RRZ už v minulosti konštatovala, že cielená jednorazová pomoc ekonomike v čase krízy je v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou, na rozdiel od trvalého plošného zaťažovania verejných financií. Pre zlý stav slovenských verejných financií by popri pomoci mala vláda čo najskôr pripraviť dlhodobejší plán postupného ozdravovania verejných financií, ktorý by mal obsahovať konkrétne opatrenia na zníženie predkrízového vysokého štrukturálneho deficitu, ako aj nápravu straty finančnej stability dôchodkového systému od roku 2019. „Súčasťou by malo byť aj ústavné ukotvenie výdavkových limitov, ktoré by znížilo pravdepodobnosť opakovania sa situácie zo začiatku minulého roka, že verejné financie by na konci dobrých časov boli v pásme dlhodobej neudržateľnosti a vláda by mala objektívne znížený priestor pre pomoc ekonomike v budúcej kríze," dodáva RRZ.
V minulom roku bol deficit verejných financií lepší o vyše 3 mld. eur voči očakávaniam Ministerstva financií SR. Hotovostná rezerva, ktorá je súčasťou hrubého dlhu, sa tak viac ako zdvojnásobila na úroveň 10,2 % HDP, čo predstavuje 9,3 mld. eur. Dôvodom navýšenia rezervy bola aj neistota na finančných trhoch po vypuknutí pandémie. „Pre dlhodobú udržateľnosť je dôležité sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý nezahŕňa hotovostnú rezervu. Čistý dlh by v prípade naplnenia novely rozpočtu stúpol o dodatočných cca 2,4 mld eur," doplnila RRZ.
Podľa aktuálne dostupných informácií, ktoré nezohľadňujú možnú tretiu vlnu pandémie a ani iné nové neočakávané opatrenia, by deficit podľa RRZ mohol dosiahnuť v tomto roku úroveň 7,7 % HDP a čiastočne by sa tak mohla zopakovať situácia spred roka. Preto RRZ v súčasnosti interpretuje deficit na úrovni 9,9 % HDP ako jeho maximálnu výšku, ktorá by nastala pri horšom ako očakávanom vývoji pandémie.
Novelou zákona o štátnom rozpočte sa majú navýšiť výdavky štátneho rozpočtu o 3,4 mld. eur, pričom navýšenie výdavkov v súvislosti s pandémiou je o 2,4 mld. eur, nepandemické výdavky by mali vzrásť takmer o 1 mld. eur.