Keď sa Maroš Žilinka ako jeden z kandidátov uchádzal o funkciu generálneho prokurátora, mal za sebou odvážny osobný aj profesionálne nespochybniteľný príbeh. Aj preto bol jedným z top favoritov voľby.
Počas parlamentného vypočúvania hovoril aj o zmene prokuratúry na otvorenú inštitúciu, ktorá nebude zneužívať paragraf 363. Vzhľadom na jeho dovtedajšiu kariéru aj verejné postoje to pôsobilo presvedčivo.
Žilinkova „verejná spoveď“ však odkryla aj jeho slabé miesta. Najmä pokiaľ ide o vzťah s lobistom Michalom Gučíkom, ktorý mu vybavoval politickú podporu. S vedomím Žilinku, ktorý rozhodne nebol štatistom.
Budúci šéf prokuratúry reagoval až prekvapivo impulzívne, čím potvrdil, že Gučík je preňho citlivá téma. Arogancia, s akou odpovedal poslancom na viaceré legitímne výhrady, vyrazila dych aj tým, čo ho predtým poznali.
Ostré lakte a intrigy
Popri odbornej erudícii mal Žilinka odjakživa v sebe aj autoritatívne črty. Podobne ako jeho predchodcovia vzhliadal k monokracii sovietskeho typu, kde robí kľúčové rozhodnutia v exponovaných kauzách jeden človek.
Jeho bývalí spolupracovníci si spomínajú aj na Žilinkov obdiv k východným kultúram, kde je človek vo funkcii niečo ako Boh. „Plebs“ mu prejavuje až posvätnú úctu, klania sa, neprotirečí a poslúcha na slovo.
Okrem toho mal Žilinka ostré lakte a sklon k personálnym intrigám. No pokým nebol v najvyššej funkcii, kde má generálny prokurátor takmer absolútnu moc, nikto v jeho okolí tomu nevenoval primeranú pozornosť.
V celkovom hodnotení viac zavážila jeho odvaha postaviť sa mafiánovi Kočnerovi, ktorý si mal následne objednať Žilinkovu vraždu. Táto časť jeho životnej dráhy zastrela aj spomínané negatívne vlastnosti a trendy.
Rozdeľuje a panuje
Tie sa navyše často naplno prejavia až vtedy, keď sa dostane takýto človek k moci. Dnes je zrejmé, že Žilinka pred voľbou klamal verbálne aj telom, keď sa pokúšal navodiť dojem, že zbaví prokuratúru nánosov minulosti.
Odkedy je jej najvyšším šéfom, užíva si status neohrozeného vládcu, po ktorom vždy túžil, len to dokázal šikovne zakryť. Rozdeľuje a panuje železnou rukou, šíri strach, podriadených ponižuje alebo rovno trestá.
Aj preto je namieste otázka, ako Žilinku čo najskôr vyprevadiť z funkcie. Predstava, že bude ešte šesť rokov dusiť nižšie postavených prokurátorov, ohýbať právo a zneužívať svoje postavenie, totiž začína byť neznesiteľná.
Zvnútra koalície už padol návrh disciplinárne ho stíhať za cestu do Ruska, čo je však nereálne – a vecne ťažko obhájiteľný postup. Schodnejšou sa javí skôr cesta preskúmania motívov jeho kontroverzných rozhodnutí.
Vydieranie alebo korupcia
Ak totiž verejný činiteľ, ktorému dýchla na krk smrť, otočí tak radikálne ako Žilinka, musí mať na to vážny dôvod. Jedna vec je liečiť si komplexy prestieraním červeného koberca všade, kam sa jeho Veličenstvo pohne.
Je to síce trápne a mrzuté, ale podstatnejšie sú čoraz zreteľnejšie tendencie vychádzať v ústrety tzv. našim ľuďom. A nejde len o žonglovanie s paragrafom 363, ktorý sa stal ich poistkou pred dlhoročným väzením.
Žilinka, respektíve jeho podriadení, naopak, stále nezrušili nezákonné obvinenie vyšetrovateľov NAKA. Namiesto toho stopli stíhanie ľudí z inšpekcie, ktorým boli sľúbené za ich kriminalizáciu fleky v SIS.
GP sa tiež snaží odňať špeciálnej prokuratúre spis v kauze Fatima (Jankovská). Toto všetko by však zrejme Žilinka ustál („právny názor“). Na jeho odvolanie treba skrátka nepriestrelné dôkazy: o vydieraní alebo korupcii.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "MS v hokeji U18: Česi vstúpili do turnaja víťazstvom, súperovi nedovolili skórovať | Šport.sk")
