Vládna kríza Nový pohľad na motívy Richarda Sulíka

Keď SaS začiatkom júla vypovedala koaličnú zmluvu, Richard Sulík za hlavný dôvod tohto kroku označil nemožnosť spoločného fungovania s Igorom Matovičom. Tvrdil, že fungovanie koalície je pokazené jediným človekom, ktorý si zo štátnej kasy urobil pokladničku pre svoje nápady.

Odchod šéfa OĽaNO z postu ministra financií tak Sulík zadefinoval ako hlavnú podmienku zotrvania svojej strany vo vláde.

Víkendové vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa robia tento príbeh trochu farebnejším.

Minister hovoril o stretnutí, na ktorom sa zúčastnili Richard Sulík a šéf prieskumnej agentúry AKO. Predseda SaS na ňom údajne presviedčal OĽaNO o výhodnosti čo najskorších predčasných volieb, kým sa od nového roku začnú na verejnej nálade prejavovať dôsledky zdražovania.

Sulík stretnutie – na ktorom však nebol minister Naď, ale premiér Heger – potvrdil, no odmietol, že by na ňom niekoho presviedčal o predčasných voľbách. Podľa neho si to minister obrany vycucal z prsta.

Viac svetla do toho, čo presne odznelo na stretnutí dvoch koaličných lídrov a šéfa prieskumnej agentúry, môže vniesť Eduard Heger. Ten sa k tomu zatiaľ nevyjadril.

Naďove slová nás však napriek istej opatrnosti nabádajú na to, aby sme o tejto vládnej kríze rozmýšľali aj trochu iným spôsobom, než akým ju rámcuje Richard Sulík.

Určite platí, že štýl, akým Igor Matovič politicky funguje, bol pre SaS problém. Nemusel to však byť problém hlavný a jediný a za ultimátom SaS mohol byť širší politický kalkul.

Strana má slušné preferencie, ale vie, že nasledujúce mesiace budú ťažké. Krajina bude čeliť dôsledkom inflácie, počas zimy hrozí problém s energiami a k tomu všetkému tu máme aj nespokojné a pre život ľudí citlivé profesijné skupiny, ako sú zdravotníci. Zlá nálada nás čaká určite, vylúčiť sa nedajú ani výbuchy sociálnej nespokojnosti.

SaS ako súčasť vlády, ktorej líder je navyše ministrom hospodárstva zodpovedným za energetiku, by za to musela zaplatiť politickú cenu. Je celkom ľahko predstaviteľné, že jej preferencie by boli na jar či v lete budúceho roku významne nižšie ako dnes.

Na ultimátum SaS sa dá pozerať nielen ako na vyústenie konfliktu s Igorom Matovičom, ktorý už liberáli neboli ochotní ďalej znášať.Zdieľať

Z tohto pohľadu sa dá na ultimátum SaS pozerať nielen ako na vyústenie konfliktu s Igorom Matovičom, ktorý už liberáli neboli ochotní ďalej znášať.

Premrštenú požiadavku na Matovičov odchod z vlády, o ktorej sulíkovci dobre vedia, že ju OĽaNO s veľkou pravdepodobnosťou nesplní, možno vidieť aj ako súčasť plánu na čo najskorší exit z vlády. Nesplnenie ultimáta ponúka Sulíkovi možnosť, ako opustenie vládnej koalície prijateľne komunikovať smerom k verejnosti.

Ak aj vláda po Sulíkovom odchode nepadne ani nedôjde k rýchlej dohode na predčasných voľbách, koalíciu čakajú ťažké mesiace brodenia sa bahnom, ktoré si vypýtajú veľkú politickú daň. Ale SaS už pri tom nebude.

Takáto hra liberálov by nebola ničím výnimočným. Politika je tvrdá disciplína, strany v nej sledujú svoje záujmy a pred verejnosťou bežne neodhaľujú všetky motívy.

Zároveň platí, že každá taká udalosť ako vládna kríza či rozpad vlády okamžite spustí aj interpretačný zápas, kto za to nesie hlavnú zodpovednosť a aké ho viedli pohnútky.

Aby sme sa v ňom vedeli dopracovať k čo najkomplexnejšiemu obrázku, bolo by celkom fajn, keby o inkriminovanom stretnutí slovko-dve utrúsil aj premiér Heger.