Ako priznal na tlačovke dramaturg Daniel Majling, divadelníci verili, že v roku 2022 už bude po pandémii koronavírusu. Po viacerých analytických inscenáciách typu Hriech/Jej pastorkyňa či Ruské denníky už nechceli stvárňovať žiadne ťažké témy, naopak, hľadali hru s nadhľadom, čosi odľahčené a ironizujúce.
„Pri diskusii o popkultúre sme museli zmieniť aj Rolling Stones. Tá prinášala ľuďom do života radosť. Stouni sú najemblematickejšia skupina, pretože Beatles sa už rozpadli a žiadne iné zoskupenie nie je na scéne tak dlho. Navyše na Stounoch vidieť aj to, ako sa vyrovnávali s manželstvom, so starnutím a v poslednom čase žiaľ aj so smrťou,“ povedal v narážke na vlaňajšie úmrtie bubeníka Charlieho Wattsa dramaturg Majling. „Robo Roth je skalný fanúšik Stounov a nikdy sa tým netajil. V SND asi nemáme Freddieho Mercuryho, ale máme Micka Jaggera, takže to bola jasná voľba,“ dodal. Šéfka Činohry SND Miriam Kičiňová ho doplnila: „V čase, keď posielajú umelcov k lopate, si treba pripomenúť, že ak by sa nevenovali svojej profesii, nikto by si nezapol rádio a nepočul by Stounov.“
Foto: Braňo Konečný
Spieva aj Magálová
Vtipne vyznelo priznanie Daniela Majlinga, že k rokenrolu pristupoval ako docent muzikológie v inscenácii (vynikajúco ho stvárňuje Daniel Fischer): „Som dieťa štýlu grunge, Nirvany, nie Stounov. Ale kvôli inscenácii som čítal biografie tejto kapely, muzikologické články a štúdie o textoch Stounov aj vyjadrenia Milana Kunderu o hudbe, a vďaka inscenácii som si vytvoril k Stounom vzťah, ktorý som predtým nemal. Prežil som s tou kapelou rok a pol života, aj keď rozhodne neviem o Stounoch toľko ako Robo Roth.“
Čítajte aj Muzikál Davida Bowieho vie vzkriesiť nádej
Do zábavného, mimoriadne autenticky pôsobiaceho textu inscenácie prispeli autorsky prakticky všetci účinkujúci, ktorých režíroval Matúš Bachynec. Hra sa začína pred koncertom Rolling Stones a schádzajú sa rôzni ľudia – členovia ochranky (Robo Roth, Daniel Fischer, Ondrej Kovaľ, Alexander Bárta), bedňáci (Marián Džubák ako hosť), bufetári, promotéri, zdravotníci a, samozrejme, fanúšikovia.
Foto: Braňo Konečný
Za promotérkou (vo vynikajúcom stvárnení Jany Oľhovej) prichádza manažér Stounov (skvelý Emil Horváth), na scéne sa objaví aj mladá novinárka (Táňa Pauhofová), ktorá však vôbec nie je fanúšikom kapely, ale ako feministka chce napísať článok o ich nekorektných pesničkách a správaní. Vynikajúcu rolu Maslovej kráľovnej alias groupie, oddanej fanúšičky, ktorá v mladosti natierala maslom všetkých členov kapely a potom z nich maslo olizovala, dostala Emília Vášáryová. Trochu záhadnú démonickú rolu Lucy zahrala Kamila Magálová, ktorá v inscenácii aj spieva, a to dokonca po nemecky faustovskú tému skladateľa Schnittkeho.
Majling objasnil, že síce nemohli použiť originálnu hudbu dua Keith Richards – Mick Jagger, no poradili si a charaktery ušili hercom SND na mieru a podľa ich schopností. Z Roba Rotha je dokonalý dvojník Jaggera, Ondrej Kovaľ pripomína lakonického elegantne bubnujúceho Charlieho Wattsa, Alexander Bárta hrá na basgitare a Daniel Fischer ako pohoršený muzikológ zosmiešňuje „primitívne tri gitarové akordy, ktoré stačia na rokenrol“.
Čítajte aj Matka v SND je príbeh aj pre otcov, synov a dcéry
Vášáryová si užíva
Kamila Magálová povedala: „Vyrastala som na Rolling Stones, Queen a Beatles, takže som sa veľmi potešila, že ma obsadili do tejto hry. Škoda, že nemôžeme hrať originály hitov, no zato si tu zaškriekam Schnittkeho v role Démona. Bola to ťažká pesnička, bála som sa, ako to zvládnem.“ Na generálke to zvládla famózne, keď sa so zostarnutými hriešnymi muzikantmi pomaly prepadá do pekla. Na rozdiel od nej Emília Vášáryová počúva skôr džez a Stouni nie sú priam jej krvná skupina, takže o existencii Maslovej kráľovnej netušila. „Užívam si to,“ povedala spokojne.
Foto: Braňo Konečný
„Divák sa možno aj poučí – pri pasážach o rozporoch medzi vážnou hudbou a rokenrolom. Som nadšená, ako to chlapci zvládli,“ zložila poklonu kolegom Rothovi, Bártovi, Fischerovi a Kovaľovi, ktorých doplnil aj Marián Džubák. Ten má v SND na starosti zvuk a teraz svoje účinkovanie na javisku komentoval: „Prekvapilo ma, že ma prizvali do inscenácie. Teraz vidím, aká je herecká práca ťažká, a to ja nemám žiadny text.“ Podobne si zaskakovanie za reálnych Stounov užíval aj Alexander Bárta, ktorý pred absolvovaním vysokej školy sám hrával v kapele na basgitare. Ondrej Kovaľ podotkol: „Zohrali sme sa dokopy, neviem, či už nebudeme lepší ako Stouni, hráme si to po svojom.“
Čítajte aj Hviezdne obsadená Dáma s kaméliami na Troch kráľov v Opere SND
Na záver dramaturg Majling zdôraznil, že hra nie je len o Stounoch, možno ju vidieť aj ako sociologickú štúdiu o rokenrole. „Je to Hamlet bez Hamleta, trochu cimmermanovský,“ glosoval. Postavy hry rozprávajú o svojom živote, o jeho svetlých i temných stránkach a o tom, ako ich zachraňovala, oduševňovala, ale i rozčuľovala hudba. Dej inscenácie sa končí vo chvíli, keď sa dlhoočakávaný koncert začína.
