Extra voľno, vitamíny alebo rekreačné poukazy. Aj takto by mohli firmy motivovať svojich zamestnancov k tomu, aby sa očkovali.
Zatiaľ však k takýmto zvýhodneniam nedochádza plošne, ale iba u niektorých zamestnávateľov. Podľa medzinárodnej právnickej kancelárie CMS totiž neexistujú zákony, ktoré by to zamestnávateľom nariaďovali.
Môže sa aj bez zákona
Vo svoje príručke k očkovaniu a testovaniu pre zamestnávateľov kancelária uviedla, že neexistuje zatiaľ konkrétna právna norma, ktorá by firmám umožnila poskytnúť napríklad finančný stimul tým zamestnancom, ktorí majú záujem o očkovanie.
Podobne zákonodarca neupravuje zamestnávateľom povinnosti, ktoré sa týkajú podpory či organizovania očkovania. V praxi však takéto konkrétne zákony zamestnávateľom nechýbajú.
„My benefity vieme ponúknuť, či je zamestnanec očkovaný alebo nie je očkovaný,“ uviedol pre SITA.sk viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Rastislav Machunka.
Samosprávne kraje zvládli očkovanie na výbornú, Viskupič však vidí ešte miesto pre zlepšenie
Na extra dni voľna alebo prémie tak zamestnávatelia nepotrebujú špeciálnu legislatívu, ani keď sa jedná o očkovanie. Potvrdila to aj Katarína Dandárová z advokátskej kancelárie Semančín & Partners.
Zamestnanecký benefit sa totiž charakterizuje ako plnenie zamestnávateľa voči zamestnancom nad rámec zákonov. „Zamestnávateľ nepotrebuje, aby mu udelenie benefitu zákonodarca umožňoval,“ doplnila Dandárová.
Musí si však dávať pozor, aby výhody poskytoval tak, aby nediskriminoval ostatných pracovníkov.
Napríklad Konfederácia odborových zväzov SR práve pre to odmieta bonifikovanie očkovaných pracovníkov. „Uprednostňovanie zaočkovaných pred nezaočkovanými, kdekoľvek, je diskriminačné,“ uviedla jej hovorkyňa Martina Nemethová.
Podobne sa k problematike stavajú aj niektoré firmy, napríklad Železnice Slovenskej republiky, ktoré to podľa ich hovorkyne Rie Feik Achbergerovej považujú za diskriminačné voči tým zamestnancom, ktorí sa už nechali zaočkovať individuálne.
Petronela Rybová z kancelárie Semančín & Partner však vysvetľuje, že o diskrimináciu by išlo v prípadoch, ak by všetci zamestnanci nemali rovnakú možnosť tieto benefity získať. Napríklad by sa nemohli zaočkovať zo zdravotných, náboženských alebo iných objektívnych dôvodov.
Okrem toho, rôzne formy benefitov sú vo firmách bežné už teraz, najmä vo forme takzvaných sick days, teda extra dní voľna nad rámec Zákonníka práce, ktoré môžu pracovníci využiť aj na samotné očkovanie či zotavovanie sa po ňom.
Podľa Dandárovej takisto mnohí zamestnávatelia pristúpili k zavedeniu systému, v rámci ktorého zamestnancom poskytujú na absolvovanie očkovania deň pracovného voľna s náhradou mzdy a ešte jeden deň na zotavenie.
Riziko neplateného voľna
Takéto benefity však neponúkajú všetci zamestnávatelia, a tak v prípade očkovania musia zamestnanci využiť ustanovenia Zákonníka práce, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť poskytnúť mu pracovné voľno s náhradou mzdy na jeho ošetrenie alebo vyšetrenie, vrátane očkovania.
Nedostatkom tohto ustanovenia však je, že túto povinnosť limituje najviac na sedem dní v kalendárnom roku. V prípade dvojdávkovej vakcíny a možných vedľajších účinkov by tak mohol prísť až o štyri zo siedmich dní voľna.
Druhou možnosťou je preto čerpanie dovolenky alebo práceneschopnosť. Tú by mohol zamestnanec využiť počas doby zotavovania po očkovaní. „Táto možnosť je však pre zamestnanca finančne nevýhodná a rovnako aj administratívne náročná,“ upozornila Rybová.
Zákon by mohol pomôcť
Doplnenie legislatívy by preto podľa nej pomohlo pomôcť hlavne zamestnancom tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní poskytnúť platené voľno ani na nevyhnutný čas.
„V takom prípade by bola zákonná úprava nepochybne prínosom a záujem o očkovanie by u nich mohol vzrásť,“ doplnila Rybová.
Zákon by však musel ošetriť prípady osôb, ktoré sa by benefit nemali možnosť získať z objektívnych dôvodov. V prípade vakcinácie by napríklad išlo o ľudí, ktorí sa zo zdravotných dôvodov očkovať nesmú.
Info_Brunch: Heger nevylučuje finančnú odmenu za očkovanie proti COVID-19 (denný podcast)
Zákonodarca by si tiež musel dať pozor na to, aby garantované benefity nepôsobili kontraproduktívne ako sa to stalo v zahraničí. Napríklad v New Yorku je pracovné voľno pri očkovaní preplácané pri jednej očkovacej dávke len počas štyroch hodín, čo fakticky limituje zamestnávateľov v poskytnutí dlhšieho času na zotavenie.
Podľa Machunku by zase zamestnávateľom pomohlo, keby štát niektoré naturálne benefity necharakterizoval ako daňový príjem zamestnanca. Príkladom sú rekreačné poukazy, ktoré by v takomto prípade spôsobovali daňové problémy.
„Za zváženie by stáli aj lepšie benefity tým, ktorí sú zaočkovaní,“ doplnil viceprezident AZZZ. Nemuseli by napríklad nosiť rúška v kancelárii alebo dielni, v ktorej sú všetci zaočkovaní.