Pandémia koronavírusu mala za následok aj nárast prípadov vrážd ľudí postihnutých albinizmom. Podľa agentúry AFP o tom vo štvrtok (29. 7.) informovala nezávislá expertka OSN pre oblasť rešpektovania ľudských práv ľudí s albinizmom Ikponwosa Eroová.
K nárastu počtu týchto prípadov došlo v súvislosti s tým, že ľudia, ktorých ekonomická situácia sa pre pandémiu zhoršila, sa často utiekali k čarodejníckym obradom a praktikám v nádeji, že takto zbohatnú.
Ikponwosa Eroová vo svojej správe konštatuje veľký nárast nahlásených prípadov zabitia alebo útokov na ľudí s albinizmom „pre mylné presvedčenie, že používanie častí ich tiel v elixíroch môže (niekomu) priniesť šťastie a bohatstvo“. Zdôraznila, že „ešte tragickejšie je, že väčšina obetí sú deti“.
Albinizmus je ojedinelý, neinfekčný, geneticky dedičný stav, ktorý sa vyskytuje na celom svete bez ohľadu na etnický pôvod alebo pohlavie.
Najčastejšie má za následok nedostatok melanínového pigmentu vo vlasoch, koži a očiach, čo následne vyvoláva citlivosť takto postihnutých ľudí na slnečné žiarenie.
Fyzický vzhľad osôb s albinizmom je podľa OSN často predmetom mylných presvedčení a mýtov ovplyvnených poverami, ktoré podporujú ich marginalizáciu a sociálne vylúčenie. Dehumanizácia ľudí s týmto ochorením vedie k „strašným fyzickým útokom“.
Eroová bojovala šesť rokov
Experti OSN, ako Eroová, poskytujú svoje zistenia OSN, ale nevystupujú v jej mene.
Eroová je nezávislou expertkou na uplatňovanie ľudských práv osôb s albinizmom od roku 2015. Do tejto funkcie ju vymenovala Rada OSN pre ľudské práva. V nedeľu (1. 8.) ju na tomto poste vystrieda Zambijčanka Muluka Anne Mitiová-Drummondová.
Rada OSN pre ľudské práva schválila začiatkom júla uznesenie, ktoré odsúdilo porušovanie ľudských práv páchané prostredníctvom čarodejníckych obvinení a rituálnych útokov.
Eroová na margo svojho pôsobenia vo funkcii odborníčky OSN uviedla, že „posledných šesť rokov strávila bojom proti čarodejníckym útokom na ľudí s albinizmom“, pričom vyjadrila radosť, že „na niektorých kontinentoch došlo k veľkému pokroku, a to aj napriek určitým neúspechom počas pandémie“.
Výskum albinizmu zaznamenal podľa nej veľký pokrok, čo viedlo k lepšiemu pochopeniu tohto dedičného ochorenia i problémov s ním spojených.
