Zdá sa, že energetická politika EÚ nebola úplne slepá a naivná ani v rokoch pred energetickou krízou a vojnovým konfliktom na Ukrajine. Už v októbri 2013 totiž označila prepojenie Nórska a Poľska plynovodom za Projekt spoločného záujmu.

Podobne ako lietadlá, aj plavidlá majú pokročilé autopiloty, ktoré ich udržiavajú v stálom kurze, reagujú na GPS signály, sledujú podmorské prúdy a dokonca dokážu loď aj zaparkovať v prístave, ak už posádka nie je na palube. Poslať však plavidlo cez Pacifik je však oveľa zložitejšie než prenechať ho autopilotovi.
Neprehliadnite

Najväčší importér LNG na svete platí tretinové ceny oproti Európe. Plynu má dosť

Prevádzkovatelia plynovodu, teda dánska Energinet a poľský operátor Gaz-System urobili štúdiu uskutočniteľnosti v roku 2016 a na konci roka 2018 padlo finálne rozhodnutie, že projekt pod názvom Baltic Pipe sa uskutoční. V roku 2020 sa začalo stavať. Na existujúci nórsky plynovod Europipe II, ktorý vedie do Nemecka, sa pripojila nová rúra, ktorá cez Dánsko vedie do Poľska.

Výstavba trvala dva roky

Stavba bola hotová na jeseň 2022, kolaudácia a všetky povolenia na spustenie boli hotové v októbri, plyn začal prúdiť. Koncom novembra už prevádzka bežala naplno. Kapacita plynovodu je 10 miliárd kubických metrov ročne v smere z Dánska do Poľska a 3 miliardy kubických metrov v opačnom smere.

Slovensko už nórsky plyn má, momentálne prúdi plynovodom do Nemecka a ďalej cez Českú republiku až po vstupný bod Lanžhot, kde prichádza na Slovensko. Tento plyn prúdi práve cez plynovody Norpipe resp. Europipe I a II, na ktorý sa pripája práve Baltic Pipe.

WA 27 Budno - Na snímke nový plynovod Baltic Pipe, ktorý slávnostne otvorili v obci Budno na severovýchode Poľska v utorok 27. októbra 2022. Novým plynovodom sa bude prepravovať nórsky plyn cez Dánsko do Poľska a susedných krajín. Jeho cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako Rusko prerušilo dodávky plynu Varšave, keďže odmietla požiadavku Moskvy na platby v rubľoch. Plynovod Baltic Pipe má kapacitu 10 miliárd kubických metrov (m3) ročne a je prepojením na potrubie Europipe I
Zdroj: Stringer
Plynovod Baltic Pipe: stručná história

Plynovod Baltic Pipe sa skladá z niekoľkých segmentov. Prvým je 110 km dlhá rúra, ktorá vedie od plynovodu Europipe II na západné pobrežie Dánska, druhým je 230 km pokračovanie po pevnine Dánska, kde sa vybudovali nové kompresory. Tretí segment má 270 km a pokračuje z východného pobrežia Dánska cez švédske vody (Štokholm na to vydal povolenie) až do mesta Niechorze-Pogorzelica v Poľsku. Posledný segment má 280 km a vedie cez poľské územie do prepravnej sústavy. Poľsko vybudovalo novú kompresorovú stanicu v Gustorzyne a rozšírilo kapacity kompresorov v Goleniowe a Odolanowe. Plyn tak môže dotlačiť späť do Dánska, alebo aj do Švédska. Životnosť plynovodu je 50 rokov. Náklady na výstavbu predstavovali 1,6 miliardy eur, z toho dánska časť 1,1 miliardy.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa