Európski lídri sa stretli v Moldavsku. Vyjadrili solidaritu Ukrajine, rokovali aj o bezpečnosti a energetike

ta3 ČTK
1.6.2023 18:56

Solidaritu nielen s Ukrajinou, ale aj s Moldavskom vo štvrtok na druhom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) vyjadrili lídri európskych krajín a inštitúcií. Rokovania na moldavskom zámku Mimi blízko ukrajinskej hranice a moldavskej metropoly Kišiňova sa týkali aj bezpečnosti či energetiky.

Európski lídri sa stretli v Moldavsku. Vyjadrili solidaritu Ukrajine, rokovali aj o bezpečnosti a energetike
TASR/AP

Pozornosť pritiahli ale hlavne témy spojené s ruskou agresiou na Ukrajine a moldavskou snahou stať sa členom Európskej únie. Moldavská prezidentka Maia Sanduová v úvodnom príhovore povedala, že rozhodnutie stretnúť sa na summite iba 20 kilometrov od hraníc s Ukrajinou je jasným vyjadrením solidarity s napadnutou krajinou a jej ľudom. Spolu s ďalšími rečníkmi ako napríklad španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, sa zhodla, že Kyjev bojuje za európske hodnoty a "budúcnosť nášho kontinentu" v čase, keď svet čelí najväčšej vojenskej agresii od druhej svetovej vojny.

Zelenskyj na summite hovoril najmä o západnej podpore Ukrajiny, ktorá podľa neho chce na júlovom summite NATO vo Vilniuse získať "jasné" rozhodnutie o svojej budúcnosti v Severoatlantickej alianci. Kyjev potrebuje bezpečnostné záruky, uviedol prezident. Litovský prezident Gitanas Nauséda k tomu uviedol, že Ukrajina potrebuje vedieť, čo sa stane po skončení vojny.

O členstve Ukrajiny v NATO diskutovali aj ministri zahraničia krajín NATO na neformálnom rokovaní v Nórsku. Všetky štáty aliancie súhlasia s tým, že sa Ukrajina stane jej členom, vyhlásil v nórskej metropole generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Aliančné krajiny tiež Ukrajinu podporujú v jej obrane proti ruskej ozbrojenej agresii a vytrvajú v tom tak dlho, ako to bude potrebné, dodal. Ukrajina v štvrtok navyše čelila ďalšej sérii ruských vzdušných útokov, ktoré si v hlavnom meste vyžiadali tri civilné obete a 16 zranených.

Okrem Ukrajiny sa premiéri, prezidenti aj predstavitelia európskych inštitúcií pri Kišiňove zaoberali aj Moldavskom, ktoré sa podľa Sanduovej stretáva s vlastnými dôsledkami ruskej invázie do susednej krajiny aj s kybernetickými hrozbami či ruskou propagandou. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová ocenila, ako dobre si Kišiňov vedie v rámci dlhého procesu pristúpenia k Európskej únii. Vyjednávanie o členstve východoeurópskej krajiny môžu podľa nej začať ešte tento rok.

Do zámku Mimi v obci Bulboaca prišlo zhruba 50 lídrov európskych krajín a únijných predstaviteľov. Konferencie sa zúčastnil okrem iného francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Diskutovalo sa aj o napätí na severe Kosova, vzťahoch medzi Arménskom a Azerbajdžanom, pričom na summite sa zúčastnili aj najvyšší predstavitelia týchto krajín.

Vznik EPC inicioval vlani v máji francúzsky prezident Macron. Neformálna platforma má podporovať politický dialóg v Európe a prispievať k jej stabilite, bezpečnosti a prosperite. Moldavsko prevzalo v organizácii summitu štafetu po Prahe, nasledujúci summit sa uskutoční v španielskej Granade.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok