7 dní v kocke Kauza, ktorá spustila vojnu policajtov, sa uzavrela

1. Siskári pred súdom

Očakávaný rozsudok v kauze šéfov tajnej služby sa skomplikoval a takmer uviazol. Postarala sa o to policajná inšpekcia. Pár hodín pred rozhodovaním súdu doručila nový dôkaz, ktorý ukazuje na možné manipulácie s výpoveďami svedkov, resp. na úniky informácií od vyšetrovateľov.

Súd nakoniec proces aj tak uzavrel.

Táto kauza je zaujímavá tým, že stála na začiatku vojny v bezpečnostných službách státu. A neskôr aj za vojnou vnútri polície, ktorá vyvrcholila, keď elitných vyšetrovateľov NAKA posadili za mreže.

Išlo v nej o takáčovcov, ktorí okrádali štát o milióny eur cez fiktívne DPH, a o siskárov a policajtov, ktorí zarábali stovky tisíc eur na krytí týchto zločinov. NAKA udrela na šéfa kontrarozviedky Gašparoviča, expolicajta Vičana a neskôr aj na zástupcu riaditeľa SIS Beňu. Vyšetrovanie viedol elitný tím NAKA, ktorý pracoval aj na veľkých korupčných kauzách s politickým pozadím. Gašparovič a Beňa skončili vo väzbe (ešte v roku 2020).

Začala sa vojna v bezpečnostných službách. Pčolinského SIS intenzívne pracovala na sledovaní takáčovcov, ktorí vystupovali ako svedkovia (kajúcnici) proti skorumpovaným siskárom. A pracovala aj na vyšetrovateľoch.

Keď Beňa (ktorého zastupoval advokát Lipšic) začal spolupracovať s vyšetrovateľmi NAKA, slučka sa začala zaťahovať aj okolo krku šéfa SIS Pčolinského. V marci 2021 bol zadržaný pre podozrenie, že si s Beňom delil úplatok od Zoroslava Kollára. Za to, že SIS ho prestane sledovať.

Úder NAKA na Pčolinského mal ukončiť vojnu v bezpečnostných zložkách. No neukončil ju. Do prípadu sa celou váhou vložil Boris Kollár. Tajná služba spolu s policajnou inšpekciou sledovali a odpočúvali vyšetrovateľov NAKA. Zistili, že pri práci so svedkami – kajúcnikmi sa manipulovalo.

V júli sa inšpekcia pokúsila zadržať podnikateľa Petra Petrova alias Tigra, ktorý bol podozrivý, že pre potreby NAKA „zariaďoval“ výpovede svedkov (takáčovcov). Akcia inšpekcie nevyšla. Prekazil ju policajný prezident Kovařík telefonátmi z dovolenky v Chorvátsku.

Týmto sa vojna v polícii začala preklápať v neprospech NAKA a špeciálnej prokuratúry.

Petrova si nakoniec neodchytila inšpekcia (ktorá spolupracovala s krajskou a generálnou prokuratúrou), ale tím NAKA (ktorý spolupracoval so špeciálnou prokuratúrou). Ten istý tím NAKA, ktorý s Petrovom a jeho ľuďmi neformálne spolupracoval už dlhšie.

Pointu, prečo NAKA a špeciálna prokuratúra nechceli, aby Petrov skončil v rukách inšpekcie, sme sa dozvedeli až teraz.

Inšpekcia poslala súdu nový dôkaz ku kauze so siskárom Gašparovičom. Vyplýva z neho, že Petrov, podozrivý z „vybavovania“ svedectiev svojich ľudí pre NAKA, bol údajne cez mobilnú aplikáciu informovaný o obsahu výpovede kľúčového svedka pred operatívcom NAKA. Inými slovami: z prostredia NAKA údajne unikali informácie k zločincom, ktorí následne zabezpečovali svedecké výpovede. Zrejme výmenou za beztrestnosť pre seba a svojich ľudí v iných kauzách.

Čo to vlastne znamená?

Znamená to, že partia zločincov v SIS dokázala po zrážke s vyšetrovateľmi zatriasť celým systémom bezpečnostných služieb. Aj tímom NAKA, ktorý – zhodou okolností – pracoval nielen na šéfoch SIS, ale aj na sérii ďalších veľkých korupčných káuz.

Bitka o Gašparoviča prerástla do bitky o Pčolinského, resp. Kollárovu SIS. Lebo aj oni boli kontaminovaní podozreniami z korupcie. A nakoniec viedla k rozvratu priamo v NAKA, ktorá rozbehla stíhanie oveľa väčších káuz než tých siskárskych.

Proces so siskárom Gašparovičom bol do veľkej miery bitkou o precedens. Teda o to, či sa podarí odsúdiť a potrestať skorumpované, ale vplyvné postavy z prostredia „našich ľudí“. Alebo sa budú hľadať prekážky a chyby v práci vyšetrovateľov.

Špecializovaný trestný súd nakoniec prípad uzavrel. Gašparoviča a Vičana považuje za vinných. Otázna však ostáva výška trestu (11 a 10 rokov) a ďalšie rozhodovanie na odvolacom Najvyššom súde. Ide totiž o tú istú kauzu, kde už bol po dohode s prokurátorom právoplatne potrestaný aj „kajúcnik“ Beňa.

Skončil na slobode s podmienkou.

2. Pandémia naberá tempo

V prehľade budeme pokračovať zlou a dobrou správou k pandémii.

Zlou správou je, že aj v krajinách s najvyššou mierou očkovania sa šíri pandémia viac než pred rokom. Rastú počty infikovaných aj chorých. Potvrdzujú sa tým varovania viacerých expertov, že pri delta variante očkovanie neprinesie kolektívnu imunitu. Infekcia sa masívne šíri aj medzi očkovanými.

Británia, jedna z krajín s vysokým stupňom vakcinácie, hlási opäť rekordné počty infikovaných. A pripravuje sa na zaťaženie nemocníc.

Rýchle tempo šírenia infekcie sledujeme aj na Slovensku. Pred rokom PCR testy zachytávali cez 1500 pozitívnych výsledkov denne, dnes je to cez 3000 denne.

Dobrou správou je, že napriek prudkému šíreniu delta variantu sa darí držať pod kontrolou počty hospitalizovaných a počty obetí. Je za tým očkovanie ohrozených skupín a premorenie mladších a zdravých. Aj očkovaní, aj tí, čo už prekonali infekciu, sú do istej miery chránení protilátkami.

Týmto sa darí dosiahnuť aspoň čiastočnú imunitu miliónov ľudí pred vážnejším priebehom ochorenia.

Aby sme zvládli vrchol pandémie s minimálnym počtom obetí, bude potrebné v maximálne možnej miere chrániť ohrozené skupiny. Hlavne seniorov, ktorí sa nedali zaočkovať a ktorí neprekonali kovid. Pri kontakte so staršími by sme mali byť zodpovední všetci. Aj tí zaočkovaní, z ktorých si mnohí nahovárajú, že sa už nemusia testovať ani obmedzovať. Lebo sa nemôžu nakaziť a šíriť infekciu. Môžu.

Šíriteľom infekcie dnes môže byť ktokoľvek (a najviac tí s príznakmi ochorenia). Bez ohľadu na očkovací status či prekonanie kovidu.

3. Samit: Čo s rastom cien

Vo štvrtok sa začal samit EÚ, ktorý bude zrejme posledným s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Kľúčovou témou má byť krotenie cien energií, ktoré tlačia aj na rýchly rast cien dopravy, tovarov a služieb. Eurozónu straší nezvyčajne vysoká inflácia.

Na Slovensku a v Nemecku medziročne narástli spotrebiteľské ceny o štyri percentá. V Estónsku je to dokonca takmer 6,5 percenta. Čo je na menovú a cenovú stabilitu nebezpečne vysoké inflačné tempo.

Zrejme si vypočujeme návrhy, ako by sa mohol dočasne tlmiť rast cien elektriny a plynu a ako by sa mohli kompenzovať zvýšené náklady ohrozeným skupinám ľudí. To však jadro problému neodstráni.

Energie budú drahé, pretože taká je politika EÚ, zameraná na ochranu klímy a obmedzenie emisií. A taká je aj politika národných vlád.

Chceme hospodársky rast (čiže rast spotreby). Nechceme šetriť a znižovať dlhy. Naopak, EÚ sa masívne zadlžuje a vrhá stovky miliárd eur na obnovu po pandémii (dlh budeme splácať do roku 2058). A ešte chceme potláčať lacné zdroje energie, lebo zaťažujú životné prostredie… A k tomu všetkému požadujeme stabilné ceny a spoľahlivú menu.

Jednoducho: čím viac máme nárokov a regulácií, tým vyššie budú náklady a ceny.

Ešte pár rokov sa bude dať tento mix ambícií „riešiť“ tak ako doteraz. Cez nové dlhy.

Potom sa bude musieť rozhodnúť, kto ich zaplatí.

4. Právna bitka v Únii

V Únii sa krátko pred samitom odohrala kuriózna vec. Predseda Európskeho parlamentu vyzval kolegov z právnej služby, aby pripravili žalobu na Európsku komisiu. Za to, že je nečinná a nezakročila proti Poľsku a Maďarsku, ktoré vraj porušujú európske právo.

Europarlament žiada obmedziť Poľsku a Maďarsku prístup k európskym fondom. Eurokomisia sa však neponáhľa. Lebo taká bola dohoda, keď poľská a maďarská vláda blokovali rozpočet pre EÚ – práve kvôli novým pravidlám, ktoré umožňujú finančne postihovať neposlušné členské štáty.

Na celom spore je smutné, že europarlament pri ňom vôbec nerieši európske záujmy, ale dúhovú ideológiu. Poliakom a Maďarom sa vyčíta ich konzervatívna politika pri genederových otázkach, LGBTQ, interrupciách, kontrole mimovládok…

Brusel by vôbec nemal strkať nos do kultúrno-etických sporov. A mal by sa zameriavať na dodržiavanie kľúčových európskych pravidiel, napríklad pri politike eurobanky (ktorá demoluje vlastné zásady) či pri kontrole rozpočtov členských štátov (ktoré ignorujú pravidlá pre tlmenie zadlžovania).

Lenže – deje sa pravý opak. Riešia sa spory europrogresívcov s konzervatívnymi vládami. A prehliadajú sa problémy, ktoré ohrozujú finančnú, menovú a hospodársku stabilitu Európskej únie.

Povedané na rovinu: niektoré európske inštitúcie, špeciálne europarlament, robia protieurópsku politiku.