Slovo kňaza Kde je Božie kráľovstvo?

Jedna z obľúbených detských piesní, ktoré sa zvyknú interpretovať aj na svätých omšiach za účasti detí, si kladie otázku z nadpisu a snaží sa na ňu nájsť odpoveď. Deti napokon prídu k poznaniu, že Božie kráľovstvo je všade medzi nami.

Ľudia však postupne vyrastú z detských topánok a mnohí nájdu odvahu vyrásť aj z detského chápania viery. Prídu nové otázky, ktorých zodpovedanie prispieva k lepšiemu spoznávaniu i následnému prežívaniu viery. Je správne, ak si v čase dozrievania vo viere položíme otázku: Čo je Božie kráľovstvo?

Na úvod netreba zdôrazňovať, že ide o pojem, ktorý sa nachádza vo Svätom písme. Ježiš o ňom hovorí často, pričom nám nepodáva jeho dogmatickú definíciu, lež vykresľuje nám ho prostredníctvom rozličných obrazov.

Najskôr si všimnime, že Písmo v skutočnosti požíva dva pojmy: basileia tôn ouranôn (nebeské kráľovstvo) a basileia tou theou (Božie kráľovstvo). Z hľadiska významu oba pojmy označujú to isté. Tóra však zakazuje používanie Božieho mena nadarmo, preto Matúš vo svojom texte používa basileia tôn ouranôn, kým ostatní nemajú ťažkosť s použitím basileia tou theou.

Teraz sa bližšie pozrime na grécky pojem basileia. Zaužívaný preklad „kráľovstvo“ môže byť trochu mätúci. Navodzuje dojem politického zriadenia, ktoré platí na určitom území. Ak by sme sa teda vybrali hľadať Božie kráľovstvo, hľadali by sme nejakú konkrétne územie s konkrétnymi obyvateľmi, ktorým vládne... asi Boh?

Chyba nášho prekladu? Latinský preklad je regnum, anglický kingdom (reign som nenašiel), francúzsky royaume, španielsky reino, taliansky regno, nemecký reich atď. Hoci niektoré sa používajú aj ako označenie teritórií, predsa len by bolo vhodnejšie v slovenčine používať pojem „kraľovanie“ alebo „vláda“.

Z jazykového okienka späť k Ježišovi. Ohlasovanie Božieho kráľovstva/vlády tvorilo základ jeho kázania. Všetko to, čo Ježiš hlásal, by sa dalo zhrnúť do vyjadrenia, ktoré tvorí tretie tajomstvo ruženca svetla: „Ježiš ohlasoval Božie kráľovstvo (vládu) a vyzýval na pokánie.“

Malá odbočka: vyzývať na pokánie chce veľkú dávku odvahy a vnútornej slobody. Upozorniť druhého, že niečo koná nesprávne, môže ublížiť obom. Upozorňovaný sa môže cítiť dotknutý, reagovať negatívne, ba zatvrdiť sa. Upozorňujúci môže podľahnúť pokušeniu zmýšľať o sebe ako o lepšom a dokonalejšom, ba navodiť si dojem akéhosi poslania, ktorého vedľajším účinkom je ignorovanie vlastných nedokonalostí.

Aké asi muselo byť pre Ježiša ohlasovať Božie kráľovstvo? Bolo na to treba tiež odvahu, alebo to šlo bez ťažkostí a nedorozumení? Boli to samé nedorozumenia. A stále sú. 

Ježiš sa narodil ako Žid. Jeho ohlasovanie bolo určené predovšetkým Židom. Tí mali svoje historické skúsenosti s rôznymi podobami malachia haelohim.

Najskôr to bolo obdobie sudcov, ktorí prorocky viedli ľud k Božej spravodlivosti. Potom obdobie Bohom pomazaných kráľov, ktorí museli zápasiť s vlastnými slabosťami a zvyčajne prehrávali. No a po skončení babylonského zajatia to bolo obdobie skutočnej teokracie sprostredkovanej veľkňazmi, a to prakticky až do príchodu Rimanov.

Ak teda Ježiš ohlasoval malachia haelohim, ktorú z jeho troch podôb mal na mysli? My dnes vieme, že žiadnu. Ale vedeli to aj jeho bezprostrední poslucháči pred 2000 rokmi? Ťažko.

Hoci veľmi nerozumeli, o čom Ježiš hovorí, jedno im bolo jasné. Teda oni si mysleli, že im je to jasné: ak Ježiš hovorí o Božom kráľovstve, znamená to koniec vlády Rimanov. Hurá! Alebo?

Nám je dnes jasné, že Ježiš to takto nemyslel, ale skúsme sa na chvíľu vcítiť do tých ľudí, ktorým vôbec nebolo príjemné, že ich územie je pod nadvládou Rímskej ríše. Keď zrazu počuli, ako presvedčivo Ježiš hlásal Božie kráľovstvo, čo im logicky ako prvé napadlo?

„Celé dejiny kresťanstva bolo pokušenie vnímať Božie kráľovstvo/vládu aj zmätočne, čo viedlo k zbytočným nedorozumeniam a tragédiám v mene Boha.“Zdieľať

V tomto kontexte dokážeme pochopiť nielen chvíľkový mocenský záchvat Zebedejovcov, ale aj Judášovu stratu trpezlivosti. Jeho zrada (ktorá bola, mimochodom, súčasťou Božieho plánu vykúpenia človeka) nebola z jeho pohľadu ničím iným ako pokusom o Ježišovo nakopnutie. Skrátka, chcel využil príležitosť, ktorá sa naskytla po slávnostnom vstupe do Jeruzalema, aby konečne s Ježišom na čele povstania obnovili malachia haelohim.

Všetky Ježišove podobenstvá, ktorými maľuje basileia tou theou vzbudzujú veľké očakávania. Ak by sme ich čítali tak, ako ich chápali vtedajší poslucháči, postupne by sme si vytvorili nádherný obraz zasnúbenej krajiny, kde by bolo radosť žiť. Popri tom netreba zabúdať, že Ježiš lieči chorých, kriesi mŕtvych, vyháňa zlých duchov a sýti zástupy chlebmi a rybami.

Ono nie je nič zlé na tom, že Ježiš chce vzbudiť túžbu po basileia tou theou, to je presne ten efekt, ktorý chcel vyvolať. Až na to, že nehovoril o utopickom pozemskom raji na zemi, lež o niečom inom.

Zaujímavé je, že celé dejiny kresťanstva od čias apoštolov až po dnešný deň bolo pokušenie vnímať Božie kráľovstvo/vládu aj všelijako zmätočne, čo viedlo a vedie k zbytočným nedorozumeniam, ba i tragédiám v mene Boha. Hanba každému, kto si berie Boha do úst na zakrytie vlastných mocenských chúťok.

Nuž a potom je tu ešte jeden problém v našom úsilí chápať pojem basileia tou theou. Vlastne za to tak trochu môže aj evanjelista Matúš, ktorý Božie kráľovstvo nahrádza kráľovstvom nebeským. Vzniká dojem, že basileia tou theou sa týka našej perspektívy večnosti.

Práve v tomto bode si definitívne uvedomujeme, že Božie kráľovstvo by bolo lepšie nahradiť pojmom Božia vláda. Ak sa modlíme za jej príchod, nevyjadrujeme tým túžbu po večnom živote, ale túžbu po tom, aby v tomto svete vládol Boh.

On síce vládne, len nie vždy sa nám to tak môže javiť a zároveň nie vždy sa tejto vláde dokážeme vo svojom každodennom živote podriadiť. O to viac sa musíme denne modliť, aby poriadok nášho konania bol podriadený Božej vláde, nie našej.

Ak Ježiš ohlasoval Božie kráľovstvo, ohlasoval sám seba, lebo on je jeho zosobnením. Kde je Ježiš, tam je Božie kráľovstvo/vláda. V tomto zmysle má byť náš život pokračovaním jeho života. Srdce plné Ježiša je priestorom i zdrojom Božej vlády.