovo, nastavuje klamlivé očakávania verejnosti. Znamená to, že nasledujúce vlády budú mať zásadný problém ceny energií zvýšiť. Slovensko sa tak dostane do ďalšej slučky populizmu, ktorý výrazne navýši štrukturálny deficit krajiny, ktorý už teraz vyzerá hrozivo.

Siedmym dôvodom je, že ide o vydieranie, aby parlament prijal Matovičov katastrofálne zostavený rozpočet. Bude vydierať poslancov kvôli tomu, že ide o pomoc domácnostiam, a preto musia prejsť. Donúti poslancov, aby mu dali bianko šek na takmer 10 miliárd eur.

Populizmus Matoviča, Hegera, Kollára, Krajniaka aj Remišovej nemá hraníc. Iste je iba jedno - pre Slovensko ide o jedno z najhorších možných riešení. Pritom krajina mala čas sa na energetickú krízu a pomoc ľuďom dostatočne pripraviť. Mala takmer tri štvrte roka, aby našla systémové riešenia, ako riešiť súčasnú pomoc adresne – aby pomohla najmä tým, ktorí to potrebujú.  

Takmer všetky informácie má pritom k dispozícii – pozná vlastníkov všetkých nehnuteľností, vie kto s kým býva a aj to, koľko platí na daniach či koľko dávok dostáva. Keby bol vo vláde niekto schopný dáta konsolidovať, mohla za 10 mesiacov vzniknúť pomerne robustná analytika, ktorá by dokázala identifikovať riziká a potreby jednotlivých domácností. A na jej základe by sa dal vytvoriť taký systém pomoci ľuďom, kde by tí s najväčšou potrebou dokázali získať dostatočnú a najmä adresnú pomoc. V prípade, že by pomoc nebola pre určité subjekty dostatočná, vznikla by infraštruktúra, ktorá by im ju dokázala na základe riešenia konkrétnych životných situácií zabezpečiť.  

Ak by Slovensko vedelo adresovať ľudí, ktorí pomoc potrebujú, mohlo by pokojne zvýšiť ceny energií. Zaplatili by za ne najmä bohatší ľudia, ktorých kompenzácia od štátu by bola menšia. Ak by cena vzrástla o desiatky percent, vytvorila by sa vysoká motivácia investovať do dlhodobo efektívnych riešení aj zo strany domácností. Spotreba energií by sa znížila a krajina by ušetrila nielen stovky miliónov, ale pravdepodobne aj miliardy na vysokých cenách energií.

To by však vo vláde museli sedieť manažéri so schopnosťou prichádzať s riešeniami a vedieť ich implementovať. To, čo tam je teraz, je toho pravým opakom.