Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Slovensko

Poslanci v závere dňa diskutovali o novej Bezpečnostnej stratégii

Ilustračné foto. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Do programu schôdze pribudol vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19.

Bratislava 27. januára (TASR) – Poslanci Národnej rady SR ukončili druhý rokovací deň 23. schôdze parlamentu diskusiou o návrhu Bezpečnostnej stratégie SR.

Prečítajte si: Parlament schválil novú Obrannú stratégiu SR

Šéf výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) pripomenul, že dokumentom sa radíme k západným spojencom, no nestrácame tým slobodu názoru. Stratégia má podľa neho chrániť záujem občanov SR. Byť súčasťou EÚ a NATO je podľa neho pre krajinu výhodné.

Pripomenul, že treba pracovať na zlepšení vzťahov s Ruskom, ale nie na úkor záujmov Slovenska. Vyhlásil, že stratégia nie je ani proamerická, ani protiruská, ale proslovenská.

Slovensku podľa Valáška veľmi vyhovuje byť súčasťou EÚ, pretože vďaka Únii platí, že väčšie krajiny musia konzultovať zásadné rozhodnutia s tými menšími. NATO dáva záruku, že hoci sa krajiny niekedy nevedia zhodnúť, v kľúčovej veci sa vedia spojiť.

Skonštatoval, že Slovensko nemá žiaden problém s ruským národom či Ruskou federáciou, no prvoradou povinnosťou našej vlády je chrániť život a záujmy občanov, a tie sa rozchádzajú s predstavami Moskvy. Ruská vláda chce podľa neho oslabiť EÚ a NATO.

„Nehodnotím, nekritizujem. Rusko si povedalo, že touto cestou ide a ide si za tým systematicky, dlhodobo a dôsledne. Investuje nemálo peňazí a úsilia do toho, aby sa EÚ a NATO oslabili a ideálne rozpadli," povedal s tým, že Moskva financuje aj extrémistické strany po celej Európe a podporuje dezinformácie o týchto dvoch zoskupeniach.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) poznamenal, že bezpečnostná stratégia nie je neutrálna technická norma, ale dokument založený na hodnotách demokratického a právneho štátu, slobody, pluralitnej demokracie, trhovej ekonomiky či ľudských práv. Podčiarkol že hovorí o EÚ a NATO ako spoľahlivých partneroch pre SR. „Je dôležité, že je to takto pomenované, otvorene, jasne a úplne jednoznačne," povedal.

Ocenil formuláciu o výzve k ukončeniu sporov na Ukrajine, obnove jej celistvosti vrátane ilegálne okupovaného Krymu. Vyzdvihol tiež, že stratégia hovorí aj o dôležitosti ľudských práv, extrémistických a hybridných hrozbách či dezinformáciách.

Bezpečnostná stratégia SR, okrem iného, definuje vzťah k Rusku. Rusko je podľa dokumentu „dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev, zároveň však svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru". Politika SR voči Rusku podľa dokumentu ostane postavená na hľadaní prienikov spoločných záujmov, ale zároveň aj na otvorenom kritickom dialógu o otázkach, kde sa naše hodnoty a záujmy rozchádzajú, v nevyhnutných prípadoch preto podporí aj uplatnenie reštriktívnych opatrení.

Poslanci budú v diskusii ešte pokračovať. Vo štvrtok ráno by sa mali venovať návrhu na vyslovenie súhlasu s predĺžením platnosti Zmluvy o európskom spolupracujúcom štáte medzi SR s Európskou vesmírnou agentúrou. Do programu schôdze pribudol vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Cieľom je zmierniť podmienky na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa. Vláda navrhuje, aby o ňom poslanci rokovali v tzv. zrýchlenom režime.