Vláda Eduarda Hegera podľa vlastných slov pomáhala počas pandémie firmám naplno, ako vedela. Úrady práce uzavreli so žiadateľmi viac ako 201-tisíc dohôd a celkovo vyplatil rezort práce na čele s ministrom Milanom Krajniakom zamestnávateľom a SZČO k 31. augustu viac ako dve miliardy eur.

Z tejto sumy však vyše 24 miliónov eur smerovalo pofidérnym firmám do cudziny, ktoré nepodávali daňové priznania, účtovné závierky či nesídlia na adrese, ktorú uvádzajú v obchodnom registri.

Paradoxne, na pomoc v rámci tretej vlny pandémie aktuálne márne čakajú slovenskí podnikatelia, obmedzovaní protipandemickými opatreniami štátu. Rezort práce pokračuje vo vyplácaní príspevkov okrem opatrenia 3B na podporu zamestnanosti, a to od septembra do decembra tohto roka.

Na snímke podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič počas tlačovej konferencie o opatreniach v oblasti pomoci ľuďom s exekúciami v Bratislave 20. októbra 2021. FOTO TASR – Dano Veselský
Neprehliadnite

Pijavice podľa Matoviča zaplačú a bludy o plnších mešcoch dlžníkov v exekúcii. Pravda je inde

Na vyššiu pomoc vraj nemá peniaze. No na zasielanie pofidérnym firmám sa našli, a to bez akéhokoľvek preverovania dát v registroch finančnej správy, sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní.

Na snímke predseda NRSR Boris Kollár počas tlačovej konferencie o opatreniach v oblasti pomoci ľuďom s exekúciami v Bratislave 20. októbra 2021. FOTO TASR – Dano Veselský
Neprehliadnite

Syndróm prebitia zlých správ rozpravkármi. Smola pre dlžníkov v exekúcii, politici mieria inde

Rezort sa môže brániť tým, že išlo o akési „nedorozumenie,“ za ktoré sa budú títo žiadatelia trestne či zodpovedať. Nič také sa zrejme nestane, nemá na nich dostatočné páky. Tie však má na domácich podnikateľov, ktorí aj pri malých nepatrných chybách v žiadostiach, museli často celú finančnú pomoc, prípadne po novom len jej časť, vrátiť.

Milióny do cudziny

Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) odhalilo sieť podozrivých schránkových firiem, ktorým štát poslal milióny eur z pandemickej schémy Prvej pomoci. Nezakladajú účtovné závierky do registra, nie je zrejmé či a koľko majú zamestnancov a viaceré majú podlžnosti na daniach. Prevádzku žiadnej z nich pri preverovaní nenašli a majiteľmi sú spravidla ľudia z Balkánu alebo z Grécka.

Na snímke viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka počas rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR 12. apríla 2021 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian
Neprehliadnite

Ak chceme mať na Slovensku Ameriku a vo firmách len očkovaných, manažérom treba dať do rúk páky

Mnohých bol dokonca problém nájsť na adresách uvedených v obchodnom registri. Napriek tomu dostali od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sumy porovnateľné s etablovanými spoločnosti s vysokým počtom zamestnancov.

„Žiadatelia o príspevky z projektu Prvá pomoc v žiadostiach podpisujú čestné vyhlásenie. Tam záväzne potvrdzujú správnosť a pravdivosť údajov,“ uviedla pre TREND hovorkyňa ministra práce Eva Rovenská. Vyplatená suma žiadateľom vraj v súčasnosti predstavuje viac ako 2,09 miliardy eur cez viac ako 1,36 miliónov platieb pre žiadateľov.

Nie raz počas uplynulých mesiacov najmä malí a strední podnikatelia boli často štátom odstrkovaní a pomoc pre nich bola pomalá, slabá a nedostatočná. „Mnohí podnikatelia nemohli podnikať kvôli protipandemickým opatreniam, zároveň nemali nárok na žiadnu pomoc. Alebo k nim prišla kontrola a museli vracať príspevok kvôli zle zadefinovaným pojmom alebo nekonečným aktualizáciám,“ píše na sociálnej sieti poradkyňa pre mzdy, dane a odvody Jaroslava Lukačovičová.

Kontrola zo strany firiem, či je ich zamestnanec očkovaný proti ochoreniu COVID-19 alebo nie je, je ústavne možná. Nesmú však z toho plynúť žiadne postihy Potvrdil to minister práce Milan Krajniak.
Neprehliadnite

Žiadne jedno pracovisko, neočkovaní budú možno osve. Krajniak chce kontrolovať ľudí cez firmy

Zjavne nepatrili pod ten „správny“ úrad práce. Napríklad úrad práce v Pezinku vyplatil 28 neznámym firmám s majiteľmi zo zahraničia približne 24 miliónov štátnej pomoci.

„Uvedené firmy nepodávajú závierky do registra, nie sú zastihnuteľné a nikto nevie, či vlastne nejakých zamestnancov, na ktorých čerpali pomoc majú. Je to hrozné zistenie v porovnaní s rôznymi smutnými príbehmi firiem,“ konštatuje J. Lukačovičová a apeluje na riadne vyvodenie politickej zodpovednosti.

Jeden z mnohých „úletov“

Na celú vec sa neprišlo náhodou, predchádzala tomu dôkladná analýza mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko. Tá spustila nedávno online aplikáciu Koronadotácie, ktorá zhŕňa údaje o prijímateľoch štátnej protipandemickej pomoci naprieč šiestimi dotačnými schémami. Pomáha takto odhaľovať potenciálne podvody. Vďaka tomu sa Investigatívnemu centru Jána Kuciaka podarilo potvrdiť množstvo podozrivých firiem.

jedáleň, strava, stravné lístky, obed, šalát, pokladňa, žena, stravovanie
foto: Martin Domok
uverejnené: Báječná žena 32/2009
pôvodný súbor:32 servis gastrace MARTIN DOMOK.eps
Neprehliadnite

Veľké zmeny v stravnom. Ešte viac chaosu, byrokracie i dražoby, prínos v praxi je otázny

Ako príklad uvádza centrum firmu Santory, ktorá má sídlo v paneláku neďaleko trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave, a vlastní ju grécky občan Fotios Tzourunis.  V spoločných priestoroch domu sú poštové schránky, no na tých firma nefiguruje. Nepodarilo sa im zistiť, na základe čoho žiadala firma o štátnu pomoc, ani koľko má zamestnancov, prípadne koľko pracovných miest takto udržala.

Kontakt na firmu nie je ani v účtovných závierkach, keďže naposledy účtovnú závierku podala v roku 2012, rovnako aj daňové priznanie za uvedené obdobie. Odvtedy akoby uťal. Podľa portálu Finstat firma Santory navyše dlhuje na daniach viac ako 77-tisíc eur.

Napriek všetkému dostala od štátu 717 506 eur z programu štátnej podpory zamestnancov, podnikateľov a SZČO, na zníženie negatívnych dopadov protipandemických opatrení a na zachovanie pracovných miest.

Podozrenia sú stále aktuálne

Firma Santory je jednou z 28 firiem, ktoré spája niekoľko faktov. Všetky podpísali zmluvy o poskytovaní štátnej prvej pomoci s Úradom práce v Pezinku. Ide o schránkové firmy, ktoré majú prenajaté virtuálne sídlo, no reálne v zaregistrovanom sídle nepodnikajú.

V niektorých prípadoch už nemajú ani schránku. Účtovné závierky nepodávajú vôbec, alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi. Ide pritom o zákonnú povinnosť; každej firmy. V starších účtovných závierkach počet zamestnancov neuvádzajú vôbec a ak ho niekedy zverejnili, bol buď 0 alebo 1.

Na snímke minister financií Igor Matovič (OĽaNO) prichádza na 33. rokovanie vlády SR 29. septembra 2021 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Neprehliadnite

Veľké prebudenie pri e-faktúrach. Matovič odsleduje každého, ohlásil však obrovské zmeny

Všetky firmy vlastnia zahraniční občania, väčšinou z Chorvátska (11) a Grécka (9). Po dve vlastnia občania Talianska a Maďarska, jednu Slovinec, jednu Čech, jednu Portugalec a jednu občan Francúzska s balkánsky znejúcim menom. Podozrenia už preveruje polícia v spolupráci so špeciálnou prokuratúrou.

Nitky smerujú k ďalším schránkam

Niektoré ďalšie firmy, ktoré štát podporil státisícami eur, vznikli podľa investigatívneho centra iba nedávno. Napríklad Velea Zeta a Velea Delta, ktoré na dotáciách z prvej pomoci získali spolu vyše milión eur, boli založené koncom februára 2020. Teda po vypuknutí pandémie a asi mesiac pred schválením programu pomoci vládou. Vlastní ich Grék Ioannis Karpontinis.

Marián Bíž z Ernst & Young
vedúci partner EY na Slovensku, líder oddelenia daňového a právneho poradenstva
Neprehliadnite

Svet po korone: Pandémia je katalyzátorom zmien. Cesta späť je pre firmy zarúbaná

Firma Karis Trans Division 32 vznikla v júni 2020 a od augusta ju vlastní grécky občan Nikolaos Ndagas. Za október 2020 až máj 2021 dostala od štátu minimálne 766-tisíc eur. Podobne firmy T-R-T-T a RT Consult vznikli v roku 2019 a iba pár mesiacov po vzniku zmenili majiteľov aj mená. Tú prvú vlastní Chorvát Ante Krejič a druhú jeho krajan Robert Teslak.

Na snímke vpravo predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) a vľavo minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). FOTO TASR - Pavel Neubauer
Neprehliadnite

Prvá pomoc štátu firmám je už asi posledná. V rozpočte je sekera, veľa sa sľubuje, málo plní

„Nie je fyzicky vopred overiť možné detaily každej formálne správne vyplnenej žiadosti, s podpísaným čestným vyhlásením žiadateľa. Priebežne námatkovo to úrady aj kontrolovali, pričom aktuálne bolo začatých 2550 finančných kontrol. Ak zistili zneužitie systému, podali trestné oznámenia a vec bola odstúpená orgánom činným v trestnom konaní. Zatiaľ evidujú 25 takýchto trestných oznámení,“ objasnila pre TREND E. Rovenská.  

V rámci projektu Prvá pomoc začalo k 5. júlu 2021 celkovo 2 129 finančných kontrol na mieste. „Skontrolovaný objem financií dosiahol úroveň 25 636 867 eur. Kontrolami bolo zistené, že neoprávnene boli čerpané financie vo výške 978 147,00 eur,“ uvádza pre TREND Marianna Šebová z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia, práce, sociálnych vecí a rodiny.

Čiastka, ktorú je povinný žiadateľ vrátiť po prípadnej kontrole, závisí od závažnosti zistených porušení a podmienok zakotvených v podpísanej dohode. „Za zistené porušenie možno žiadať vrátenie celej sumy príspevku, prípadne ak bol neoprávnene poskytnutý len v určitom období, žiadaťeľ vráti len alikvotnú časť,“ uvádza M. Šebová s tým, že v istých prípadoch je možné poskytnutie aj splátkového kalendára.

Najčastejšie porušenia pri čerpaní zdrojov v rámci schémy Prvej pomoci
  • nesplnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
  • nesplnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných  príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období do dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok
  • existujúce splatné finančné záväzky voči úradu (dlhy),
  • je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo má určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu
  • evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.

Prameň: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny