Cieľom je, aby boli stráviteľní nielen pre maturantov, ale aj široké väčšinové publikum, ktoré už dávno do školy nechodí. Už názov hry v tvrdej trnavčine divákovi naznačuje, aby očakával smršť humoru a satiry.
Riaditeľka DPOH Valeria Schulczová prezradila, že hra vychádza z projektu Hravé čítanie, keď počas druhej vlny pandémie predstavovali stredoškolákom pomocou krátkych desaťminútových videí divadelnú klasiku (Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Kráľ Lear).
Potom však tvorcom napadlo rozšíriť projekt do formy plnohodnotnej divadelnej inscenácie s atraktívnou formou „o divadle v divadle.“ Divákom sľubuje, že divadelníci si tu robia žarty sami zo seba.
Objasnila, že výrazy „kopny“ a „buchny“ zobrali z reči trnavských futbalových fanúšikov, sami pridali už len „ric“ – a to preto, že v tzv. dverových komédiách sa dej napokon vždy zvrhne na kopance do zadku. Netreba sa však obávať žiadnych prvoplánovostí – Schulczová sľubuje metaforu dnešných čias.
Čítajte viac Bratislavské DPOH poskytne priestory Divadlu Aréna
To isté tvrdí aj režisér predstavenia Gejza Dezorz: „Snažili sme sa vytvoriť zrozumiteľnú, vkusnú a zároveň zábavnú komédiu, ktorá sprostredkuje skvosty klasickej slovenskej dramatiky v modernom šate.“
Lucia Ditte napísala scenár komédie o divadle, ktoré nemá dostatok peňazí na svoj chod. Jeho riaditeľka (Anna Šišková) vkladá nádeje do nového režiséra (Sáva Popovič), ktorý sa pozná s ministrom kultúry. Vymyslia si, že naskúšajú viaceré hry zo školských osnov, pričom im má pomôcť diva – herečka po materskej dovolenke (Kristína Tormová), celebrita (Juraj Bača) a technik (Lukáš Frlajs), ktorý sa zo dňa na deň stáva hercom, či asistentka Broňa (Broňa Kováčiková).
Dramaturg DPOH Roman Olekšák dodal, že text Lucie Ditte stojí na konkrétnych hercoch hrajúcich samých seba. Valeria Schulczová doplnila: „Aj herci boli ochotní ísť s kožou na trh, postavy vystupujú pod ich menom, ale zároveň to nie sú stopercentne oni. Vzali to však veľkoryso a s humorom. Aj ja som na skúške pochopila, že Anna Šišková si robí žarty aj zo mňa, ale tak to má byť.“
Pokračuje Roman Olekšák: „Hra sa nesie v duchu maskovaného diletantizmu: režisér stále prichádza s nápadmi, aké klasické veselohy inscenovať, no ukáže sa, že nečítal nielen Herodes a Herodias, ale ani Dobrodružstvo pri obžinkoch, Barčovu Matku a pletie sa mu aj Tajovského Ženský zákon so Statkami-zmätkami. Vlastne stále žijeme Statky-zmätky.“
A režisér Gejza Dezorz uzatvára: „Divák dostane pomôcku a balíček klasiky, pretože v školách sa všetko nenaučí.“ Na generálnej skúške sa publikum schuti smialo.
