Strašiak menom inflácia je naspäť
Po dlhšom období pokojného rastu zažili akciové trhy znova rušný týždeň. Rozruch spôsobili najmä čísla medziročnej inflácie v USA, ktorá dosiahla 4.2% oproti analytikmi očakávanými 3.6%. Tradičný cieľ centrálnych bánk vo väčšine vyspelých ekonomík je inflácia okolo úrovne 2%.
Masívne vládne stimuly, enormne vysoké úspory v časti populácie či spomalené dodávateľské reťazce a rastúce ceny vstupných surovín – podobných faktorov ovplyvňujúcich infláciu môžeme vidieť neúrekom, samotné zrýchlenie rastu cien teda neprekvapilo nikoho.
Takýto výrazný skok nad očakávania analytikov splnil nočné mory niektorých ekonómov, ktorí najbližší ekonomický problém vidia v rapídnom raste cien. Pesimisti vidia infláciu až na dvojciferných hodnotách.
Trhy reagovali najprudším poklesom za 11 týždňov, no ku koncu týždňa prevážili dobré správy o oživovaní globálnej ekonomiky a polovicu týždenných strát hlavné americké indexy zmazali.
Inflácia ostane strašiakom aj naďalej, no v priestore okolo troch až štyroch percent sa môže hýbať ešte dlho. Predstavitelia americkej centrálnej banky (Fed) sa opakovane vyjadrili, že po rokoch prakticky nulového rastu cien ponechajú novonájdenej inflácii priestor, aby „dobehla zameškané“. Ak by sa dlhšie držala nad spomínanými 4%, Fed by zrejme musel zasiahnuť.
Podobná situácia môže nastať aj v Európe s niekoľkomesačným oneskorením. Pomalý postup vo vakcinácii a teda aj otváraní ekonomík nás posunul o niekoľko kôl za USA, vo väčšine krajín starého kontinentu ešte nie je „kde míňať“.
Ak by inflácia v Eurozóne nasledovala americký scenár, Európska centrálna banka by zrejme musela zakročiť skôr. Ako politický projekt viacerých krajín je ECB viazaná prísnejšími pravidlami a inflačný cieľ 2% musí strážiť pozornejšie ako americký Fed. Aby sa tento cieľ mohol posunúť na americké 3-4%, museli by sa na tom zhodnúť všetky členské štáty Eurozóny, čo je prakticky nemožné.
Nie jedinou, ale zrejme najväčšou prekážkou by boli Nemci, ktorí majú z inflácie priam panický strach už 90 rokov. Napriek európskemu očkovaciemu meškaniu sa možno skôr dočkáme rastúcich úrokových sadzieb (ako odpovede na vyššiu infláciu) u nás ako v Amerike.
Ceny ťahajú komodity
Dopady vysokej miery úspor, či bezprecedentných stimulov je relatívne ťažšie odhadovať, veľmi záležia od správania ľudí – a pandémiu podobného rázu sme mali naposledy pred sto rokmi. Pochopiteľnejšou záležitosťou je tlak na ceny komodít.
Suroviny ako meď, oceľ ale aj drevo alebo poľnohospodárske plodiny – komodity lámu cenové rekordy jeden za druhým. Na sofistikovanejšej strane produkcie je zase masívny nedostatok čipov, pridávajú sa aj plastové granuláty.
Zatiaľ to vyzerá ako dočasná záležitosť, spôsobená najmä skokovým oživovaním ekonomiky. Mnohé fabriky prestali vyrábať, dodávateľské reťazce sa pretrhli, niektorí producenti sa surovinami zásobili príliš málo, niektorí zase príliš veľa. Plánovať v čase pandémie je predsa len náročná úloha.
Výsledkom je menší chaos a nedostatky na rôznych úrovniach, ktoré by sa časom mali „vyriešiť“ samé. Na druhej strane, ak bude tento trend pretrvávať, centrálni bankári sa budú musieť obracať a ani ich zásahy nemusia infláciu dostatočne zbrzdiť.
Ďalšie čítanie pre zvedavých:
V slovenčine: Koľko rokov vlastnia Slováci to isté auto a hora iných dát z prieskumu o autách
Užijem si dôchodok? Mýty a fakty o dôchodkoch na Slovensku (webinár)
Pripomienky, nápady a komentáre môžete posielať na jursa@finax. eu.
Autor je hlavný analytik Finax – inteligentné investovanie
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "Box: Michálek postúpil na ME v Belehrade do osemfinále | Šport.sk")
